Poprad, označila za "nepríjemnosť" svojho štúdia v Nórsku.
Túto krajinu si zvolila za miesto vzdelávania, aby spoznala svet i seba. Teraz už druhý a zároveň posledný rok zasadá do lavíc medzinárodnej školy (Red Cross Nordic United World College) pri nórskej dedinke Flekke. Zmaturuje a jej ambíciou je štúdium medzinárodných vzťahov a obchodu vo Philadelphii. Po zážitku zo školy, kde je sústredený doslova celý svet, má na to predpoklady.
"Najhoršie bolo zvyknúť si na iný systém štúdia. Dá sa do toho rýchlo prísť, aj keď je spôsob vzdelávania úplne iný, ako u nás. Všetko je založené na voľnosti a dobrovoľnom princípe, vzťah učiteľa a žiaka je extrémne neformálny. Pokojne môžem prísť za riaditeľom školy a povedať mu, že jeho rozhodnutie je hlúpe. Bude so mnou diskutovať, rozmýšľať o svojom kroku a nebudem označená za drzú," hodnotí rozdiely v školstve Maruška, pôvodne študentka popradského bilingválneho gymnázia.
Keď prišla do Nórska, chcela zistiť, či sú pravdivé okrídlené "pravdy" o tejto krajine - teda, že je bohatá a že tu žijú "chladní" severania: "To prvé sa potvrdilo, Nóri sú však veľmi srdeční. Aj vďaka škole, kde sme doslova medzinárodná komunita, som pochopila, že ľudí nemožno posudzovať podľa istých zaužívaných šablón, ale najprv ich treba spoznať," tvrdí Maruška. Vie, čo hovorí, jej spolužiakmi sú nielen Nóri, Fíni, Dáni, Švédi, ale aj Thajčania, Afričania, Kanaďania, spolu 200 študentov a 90 národností. Žiť s nimi prakticky v izolácii, pár kilometrov od najbližšej dedinky so 400 obyvateľmi a väčšieho mesta (Furde), ktoré je asi 40 km "blízko", znamená predovšetkým učiť sa tolerancii, znášanlivosti a prijať princíp kolektívnosti. Čosi ako vysoká škola psychológie a diplomacie.
Napriek občasnej "ponorke" to však medzi študentmi neiskrí napätím, naopak, sú si navzájom rodinou. "Jediné ozajstné súkromie, kam nikto nemá prístup, je skriňa. Skriňu každý rešpektuje ako výsostne súkromné územie," popisuje spôsob života v študentských domoch. V jednom ich žije štyridsať, ale do skrine sa nikto nezatvára. "Naopak, keď má niekto problém, veľa sa spolu rozprávame, pomáhame si, vznikajú tu úžasne silné vzťahy," dodáva Maruška. Sama označuje ako veľkú devízu pobytu v medzinárodnej škole práve spoznanie iných kultúr a nadviazanie kontaktov prakticky s celým svetom.
Ako "prišelkyňa" z bývalého ostbloku však nijaké predsudky necítila. "Len som jedného Severana presvedčila, že Slovensko hraničí s Čínou," smeje sa geografickým predstavám spolužiakov. "Pre mnohých je všetko, čo nie je západná Európa, jednoducho východ a myslia si, že všetci hovoríme rusky," komentuje ich predstavy Maruška.
Ako dodáva, aj v tejto spleti národov a národností sa Slovania ukázali ako najsrdečnejšie nátury. "Táto škola odbúra akékoľvek náznaky xenofóbie. Všetci musíme spolu vychádzať, inak by to bolo peklo," hovorí Maruška Lišiaková, v tomto školskom roku jediná Slovenka v nórskom Flekke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
