Východoslovenské národné divadlo vzniklo v roku 1945 na základe uznesenia Slovenskej národnej rady. Nadviazalo tak na trojsúborové slovenské divadlo, ktoré založili už v roku 1924 a zaniklo v dôsledku pripojenia Košíc k Maďarsku v roku 1938. Znovuvybudovaním trojsúborového divadla poverili po II. svetovej vojne režiséra Janka Borodáča. Ten vykonával funkciu riaditeľa do roku 1953. Ako prvá sa sformovala práve činohra. Otváracou premiérou bola 15. septembra 1945 Marína Havranová.
Galavečerom sprevádzali herci Henrieta Kecerová a Ivan Krúpa
Umeleckým šéfom činohry bol Andrej Chmelko a ten do Košíc priviedol hercov z prešovského divadla. Medzi nimi boli aj Ján Bzdúch a Peter Macko, poslední žijúci pamätníci tejto histórie. Aj oni sa zúčastnili piatkového slávnostného galavečera v historickej budove divadla, ktorý bol obrovským stretnutím osobností šeťdesiatročných dejín. Na javisku defilovalo niekoľko generácií od tých najstarších členov až po súčasných. Srdečné boli zvítania dávnych kolegov. V očiach mnohých sa objavili slzy dojatia.
V hľadisku v piatok nechýbali ani významné osobnosti kultúry a štátnej správy. Na chvíľu sa objavil minister kultúry Tóth. Medzi gratulantmi bol aj Dušan Jamrich , riaditeľ bratislavského SND (na snímke s riditeľom ŠD Petrom Himičom). Nechýbal ani primátor Zdenko Trebuľa. Magistrát prispel na oslavy 200 tisícovou čiastkou, aj tá pomohla vydať výročnú publikáciu z dejín Štátneho divadla Košice, ktorú predstavili pri príležitosti osláv.
Silné bolo spomínanie súčasného šéfa činohry Jozefa Úradníka na veľkú tragédku a vynikajúcu herečku s nádherným hlbokým hlasom Elenu Volkovú. Práve 18. septembra 1989 po krátkej chorobe opustila tento svet a Jozef Úradník prečítal úryvok z listu, ktorý diktovala z nemocnice ako ospravedlnenie a vlastne aj ako rozlúčku zo svojím milovaným divadlom. Prišla sem v roku 1947 z Francúzska ako čerstvá absolventka hereckého kurzu u J.L. Barraulta. "Toto bol najsilnejší zážitok dnešného večera, zveril sa so slzami na krajíčku Ján Bzdúch. Podobných silných momentov zažilo hľadisko divadla viac.
Peter Macko spomínal na Jána Borodáča. "Keď sme prišli na skúšku, kázal nám zložiť klobúky: ‚Prišli ste predsa do chrámu múzy,' hovoril. A my sme naozaj divadlo považovali za chrám," vyznal sa. Z jeho generácie ostal už iba Ján Bzdúch.
Hoci je už dlhé roky na dôchodku, nestratil svoj príznačný rozprávačský talent.
V zákulisí dokonca odrecitoval do bodky presne monológ Grófa Richarda z hry Tanec nad Plačom. Túto postavu stvárnil po prvý raz ešte ako ochotník v roku 1943. Dnes ju má Štátne divadlo v repertoári opäť a Richarda hrá Jožko Úradník. "Môžem potvrdiť, že Janíčko nevynechal ani slovo," skonštatoval s uznaním súčasný šéf činohry. "Bývalý dramaturg Tibor Ferko mi to zrátal, vraj mám na rováši počas divadelnej kariéry 290 postáv. Ani sa mi veriť nechce," bilancoval Ján Bzdúch. Marián Kleis si zaspomínal na svoje herecké začiatky a jeho vyznanie patrilo aj nedávno zosnulej manželke Elene Kleisovej, ktorá prišla do činohry v roku 1947.
Zaspomínať si prišli aj z generácie 70. rokov Andy Hryc, Edo Vítek a Eva Večerová, ktorí po absolvovaní VŠMU do Košíc nasledovali režiséra Petra Opáleného. S touto generáciou prišiel do divadla úplne nový vietor. Ba doslova prievan. Pozvanie prijala aj pražská herečka Sylvia Turbová, ktorá však napokon do Košíc neprišla.
Na javisku nechýbali ani opory niekdajšej opery. Gizela Veclová, (na snímke vpravo s Beatrice Bočovou) prvá protagonistka operného súboru, z trochu mladšej generácie Juraj Šomojrjai, ktorý predviedol svoju výbornú spevácku kondíciu, pani Šmáliková a mnohí ďalší. V programe sa blysla aj najmladšia generácia. Gizela Veclová si zaspomínala na svoju Toscu, áriu z ktorej večera zaspievala v Táňa Paľovčíková Paládiová. "Spievala som túto áriu pred 50 rokmi," vyznala sa prvá dáma slovenskej operety, ktorá pôsobila v Košiciach v sezónach 1945 52.
Ovácie vyvolal balet ukážkami z inscenácií. V hľadisku nechýbali ani manželia Halászovci, ktorých do Košíc opäť priviedol súčasný baletný šéf a choreograf Ondrej Šoth, ich bývalý žiak. Aspoň na diaľku priniesol pozdrav od najväčšej osobnosti československého baletu Miroslava Kůru (ročník 1924), ktorý teraz žije v Prahe a v 50. rokoch bol sólistom baletu Štátneho divadla, Ondrej Šoth. "Pozvanie na oslavy prijal, ale jeho lekár mu neodporúčal takú ďalekú cestu. So záujmom si však pozrel materiály o súčasnom balete. Navštívil som ho popri našom nedávnom účinkovaní v Prahe," prezradil Ondrej Šoth. Bodku za galaprogramom urobil riaditeľ Štátneho divadla Peter Himič úryvkom z monológu Keana. Nečakaný herecký výstup zožal ovácie, patrili však samozrejme aj čerstvému "šesťdesiatnikovi".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
