Občania nevidia zmysel reforiem a zdravotníci ich zväčša označujú za zmenu legislatívy, ktorá vedie k jedinému cieľu - zmene vlastníckych práv. Tvrdia, že dostupnosť, kvalita a podmienky zdravotnej starostlivosti sa nezlepšili, aj keď na zdravotníctvo vydávame stále viac peňazí. Aj o týchto veciach sme sa s ním porozprávali pri jeho návšteve Košíc.

Po zemetrasení v ANO ste zostali na poste ministra zdravotníctva. Čo vám to ešte umožní stihnúť?

"Ambícia by bola obhájiť zákony o ochrane práv nefajčiarov a pohrebníctve, ktoré sa už dostali do druhého čítania, presadiť zákon o kúpeľníctve a verejnom zdravotníctve a ukončiť zákon o dlhodobo chorých. Treba tiež ešte urobiť malé kozmetické úpravy v zákone o zdravotnom poistení a rozhodnúť sa, či pristúpime na jednotný vymeriavací základ alebo nie. Možno bude potrebné urobiť drobné úpravy aj v zákone o poskytovateľoch. Tiež treba implementovať reformu do praxe a ukázať občanom, že nemá len tienisté stránky, ako poplatky a zvyšovanie úhrad."

Predošlé tri roky priniesli predovšetkým zavedenie spoluúčasti, čo popudilo pacientov a balíček reformných zákonov, ktorý sa zas nepozdáva zdravotníkom...

"Obidve strany majú pravdu, nie je problém rozumieť ich nespokojnosti. Znovu zopakujem, že táto reforma bude mať ihneď osemdesiattisíc nepriateľov a päť miliónov priateľov o štyri-päť rokov. Pretože sa nedá brať aj dávať súčasne. Najprv sme systém museli zastabilizovať, inak by sa slovenské zdravotníctvo bolo stalo rajom pre exekútorov. Nespokojnosť zdravotníkov ma samozrejme mrzí, najmä sestier. Osobne som čakal, že im systém vytvorí lepšie pracovné podmienky. Už v roku 2002 som chcel odstrániť nemotivačné tabuľkové mzdy, ktoré poškodzujú dobrých a zvýhodňujú zlých. Žiaľbohu, neprešlo to a trvalo ďalšie dva roky, kým sme sa k tomu mohli vrátiť. Keby bolo zaťaženie občanov poplatkami korešpondovalo so zmenou odmeňovania zdravotníkov, boli by to obe skupiny znášali lepšie."

Keď ste zavádzali poplatky, hovorili ste, že urobia koniec noseniu si toaletného papiera a príborov do nemocnice. Vôbec nič sa však nezmenilo.

"Je to chyba. Tak pacientov, ktorí by sa mali viac domáhať svojich práv, ako aj riaditeľov nemocníc, ktorí nevnímajú to, že pobyt v nemocnici je sám o sebe nepríjemný. Nie je možné, aby pacienti nemali čistú posteľnú bielizeň alebo toaletný papier. Nadišiel čas na to, aby sme aj zjednali nápravu a budeme tlačiť riaditeľov k tomu, aby zvyšovali komfort pacienta v tej ‚hotelovej časti'. Pacienti musia dostať to, čo im patrí."

Zdravotníci vám dali dosť dlhý čas na prípravu reforiem, ale už im dochádza trpezlivosť a začínajú sa búriť. Tvrdia, že sa nenaplnil ani jeden zo strategických zámerov reformy, že sa iba zmenila legislatíva, a že sa financovanie rezortu neodpojilo od štátneho rozpočtu a systém sa iba viac zadlžuje...

"Zdravotníctvo je odpojené od štátneho rozpočtu - štát už dnes neplatí iné, ako za svojich poistencov. A dlhy sa dramatickým spôsobom znížili - už aj košická fakultná nemocnica hospodári vyrovnane. Čo sa týka financií, máme dostatok zdrojov na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale nie je ich už dosť na plánované výkony."

Kedy teda pocítia občania dosah reforiem a v nemocniciach bude konečne lepšie?

"Tri roky sme sa hrali s legislatívou, ktorá prinesie svoje ovocie o niekoľko rokov. Zlepšenie pre pacienta príde, keď bude mať vymaľovanú izbu, čistú posteľ a záchody s toaletným papierom. Nedalo sa čakať, že sa všetko zlepší z noci do rána. Nepríde žiaden superskok, ale veci sa postupne zlepšujú. Poviem to obrazne - dajte sa zmraziť a uvidíte, akí budete prekvapení, keď vás o niekoľko rokov zobudia."

Svojho času boli zdravotné poisťovne podrobované veľkej kritike za to, že môžu na svoju vlastnú réžiu použiť štyri percentá zdrojov, za ktoré si postavili závideniahodné paláce. Nová legislatíva ich už v tomto neobmedzuje vôbec nie je to krok zlým smerom?

"Keď sa pozrieme na najväčšiu komerčnú poisťovňu Allianz, tiež nemá určený správny fond a stavia iba také budovy, aké jej umožňuje ekonomika. Bývalé obmedzenia, koľko môžu minúť, poisťovne neraz nerešpektovali. Treba však povedať, že zdravotné poisťovne nemôžu začať bezhlavo míňať. A keby vytvorili zisk, musia ho použiť na skracovanie čakacích listín, nezoberú si ho takpovediac domov."

Komerčné poisťovne kryjú isté riziko, pri vzniku poistnej udalosti musia klientom škodu preplatiť. Zdravotné poisťovne, ktoré dostávajú prostriedky od svojich poistencov, však spokojne povedia nemocniciam, že si u nich objednávajú iba určitý počet výkonov na mesiac...

"Zdravotné poisťovne takisto kryjú určité riziko, definované dokonca aj zákonom. Musia hradiť celú neodkladnú starostlivosť a v tomto nemôžu ani na sekundu zaváhať, pretože by prišli o licenciu. Je tu však veľká diskusia o tej odkladnej starostlivosti. Dnes je situácia taká, že na endoprotézu sa čaká od roka do piatich, alebo ak chcete, od úplatku od päť do päťdesiattisíc korún. V lekárskych kruhoch sa pochopiteľne vytvorila veľká nechuť k čakacím listinám, ktoré majú vytvoriť zdravotné poisťovne. Strácajú tak kompetencie a nemôžu rozhodnúť, že za nejaký sponzoring kohosi uprednostnia."

Než ste sa stali ministrom, porovnávali ste zdravotníctvo s autoservismi, v ktorých sa po revolúcii úplatky už nemusia dávať. Chceli ste tomu v nemocniciach urobiť koniec, realita je však iná.

"Nuž, mohli by sme postaviť ku každému lekárovi kontrolóra, ktorého by pacient musel takisto korumpovať... Úplatok znamená, že sa občan domáha nejakej služby, ktorú by za normálnych okolností mal dostať, ale nedostáva. Čím bude systém fungovať lepšie, tým sa ich bude dávať menej. V Čechách sa úplatky nedávajú a ak, tak vo významne menšej miere. Myslím, že sa aj situácia u nás v tomto postupne zlepšuje, ale možnože sa veľmi mýlim. Možno sú pacienti tlačení lekármi k múru vyjadrenie 'ja už na vás nemám limit', priamo indukuje korupčné správanie."

Nemohlo ministerstvo v otázke korupcie urobiť viac?

"Dobrá otázka, ťažká odpoveď. My môžeme konať vtedy, keď korupciu zistíme. Už pred dvoma rokmi vyhlásili špeciálni vyšetrovatelia, že budú zdravotníctvo veľmi prísne monitorovať. Ale za celý ten čas sa im podaril jediný 'úlovok' primára v Trenčíne. My môžeme iba dúfať, že sa korupcia zníži, keď začne normálne fungovať trh."

Pred troma rokmi ste kritizovali, že nás "bezplatné" zdravotníctvo stojí viac ako päťdesiat miliárd korún ročne. Koľko je to teraz?

"Cez 67 miliárd. Ale podarilo sa nám v rezorte zastaviť rast zadĺženosti. Dlhy nemocníc sa znižujú, niektoré, ako Východoslovenský ústav srdcových chorôb, sú dokonca v zisku. Verím, že sa mu podarí získať pre svoju činnosť aj slušné priestory."

Prečo je potrené odštátniť zdravotnícke zariadenia, keď konečne prestávajú tvoriť dlhy?

"My nebudeme odštátňovať, to je veľký omyl našich oponentov. Nemocnice zostanú štátne, pretože rozhodujúci, 51-percentný podiel v akciovkách, bude mať štát. Iba zmenia svoju formu a dostanú sa tým do tvrdých rozpočtových obmedzení - nebudú môcť beztrestne tvoriť dlhy ako doteraz. Keby mohlo byť po mojom, štát by si ponechal iba kontrolný 34-percentný balík akcií. Nemal by už potom v zdravotníckych zariadeniach riadiacu, ale iba kontrolnú funkciu. Tým by sa tiež predišlo nejakému drancovaniu či tunelovaniu. No v tomto prípade by sa do systému dostalo ešte viac peňazí. Pretože záujemcovia o nemocnice nebudú odkupovať akcie štátu, ale zvyšovať základné imanie akciových spoločností. Takže peniaze sa nestratia v štátnom rozpočte, ale použijú sa na investície do systému."

Voláte po vstupe súkromného kapitálu. Zdravotníci však poukazujú na to, že sa zatiaľ iba za štátne peniaze nakupujú prístroje a rekonštruujú oddelenia, ktoré už zakrátko zmenia majiteľa.

"Kapitálové príspevky štát veľmi významne znížil. Kým sa nie tak dávno rozdali nemocniciam dve-tri miliardy, my sme mali tento rok na všetky kapitálové výdavky 219 miliónov. Ak si kúpila košická fakultná nemocnica nejaké nové prístroje, urobila tak z vlastných peňazí, my sme na to nedali ani korunu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári