Možno aj preto sa jej hudbe začalo dariť najmä v Čechách, kde toho roku utŕžili divácku a interpretačnú Portu. Ani na domácej pôde neunikla šestica hudobníkov pozornosti, ako poslucháčov tak poroty, napríklad i na nedávnej Country Lodenici, kde získali tretie miesto. Viac nám už porozprávali speváčka Lucia s akordeonistkou Katkou.

Ste koncertne jedna z najaktívnejších domácich kapiel. Sú živé vystúpenia pre vás prioritou číslo jeden?

Lucia: "Určite. Najmä toto leto sme mali plodné, nie je nič lepšie ako spoznávať a konfrontovať sa s ďalšími kapelami, navyše sme skoro všetci pracujúci, takže hudba pre nás predstavuje obrovský relax."

Toto leto sa vám podarilo vyhrať českú Portu, zmenilo sa niečo?

Lucia: "No, hoci sme vyhrali dve ceny - divácku i interpretačnú Portu, dokopy sa nezmenilo nič. Aspoň tu na Slovensku. Ale aspoň si nás všimla širšia verejnosť."

Začína sa vám dariť v Čechách, myslíte, že to bude vašou češtinou?

Lucia: "Skôr tam je iné folkové publikum. Na Slovensku tento žáner nemá až také korene. Nedá sa to porovnávať. Ale v každom prípade sa nám začína tu aj tam kryštalizovať celkom slušné fanúšikovské zázemie, čomu sme veľmi radi."

Na východe je folkových zoskupení poskromne, ako sa vzájomne vnímate?

Lucia: "Ozaj tu toho veľa nie je, Bobova diéta, možno Montana či prešovská Hrdza. Vieme o sebe a práve preto, že je nás málo, sú naše vzťahy priateľské."

Ako to vlastne v kapele hudobne cítite?

Katka: "Je ťažké definovať folk ako žáner, preto je ťažké definovať našu hudbu. Neviem, či ide o jednoznačný folk, je tam cítiť viacero vplyvov, nech sa rozhode poslucháč."

Vaša čeština je pre niekoho príjemnou zmenou, pre iného zas tŕňom v oku, aké s ňou máte skúsenosti vy sami?

Katka: "Mišo, náš gitarista a líder, je pôvodom Čech a je preňho prirodzené skladať v materštine. My ostatní v kapele na textovanie nemáme talent. Jasné, že Michal to skúšal i v slovenčine, ale bolo to neprirodzené až gýčové, proste, tade cesta nevedie. Navyše, v češtine sa nám veľmi dobre spieva, väčšina na českom folku vyrastala a je nám to blízke. A ľudia? negatívne reakcie nie sú, skôr sú zvedaví, prečo sme sa tak rozhodli. V Čechách to poniektorí berú dokonca ako lichôtku a chvália nás za výslovnosť. Problémy nastávajú až pri oficiálnych slovenských súťažiach. Napríkad na Coca Cola Pop Star či Košickom zlatom poklade, kde naše texty proste neakceptovali. Ako slovenskú kapelu nás nedokázalo prijať viacero domácich súťaží. A pritom v pohode prijali anglicky spievajúcich interpretov. Počuli sme aj reči typu, že sa hráme na čosi, čo nie sme, ale to nie je pravda. Ide to z nás úplne prirodzene, ináč to ani nevieme."

Máte silnú spevácku zložku, nedávno ste vymenili vokalistku, aká je teda aktuálna zostava Divozelu?

Lucia: "Spievame štyria spoločne s gitaristom Michalom, Katkou, ktorá hrá i na akordeóne a najnovšou vokalistkou je Lenka. Zostavu dopĺňa basák Ďuri a bubeník Robo."

Čo váš repertoár?

Lucia: Miško musí zažiť nejakú krízu, aby niečo stvoril... Mám taký pocit, že najčastejšie spievame o rozchodoch a nešťastných láskach. Ale nie, najnovšie je to už pestrejšie a tém v textoch je viac."

Aké sú ďalšie ambície kapely?

Lucia: "Uvidíme, ako to bude s nahrávkami, zatiaľ máme tri štúdiové veci a demo-nahrávku z koncertu z GeS-ka. Čo bude ďalej nevieme. Zvlášť po septembri, kedy ma čaká osudový krok. Vydávam sa. Za nášho fanúšika."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári