celá krajina vyzerala prázdna a dýchala jedinou monotónnou farbou. Skaly, útesy, ba aj tráva - všetko bolo hnedé," začala rozprávanie o netradičnom trojtýždňovom pobyte na Islande Michaela Svrčková z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Michalovciach. Na ostrov, obklopený Atlantickým oceánom, sa dostala spolu s ďalšími deviatimi spolužiačkami vďaka programu Mládež, ktorý finančne podporila Európska únia.

Po úspešnom pristátí v hlavnom meste Islandu vyrazili na sever do mesta Akranes, odkiaľ podnikali dobrodružné výlety po celej krajine. "Stále nám tam bola zima, uprostred leta sme mali na sebe aj po dva svetre," povedala Zuzka Pristašová. Michalovčankám behal mráz po chrbte, keď videli ako sa mladí Islanďania bez problémov hádzali do vĺn oceánu: "Oni sú už zvyknutí. My sme sa kúpali len v termálnych bazénoch, ktoré tam majú skoro v každom meste." Šestnásťročné Slovensky si na ostrove uctili ako amerického prezidenta - bývali priamo v "Bielom dome". "Tak to miestni obyvatelia prezývali - je to vlastne biela spoločenská budova, kde mladí Islanďania trávia po škole voľný čas, niečo ako veľká klubovňa a kaviareň zároveň," vysvetlila Miša.

Po Islande sú roztrúsené prevažne malé päťtisícové mestečká, v ich okolí sa pasú kone a ovce - neodmysliteľná súčasť jedálneho lístka Islanďanov. Miestne stravovanie Slovenky trošku šokovalo. "Okrem rýb je ich špecialitou veľké konské črevo, naplnené vnútornosťami z ovce - to všetko sa varí v množstve krvi. Chutí to otrasne, ale stále to bolo lepšie ako jedlo, ktoré vyzeralo ako srnčí chrbát - namiesto sladkej chuti vás prekvapia na tenko namleté kúsky ovčej kože," opísala gurmánske "úchylky" islandskej kuchyne Zuzana. Takmer všetci obyvatelia žijú z rybolovu, minorita pracuje v školstve, službách či zdravotníctve. Platy sú však na Islande slušné - stredoškolský profesor zarobí v prepočte až 200-tisíc korún: "Na druhej strane, jeden kopček zmrzliny stojí 200 korún a keď sme si chceli urobiť praženicu, jedno vajíčko stálo 30 korún."

Odkedy sa Michalovčanky vrátili, nemôžu poriadne zaspať: "V lete tam prakticky neexistuje noc. Chodili sme spávať okolo druhej, lebo ešte bolo vidno a skoro ráno sme vstávali kvôli veľrybám, ktoré plávali len niekoľko metrov od ostrova. Vybehli sme z domu v pyžamách, aby sme mohli sledovať ako svoje majestátne telá na chvíľu poodhalia nad hladinou a potom opäť zmiznú pod vodou." Večierky mladých sú vraj super, aj keď mladí tam vôbec nepijú alkohol: "Do osemnásť rokov nemajú šancu kúpiť si ho, je tam prísny zákaz a všetci to rešpektujú." Na druhej strane sú tam uvolnenejšie mravy, prvú sexuálnu skúsenosť má drvivá väčšina Islanďanov už v pätnástich rokoch: "Naše rovesníčky bežne majú deti, s výchovou im pomáhajú rodičia a všetci to berú normálne. Priemerná rodina má 5 až sedem detí. Navyše často striedajú partnerov - ľudia sú tam aj štyrikrát rozvedení." Aj keď sú Islanďania možno príliš moderní, úžasne vedia rozprávať o svojej histórii- Slovenky to pocítili počas návštevy Múzea mágie v Hólmaríku: "Zamestnanci múzea sú oblečení v historických kostýmoch- sprevádzajú vás po chodbách a rozprávajú o dávnej minulosti."

Dievčatá si po návrate domov vydýchli, že už sa nemusia schovávať pred vtákmi, ktoré naháňajú strach aj Islanďanom. Sú tmavé a podobajú sa na veľké čajky. "Islanďania nám rozprávali, že keď letia nad nimi, prikryjú si hlavu rukami a rýchlo si ľahnú na zem. Vtáky smrti, ako im hovoria, vraj vedia napadnúť človeka a silným zobákom ho udrieť do temena hlavy tak, že môže aj zomrieť. Ťažko povedať, či to bol žart pre turistov alebo realita. Radšej sme to neriskovali."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári