Po ulici plnej zakrvavených ľudí kráčala so zaslzeným mejkapom

V nedeľu uplynú štyri roky od chvíle, kedy sa začala nová éra svetového terorizmu. 11. septembra 2001 dostali Spojené štáty americké druhý najväčší úder od čias japonského útoku na prístav Pearl Harbor. Tri zo štyroch lietadiel, ktoré uniesli teroristi, narazilo do vopred vytypovaných objektov. Jedno do sídla Pentagonu vo Washingtone, dve do Svetového obchodného centra (Word Tarde Center) v New Yorku. V tom čase žila v tomto meste aj Košičanka Silvia Ličková. Finalistka Miss Slovensko 1996, ktorá za Atlantickým oceánom pôsobí ako modelka, mala pred sebou obyčajný pracovný deň. Napokon bolo všetko inak... Minulý týždeň v krátkosti predstavila uplynulých šesť rokov svojho pôsobenia v USA, dnes si zaspomína na osudné chvíle zo septembra 2001.

Pamätný 11. september sa v New Yorku ukazoval byť jedným z ďalších príjemných dní. Letné horúčavy pominuli, na treskúce mrazy bolo ešte priskoro. Jednoducho typické babie, či skôr po americky - indiánske leto. Tak, ako každé ráno, tak, ako všade v USA, aj Američania dospávali nočnú časť svojho sna o veľkej a neohrozenej superveľmoci. Netušili, že o niekoľko hodín sa z neho budú musieť prebudiť...

"Pre mňa bolo to ráno ako každé iné," spomína Silvia na deň, ktorý sa nezmazateľnými písmenami zapísal do novodobých amerických dejín. "Zobudila som sa pred siedmou hodinou. Raňajky som si už pripraviť nestihla, preto som si narýchlo urobila kávu a potom ešte s mokrou hlavou vybehla z môjho apartmánu. Ako už neraz pred tým, i vtedy som mala pocit, že budem v práci meškať. V ten deň ma čakalo fotenie katológu na svadobné šaty značky Jovany."

Niekedy vtedy nastupovali v Bostone cestujúci linky American Airlines číslo 11 do lietadla. V hlave mali plány na dovolenku či služobnú cestu. Podobne aj cestujúci ďalších troch letov z Bostonu, New Yorku či Washingtonu. Ani jeden z pasažierov netušil, čo ho v najbližších minútach čaká. Pohodlne sa usadili na svoje miesta a mnohí sa pozreli na oblohu. Upokojili sa. Búrka, ktorá by im znepíjemnila let, nehrozila. "Pamätám sa, že bolo krasne septembrove rano a obloha bola mimoriadne modrá," spomína Silvia. "Ani vo sne mi nenapadlo, že by tento deň mohlo niečo pokaziť..."

Nemyslela si to ani väčšina normálnych cestujúcich bostonskej linky American Airlines. Až do chvíle, kým teroristi nevnikli do kokpitu lietadla, zneškodnili posádku a sami začali riadiť stroj. Stalo sa to iba niekoľko minút po štarte. Prečo, to z cestujúcich nevedel nik a nikto z nich sa to už ani nedozvedel. Iba únoscovia vedeli, že za americkú politiku na Blízkom východe sa rozhodli pomstiť na nevinných. V mene islámskeho fundamentalizmu nasmerovali lietadlo do severnej veže WTC. Spolu s nimi o 8.45 zahynulo aj 87 cestujúcich i členov posádky.

"Vedela som, že mám len málo času, preto som sa rozhodla nechať auto na parkovisku a cestovať do centra metrom," pokračuje Silvia. "Cesta z môjho domu trvá asi 30 minut. Ako sme sa blížili do mesta, už v metre som zbadala ľudí , ktorí plakali a držali si tváre v daniach. Stále som nevedela, čo sa robí... Až potom niekto zakričal, že nejaké lietadlo narazilo do Dvojičiek..."

Chaos na ulici

Ohnivá guľa, ktorá po náraze stroja osvetlila okolie a dym, ktorý začal stúpať k oblohe, prilákali pozornosť desaťtisícov Newyorčanov i turistov. Ani jeden z nich zo začiatku neveril, že by mohlo ísť o niečo iné, ako tragickú nehodu. Hoci nikto z divákov na teroristický čin ani nepomyslel, na "najvyšší miestach" už začínali čosi tušiť. Štyri unesené lietadlá v rovnakom čase, to predsa nemôže byť iba zhoda náhod... Na miesto nešťastia vyrazili hasiči a záchranári. Skôr, než tam väčšina z nich prišla, narazilo o 9.03 do južnej veže WTC lietadlo spoločnosti United Airlines číslo 175. V tej chvíli už začalo byť všetkým v okolí Dvojičiek, v New Yorku, USA i na celom svete jasné, že nemôže ísť o tragické nehody.

"Keď som vystúpila z metra a vyšla na ulicu, zbadala som úplný chaos," pokračuje Silvia. "Ľudia utekali a plakali. Takmer každý držal v ruke mobilný telefón a niekam volal. Všade bolo počuť požiarnické autá, políciu a sanitky. Vo vzduchu bolo cítiť nepríjemný zápach ohňa a oblohu v smere vetra zahaľoval hustý dym. Dvojičky už boli v plameňoch. Ihneď som vedela, čo sa deje..."

Napriek hroziacemu nebezpečenstvu sa Silvia rozhodla ísť tam, kam mala pôvodne namierené. "Štúdio bolo na Broadway a Canal Street. Je to len niekoľko ulíc od World Trade Centra. Keď som tam prišla, bolo nás spolu osem. Tri modelky, fotograf, osvetlovač, make-up artist, kaderník a direktor fotenia." Všetci boli nalepení na okne na 17. poschodí a sledovali divadlo, vzdialené od nich vzdušnou čiarou niekoľkosto metrov. Samozrejme, priamy prenos z miesta nešťastia prinášali všetky domáce televízie a postupne sa k nim pridávali aj ďalšie zo zahraničia. Pred 10. hodinou pribudla i správa o náraze tretieho uneseného lietadla do budovy Pentagonu vo Washingtone a krátko na to i o páde štvrtého lietadla neďaleko Pitsburgu. Zábery najmä z Dvojičiek boli naozaj hrôzostrašné. Ľudia kývali z okien nad miestami oboch nárazov a kričali o pomoc. Mnohí v panike vyskakovali, akoby si pádom z obrovských výšok mohli zachrániť život. Ale komu horí za chrbtom a nemá kade uniknúť, ten verí aj tomu, že strmhlavý let prežije...

"Jedna z modeliek utiekla domov," opisuje Silvia atmosféru v štúdiu. "Bola v šoku, stále opakovala, že to je vojna a blíži sa koniec sveta. Zostali sme len dve. Fotograf krútil hlavou nad ´neprofesionálnou´ modelkou. Povedal, že je to len oheň, ktorý treba uhasit a že ľuďom už aj tak nepomôžeme. Život vraj ide ďalej... Bolo mi do plaču a hnevala som sa naňho za jeho necitlivosť. Chcela som odísť, ale nemala som kde. Preto som sa rozhodla počkať a raz za čas som vykukla z okna..."

Do Košíc sa nevedela dovolať

Obe veže Dvojičiek boli od polovice nahor stále v plameňoch. Záchranári odvážali zranených, hasiči hasili čo sa dalo a policajti sa snažili zvládnuť chaos, ktorý dole nastal. Samozrejme, pre všetkých záchranárov bola prioritou evakuácia ľudí, ktorých oheň alebo technické problémy uväznili v horných poschodiach. To všetko platilo až do chvíle, keď sa krátko po 10. hodine zrútila južná veža. Tá, do ktorej vletelo v poradí druhé lietadlo. Tých, čo z nej za hodinu od nárazu nestihli vybehnúť, ako aj desiatky záchranárov v nej i dole v tesnej blízkosti, pochovala v troskách.

"Keď mi kaderník začal upravovať vlasy a moj make up bol už takmer dokončený, rozhodla som sa ešte raz vykloniť z okna a pozrieť sa, čo sa deje," opisuje Silvia okamih, keď po prvý raz uvidela iba jednu vežu z Dvojičiek. "Na tento okamih nikdy nezabudnem. Namiesto dvoch mrakodrapov tam stál jeden. Okamžite sme pochopili, že sa zrútil. Všetci sme začali plakať a modliť sa za všetkých nevinných ľudí."

Keď o pol jedenástej spadol aj druhý mrakodrap WTC, rozhodla sa Silvia i jej kolegovia opustiť štúdio. "Konečne aj fotograf a direktor fotenia pochopili vážnosť situácie. Nemalo zmysel sedieť v budovách, šli sme preč. Všetci ľudia, celé davy ľudí, opúšťali mesto. Pripadala som si úplne absurdne. Kráčala som po ulici a nevedela, kam ísť. Mala som super účes a make up, po ktorom mi stekali slzy. Videla som ľudí ktorí mali skrvavené tričká a zaprášené obleky, ženy, ktoré kráčali bez topánok... Všetci sme boli rovnakí. V tom okamihu nebol rozdiel medzi bankárom a predavačom pouličných novín. Všetci sme túžili, aby sme boli čím ďalej od toho pekla a mysleli sme len na jedno - na rodinu a blízkych.

Silvia následovala ľudí, ktorí šli k newyorským mostom. Williamsburg Bridge, ktorý pred tým prešla autom možno stokrát, vyzeral 11.septembra úplne inak. Plný ľudí, bez jediného auta, lebo polícia ich do centra nevpúšťala. "Trvalo to asi tri hodiny, kým som dorazila do apartmánu. Samozrejme, snažila som sa čo najskôr zavolať mame do Košíc, že som v poriadku. Deň pred tým som jej totiž volala, takže vedela, že mám fotenie v centre." Telefóny však prestali fungovať, a to v momente, keď spadla druhá dvojička, pretože na nej bol vysielač. Silvia sa nevedela dovolať domov takmer dva dni. "Neviem, ako sa mi v ten večer podarilo zaspať, ale pamätám si, že keď som na druhý deň ráno otvorila oči, dúfala som, že to bol len zlý sen. Nebol a bolo ťažké vyrovnať sa s tým, že je to skutočnosť, že sa niečo tak hrozné naozaj stalo."

Súčasnosť

Dnes je miesto, kde kedysi stáli dvojičky, oplotené a nedá sa tam vojsť. Iba cez plot vidieť, že celá plocha je vyprataná. Newyorčania tam nechodia, je to iba smutná atrakcia pre turistov. "Keď som tam bola minulý rok s mojimi starými rodičmi, prišiel k nám jeden ´obchodník´ a snažil sa nám predať fotky, ktoré v ten osudný deň akože nafotil. Boli to zábery, na ktoré bolo treba ´silný žalúdok´. Musela som sa na neho škaredo pozrieť, lebo som bola nahnevaná, že chce zarábať na ľudskom nešťastí."

Podľa Silvie stoja práce na zastavaní voľnej plochy na mŕtvom bode. Akoby sa na niečo čakalo. "Jedna z posledných alternatív hovorí, že sa tam postaví Veža priateľstva, ktorá bude umiestnená v severozápadnom rohu bývalého WTC. Poschodia nebudú až po vrch a stavba bude zakončená vežou. Okolo hlavnej majú byť ešte štyri menšie budovy, v jednej z nich pamätník. Projekt navrhol David Childs a na výstavbe sa malo začať už v júli 2004. No zatiaľ sa neurobilo nič." Kedy sa práce rozbehnú a či skutočne pôjde o spomínaný projekt, o tom sa snáď od Silvie Ličkovej dozvieme až niekedy nabudúce...

Počet obetí teroristických útokov na New York a Washington:

WTC.....2 629

Let č.11.....87

Let č.77.....59

Let č.93.....40

Let č.175.....59

Pentagon.....125

SPOLU.....2999

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári