majstrovstiev sveta je to po prvý raz, čo zlato putuje na Slovensko. Čarnica tak potvrdila svoju kvalitu, za ktorú na tomto festivale aj v roku 1963 získala striebornú reťaz.
Cena Košičanov potešila o to viac, že si sily v tanci merali so súbormi z 13 krajín. "Boli to všetko profesionálne súbory, národné balety, absolútne špičky vo svojich krajinách," prezrádza Marián Baloga, umelecký šéf Čarnice.
Zatiaľčo sa Slováci predstavili zmesou tancov z Abova, Zemplína a Šariša, ostatné súbory ohurovali veľkolepými programami, obrovskou výpravou. "Brazília si priviezla jeden kamión rekvizít. Bola to obrovská svetelná šou. My sme si odtancovali svoj čardášik, čapášik, mali sme pekné usmiaté dievčatá a to sa páčilo najviac. Francúzov asi zaujala naša spontánnosť a sviežosť."
Porota, ktorá rozhodovala o víťazoch, bola medzinárodná a súbory s ňou neprichádzali do kontaktu, dokonca nepoznali ani jej členov. "Boli zamiešaní v davoch, všímali si najrôznejšie drobnosti. Nešlo len o program počas súťažného večera."
Festivaly vo Francúzsku sú známe tým, že sú náročné na kondíciu. Súbory mali denne štyri vystúpenia, dokonca si nestihli ani v kľude osláviť víťazstvo. Po vyhlásení výsledkov totiž nasledoval veľký galakoncert. "Až na druhý deň sme si otvorili dve fľaše šampanského," hovorí s úsmevom Baloga, pre ktorého je víťazstvo súboru zadosťučinením i povzbudením. "Je skvelé byť medzi tanečníckou špičkou."
Po veľkom úspechu však folkloristi opäť nabehli na každodenný režim, ktorého súčasťou sú predovšetkým tvrdé skúšky. Tie však na ďalších podujatiach určite prinesú svoje ovocie.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
