exhalátov či všadeprítomných zachmúrených tvárí, spôsobil moje premiestnenie v čase a priestore. Strih. Chata pod Chlebom. Dobrá pol druha tisícka nadmorskej výšky. Nikde živej duše, žiaden signál, citeľná zima narastajúca pribúdajúcou tmou.
"Čo nové tam dolu, tu sme úplne odrezaní od informácií," vyrukoval chatár zohrievajúc čaj.
"Hurikán Katrina, stovky mŕtvych. Okrem iného," načrela som z noše "optimistických" zásob, ktoré sa so mnou vyštverali do pásma kosodreviny.
"Aleba, čo nepovieš a tu stále o tom istom," mykol plecom, podávajúc mi k čaju pálenku s horcom. Tváriac sa akoby nič. Pokojne ma nechal, nech mi len vŕta hlavou, ako sa môže tak bezstarostne usmievať po turistoch, čo sem prišli prečkať noc.
"No len sa vyber zajtra na Chleb, prečistí ti hlavu. Privstaň si, východ slnka stojí za to," prehodil sťaby mi čítal myšlienky.
Privstala som si. S vetrovkou natiahnutou cez pyžamo som k pol druha tisícke nad morom pridala ďalšie dve stovky, keď som konečne zdolala končiar zvaný Chleb. Vrchol hory dal o sebe vedieť nečakaným vetrom. Extrémne silným, chladným, strhujúcim. Statočne zapretá do skrytých zásob svojej telesnej schránky som sa rozhodla odolávať a počkať si na brieždenie. S každou minútou skrehnutejšia no o to upätejšia na svoj cieľ. Nič. Dlho nič. Až napokon, straaaašne pomaly...vyšlo. Tváriac sa akoby nič, bezstarostne sa usmievajúc po turistoch. Hoci v Amerike pomreli ľudia, Rusko sa pridal k opozícii a zdravotníci sa búria - slnko vyšlo!
Malú Fatru zalialo svetlo. A po hurikáne v mojej hlave ani stopy. Vyfučal. Horský vietor vám z hlavy spoľahlivo nevyfučí len to, čo tam nemáte. Má však aj svoju odvrátenú tvár. Že raz musíte z toho Chlebu aj zliezť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
