Cesta k nemu však nebola jednoduchá. Aj na more totiž, mimo snov, odvahy, lode a kompasu, o peniazoch nehovoriac, potrebujete vodičák.
Ten sa trošku líši od toho nášho, suchozemského, lebo skipper musí vedieť nielen ovládať loď, ale poznať aj námorné právo, meteorológiu, rádiotelegrafiu a mnoho ďalších vedomostí. Delí sa do troch skupín a každá z nich jachtára oprávňuje vyplávať na istú vzdialenosť od prístavu.
"Tak napríklad s morským vodičákom skupiny C nesmiem ísť ďalej ako 20 námorných míľ od brehu, vplávať do vĺn väčších ako pol metra, loď nesmie byť dlhšia ako 24 m a nesmiem mať na palube viac ako 20 ľudí. Najvyšší stupeň je A a jeho vlastník už môže plávať po všetkých svetových oceánoch bez obmedzenia. Podmienkou uchádzača o tento stupeň je, že má okrem takých vedomostí, ako je čítanie hviezdnej mapy, ovládanie sextantu a ďalších, naplávaných už 5000 námorných míľ, čo je takmer 8500 kilometrov," uviedol nás do tajomstiev starých morských vlkov Marián Šanta.
Nazvali sme ho tak vari aj preto, že hoci môže brázdiť moria len vo voľnom čase, na kapitánskom mostíku stál už neraz. Pôsobí aj ako námorný inštruktor a skúšobný komisár Námorného úradu SR. Keď už je reč o voľnom čase, M. Šanta profesionálne pôsobí ako prednosta Kliniky úrazovej chirurgie a urgentnej medicíny v prešovskej Fakultnej nemocnici J. A. Reimana a zároveň je garantom nového študijného odboru urgentná medicína (zdravotnícky záchranár), ktorý sa v tomto akademickom roku otvára na Fakulte zdravotníctva Prešovskej univerzity.
Vráťme sa však na loď. Hovorí sa, že more milujú spriaznené duše a je jedno, z akej krajiny prichádzajú, zvyčajne si rozumejú. Je však aj mnoho takých, ktorí zažili krátku plavbu len v pozícii dovolenkárov. Zatiaľ iba nesmelo snívajú o vlastných cestovateľských dobrodružstvách a objavovaní čarokrásnych ostrovov. Celkom prozaicky sme sa preto M. Šantu opýtali, aké nákladné je také dobrodružstvo. Nezaváhal ani na chvíľu. Napokon, má za sebou niekoľkoročné skúsenosti.
"Pravda je, že tento koníček si môže dovoliť len finančne zabezpečený človek. Taký týždeň na mori stojí okolo 12-15 tisíc korún na hlavu, mimo sezóny menej. Loď sa dá teraz prenajať kdekoľvek na svete, ale predovšetkým je to o vzťahu k ľuďom, vetru, k vode. Tím na lodi musí v každom okamihu spolupracovať, ale každý z posádky ide na more hľadať sám seba, relaxovať."
Na chvíľu sa zamyslel, a keď vylovil jednu zo spomienok z jadranských vôd, nenechal nás na pochybách, že každý pobyt je objavovaním nového uhla pohľadu na navštívenú krajinu. Chorvátsko má totiž podľa jeho rozprávania množstvo zaujímavých ostrovov, podmorských tunelov a jaskýň, kde sa veľa cudzincov ešte nedostalo.
"Boli sme na ostrove, ktorý kedysi slúžil ako ponorková základňa. Až v posledných rokoch ju sprístupnili verejnosti a musím povedať, že to bol neuveriteľne krásny zážitok. Malo to len jednu chybu, nebola tam pitná voda. Moje obľúbené miesto je aj ostrov Opat v chránenej rezervácii Kornaty, kde sa dá vnímať príroda a okolité more všetkými zmyslami v pokoji. Je to pustatina, kde nie je nič, okrem zaujímavo prederavených skál a jednej konoby. Z tej sa dá pozorovať nádherný západ slnka pri miestnej špecialitke. Na vrchole ostrova je naskladaných množstvo malých pyramíd. To kvôli povere, že kto tam pyramídku postaví, takmer určite sa na tento úchvatný ostrov vráti. Musím sa priznať, že spolu s posádkami sme tam postavili už tri."
Spomenul aj obľúbené miesta na ostrove Veľký Drvenik, ktorý je celý zo sľudy a z nej sú postavené aj štyri kamenné domy. To je celá civilizácia na tomto zabudnutom mieste. Okrem nich už len ticho, samota a spev cikád.
Nás však popri "pohodičke" zaujímali aj dobrodružstvá, a tak sme sa opýtali, či sa nejaké neprihodilo na májovej jarnej regate "Junácka pasovačka", čo je úvodný pretek slovenských jachtárov v réžii východniarov. Marián Šanta bol jedným z organizátorov regaty a a krstným otcom už piateho ročníka tejto obľúbenej regaty. V chorvátskych vodách už samotný názov "Junácka pasovačka" vyvoláva u Chorvátov úsmevy na tvári, lebo názvu rozumejú, ale po svojom.
"Hneď druhý deň sa začalo kaziť počasie, tak sme vydali povel, aby sa všetky posádky stiahli do prístavu. Keď je neistá prognóza vývinu počasia, vždy sa musí myslieť na horšie. More je nevyspytateľné. No a podvečer mi zavolala spriatelená prešovská posádka, že ostali visieť na mori v úplnom bezvetrí a dokonca im odišiel aj motor. Nefungovali im prístroje, nemali svetlá, nevedeli mi udať presnú polohu. Hľadal som ich takmer štyri hodiny a komunikovali sme len pomocou mobilu. Ich polohu sme mohli len odhadnúť podľa sily a smeru vĺn. Konečne som ich okolo desiatej v noci našiel a potom ťahal do prístavu takých 20 kilometrov. Je ťažké si to predstaviť, ale obom posádkam nebolo veľmi do smiechu, keď jedna 14-tonová 'obluda' ťahala druhú vo vetre, vlnách, tme a daždi cez prieplav široký 8 a hlboký 4 metre. Loď totiž na rozdiel od automobilu nemá brzdy a manévrovanie naozaj nebolo ľahké aj kvôli tomu, že v prieplave podľa 'dobrého chorvátskeho zvyku' nesvietili všetky predpísané navigačné svetlá. Až ráno, za brieždenia, sme si pri pohári červeného uvedomili všetky riziká, aké na nás číhali."
Znie to veľmi jednoducho, keď sa povie, že kapitán nesie absolútnu zodpovednosť za posádku, plavbu aj loď. Technika však nie je dokonalá a vrtochy mora sa nie vždy dajú predvídať. V námornom práve ale platí prezumpcia viny. Ak sa čokoľvek stane, kapitán musí pred súdom obhájiť všetky kroky, o ktorých rozhodol, či nerozhodol, alebo prijať trest.
"Len hlupák ide na more nepripravený. V zlomku sekundy môže ísť o život a vtedy treba rýchlo a správne reagovať. Nezodpovedný jedinec sa z mora veľmi rýchlo vytratí. More je hrdina a človek ho musí rešpektovať s pokorou," zamýšľa sa Marián Šanta. Aj on sa už ako kapitán ocitol v situácii, keď ho posádka takmer označila za zbabelca. Vtedy mal na lodi nováčikov, ktorí absolvovali po jeho velením povinných 250 námorných míľ pred skúškami na námorné oprávnenie. V jedno pekné a slnečné ráno sa mu sila vetra zdala príliš nebezpečná a nevhodná pre neskúsených adeptov, obával sa vysokých vĺn, a tak v ten deň plavbu odvolal. Odvážnym nováčikom sa deň zdržania a potulovania v prístave nepozdával. Urazili sa. Až o niekoľko hodín, keď sedeli na nábreží a pri pive pozorovali, ako sa k brehu po jednej blížia lode s poškodenými polámanými sťažňami a potrhanými plachtami, pochopili. Podľa spomienok Mariána Šantu sa vtedy zo 40 lodí vrátilo do prístavu 14 poškodených a jeden z námorníkov skončil v nemocnici s otrasom mozgu.
Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, či miesto na kapitánskom mostíku je výlučne mužská záležitosť. Vraj nie. Pravidelne sa na pretekoch námorných plachetníc, aj na poslednom ročníku Junáckej pasovačky, objavujú zmiešané mužsko ženské posádky, dokonca dve čisté ženské a počínajú si rovnako dobre, ako muži. Námorný jachting teda nie len o odvahe a sile, ale najmä o vzťahu k moru, vetru, prírode a túžbe poznávať nepoznané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
