Z hrdzavých vrakov, spiacich v šope, vedia urobiť nablýskaných krásavcov

Autá sú ich záľubou. Vyznajú sa nielen v ich značkách, typoch, ale aj v motoroch. Nevedia sa dočkať víkendov, aby sa so svojimi miláčikmi zavreli v garáži. Tam sa ich dotýkajú a šikovnými rukami urobia z ošuntelých rozpadnutých stareniek, životaschopné krásavice. Z hromady šrotu dokážu vykúzliť nádherného vyblískaného štvorkolesového tátoša, ktoré akoby práve vyšlo z dielenskej linky.

Piplajú sa s každou maličkosťou, študujú dokumentáciu, staré katalógy, sú ochotní prejsť niekoľko desiatok kilometrov za chýbajúcimi súčiastkami. Toľko mravčej práce a robí im to ešte aj radosť. Drvivá väčšina milovníkov veteránov si autíčka renovuje sama. Sú to skutoční majstri-umelci. Dokonale ovládajú starú technológiu výroby, i históriu automobilovej epochy.

Tento víkend sa majitelia 26 historických vozidiel a 23 motoriek zišli pred štátnym divadlom v Košiciach, na II. ročníku Bankovského kopca. Absolvovovali súťaž v jazde pravidelnosti na trase od Čermeľského údolia po Horný Bankov. Vyhral ten, kto zajazdil dve kolá v čo najzhodnejšom čase. Súťaž je memoriálom bratov Delimanovcov, ktorí ako pretekári reprezentovali Československo v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Zorganizovala ju Agentúra WIND v spolupráci s košickými klubmi milovníkov veteránov a Slovenským technickým múzeum v Košiciach.

K starej Tatre patrí starý šat

Scéna ako vystrihnutá z filmu pre pamätníkov. Na korze v Košiciach stojí elegantná Praga Piccolo, vyrobená v roku 1932. Do vedľajšej Tatry 12 z roku 1929 nastupuje žena v slušivom hnedom kockovanom kostýme na hlave má kožený baret. "Aj klobúčik som si k tomu dopasovala," smeje sa Renáta Verteľová z Košíc. "Je taký starý ako toto auto. Keď v Tatrovke idem a kývem ľuďom mám pocit, že rozdávam ľuďom radosť. Mám slabosť na všetky staré veci - staré oblečenie, účesy, ženy v dávnych dobách sa mi veľmi páčili, ich spôsoby, vystupovanie, ich slnečníky."

Naučiť sa jazdiť na historickom aute vraj nie je problém. Ani na volant vpravo si dlho zvykať nemusela. Len radenie je vraj trošku problematickejšie, hlavne z vyšších rýchlostí do nižších. Doma v garáži nechala svojho novšieho veteránika Wolsvágena Chrobáka, s ktorým ešte jazdí. Autá neopravuje, na to má manžela, ktorý tu prišiel s vedľastojacou Pragou Piccolo.

"Tatru aj Pragu som urobil približne za rok. Piccolu som našiel v jednom košickom sklade. Tatra sa nepodobala na auto, celú karosériu som musel na novo vyrobiť," hovorí manžel Michal Šiňanský. Od mlada sa "šprtá" v starých autách. V garáži má rozrobené ešte jedno, nádherný kabriolet. Manželia svoje "poklady" prevetrávajú len niekoľkokrát ročne na veteránskych akciách. Predať ich zatiaľ nemienia, len ak by ich k tomu bieda pritlačila.

Miláčika si chová ako v bavlnke

Čiernočervený štvorkolesový krásavec vyzerá ako Audi. Ale len podľa značky, v skutočnosti je to Auto Union, vyrobené v Nemecku v roku 1935. "Štyri kruhy sú symbolom štyroch spojených tovární - Horch, Vanderer, Audi a DKW. Wolsfágen od nich odkúpil práva a preto teraz môže používať všetky štyri značky. Zatiaľ používa Audi a onedlho aj Horch. V rámci Wolsvágenu budú vyrábať najluxusnejšie autá," vysvetľuje Michal Šoltés, ktorý je spoluorganizátorom akcie.

K tomuto autíčku sa dostal pre 18 rokmi, kedy mu ho na pretekoch historických vozidiel predal jeden pán za 700 korún. Bolo v dezolátnom stave, nemalo motor ani kolesá. Súčiastky si zháňal po burzách a keďže sa tomuto koníčku venuje už veľmi dlhú dobu, vedel kde si má po čo zájsť. Pracoval na ňom o víkendoch približne tri roky. Karosériu vyrobil z dreva, ktoré oplechoval. Drevo musí byť jaseňové, pretože je dostatočne pevné a pružné. Dvere sú z preglejky potiahnutej koženkou. Starčeka skladal podľa originálnej dokumentácie. "Malo by mať pôvodné súčiastky z roku výroby a z typu auta. Aj farba auta musí sedieť s pôvodnými katalógmi," dopĺňa M. Šoltés.

Svojho miláčika si pestuje ako v bavlnke. "Ustajňuje" ho vo vyhrievanej garáži. Pred každou jazdou i po nej ho poctivo "pucuje". Kontroluje, premazáva a doťahuje jednotlivé súčiastky. Ak nedajbože prší, karosériu dôkladne osuší handričkami, spodok očistí od blata. A aká je jeho cena? "Určuje sa podľa katalógových tabuliek, iná je u nás a iná v zahraničí. U nás by stálo asi 400 tisíc a vonka asi 700 tisíc korún. Ako nemecký výrobok je hodnotnejší pre Nemcov. Ale to nie je na predaj," skonštatuje.

V jeho garáži čaká na zveľadenie ešte niekoľko predvojnových Škodoviek. Tejto záľube sa venuje od detstva. "Niekto sedí v krčme a niekto v garáži."

Na pretekoch historických vozidiel mal dvojmetrového spolujazdca, ktorý tak vehementne kýval ľuďom ,až sa prevážil a vytrhol sedadlo. Namiesto mávajúcich rúk, zrazu mávali z auta nohy. "Stalo sa mi, že na rýchlostnej skúške Relly Tatry nám odišli brzdy, vošli sme do zatáčky šmykom a ľudia si mysleli, aký sme frajeri," opisuje jeden zo zážitkov M. Šoltés.

Veteránom sa venuje už tretia generácia

Na modrej Škode 1101, prichádza hliadka VB. Pripravme si teda doklady. Zastavuje nás policajt oblečený v modrej uniforme. Dokonca nám chce dať aj pokutu... "Tieto pohotovostné policajné autá jazdili tesne po vojne až pokiaľ ich nevytlačili povinné ruské - Volgy a Gazy," hovorí "príslušník polície" Ladislav Košík, ktorý je predsedom Veterán klubu Košice Myslava. "Je vyrobené v roku 1950. Renovoval som ho asi dva roky, bol to úplný vrak. Hodnotu má od 160 do 200 tisíc korún. Už ma stálo asi 100 tisíc korún a to nepočítam robotu." Autíčko zgruntu vynovil - vyrobil nové podbehy, sedadlá mu urobil čalúnik. "Teraz si robím ešte Trabant Combi. Bolo ho tu veľmi málo. Za vyrobenie nových sedadiel som platil šesť tisíc korún. Celý trabant nemá takú hodnotu," smeje sa L. Košík.

Záľuba v autách sa v rodine Košíkovcov dedí z generácie na generáciu. "Ja som spojový mechanik. Jeden syn je klampiar a druhý autolakovač. U nás už tri generácie chodia s veteránmi. Dvaja synovia a už aj vnuk sa tomu začal venovať. Chodíme na akcie po celom Slovensku. Každý týždeň by som mohol niekde ísť." Veteránska akcia mimo rodného mesta nie je lacnou záležitosťou. Účastníci si musia platiť ubytovanie, stravu a dopravu.

Syn Vladislav Košík "dofrčal" so Škodou 1001. Tieto typy sa používali ako sanitky, pohrebné a podnikové vozy. Kúpil ho v dobrom technickom stave, akurát ho musel prelakovať. "To je nerozbitné auto. ´Kasňa´ je tuhá, má silný motor. Je vhodná na horšie cesty. Za takým autom sa ľudia obzrú a pospomínajú na staré časy," hovorí V. Košík.

Fiatíky nie sú šroty

Slušnú pozornosť pútala zlatučká maličká Fiatka 500 s prúteným košíčkom na chrbte. Rozkošné autíčko vyzeralo nie ako naozajstné, ale ako hračkárske. Patrí do zbierky viacerých veteránikov, ktoré vlastní Peter Saban, automechanik zo Sečoviec. Tomuto koníčku sa venuje 15 rokov.

"Je dovezené z Talianska pred 13 rokmi. Z oblasti, kde sa cesty nesolia a nepadá sneh. Na fiaty v prvom rade škodí naša soľ a naše zimy, ináč by neskorodovali. Robil som na ňom motor i brzdy. Momentálne má vysoký kurz vo všetkých západných krajinách. Spodná hranica začína od tých 2 000 eur. V apartovej? (športovej) úprave aj 15 až 20 tisíc eur," hodnotí. Predať ho však nemieni, ani napriek tomu, že týchto autíčiek má ešte šesť. Je nekompromisný, v rodine musí mať päťstovku každý! Manželka i dcéry. Ani oni s nimi bežne nejazdia, šetria si ich na veteránske akcie. Na fiatky je doslova zaťažený. Prvým bola "lienka" (Fiat 600) a v nej sa vraj odviezli aj 11-násti. Dnes jazdí na Fiate Uno. Celá jeho rodina najbližšia i ďaleká je verná tejto značke.

Súčiastky zháňa v Taliansku. Priznáva, že táto záľuba ho stojí veľa peňazí. "Každý koníček ide do peňazí. Keď človek chce, odoprie si to pivo, cigarety a kúpi si namiesto toho chýbajúce súčiastky." Roztomilá Fiatka si s ním na súťaži zašpásovala. Nejako sa jej nechcelo ísť hore kopcom. Do cieľa jej to trvalo až 11 minút. "Nevybral som ju z garáže tri roky a je v nej zlý benzín," zastáva sa svojho miláčika P. Saban.

Poklad mu renovujú v Kopřivnici

Košičan Martin Jaš prišiel na prvom československom skútre Čezete, vyrobenom v roku 1958. Pochádza zo šopy v Kluknave. Vymenil ju od kamaráta za strunovú kosačku. Opravoval si ju spolu s kamarátmi. Oveľa väčší poklad, Tatru 57 z roku 1938, má doma, lepšie povedané v českej Kopřivnici, známej výrobou starých kvalitných Tatroviek. Renovuje mu ho tam profesionálna firma a čoskoro by malo byť hotové. Veľa vecí si na nej urobil spolu s automechanikmi v Košiciach, ale drevenú karosériu radšej zveril do rúk kopřivnickým majstrom. Tento "špás" ho bude stáť do 300 tisíc korún. "Robí sa na nej už tretí rok. Kúpil som ju za 30 tisíc. Cez múzeum Kopřivnice, materského mesta Tatry, som sa dopátral k histórii auta. Dokonca aj k prvému majiteľovi, ktorým bol dielenský majster," zanietene hovorí M. Jaš.

Tvrdí, že každé auto má svoju históriu, ktorú každý majiteľ chce poznať. Vzťah Čechov k histórii je o poznanie vyšší ako na Slovensku. "Majú väčší záujem zachovať tieto vozi pre ďalšie generácie a aj viac si cenia históriu ako my. Tu ich ľudia prerobili na kadejaké traktory, vlečky a neviem čo ešte." So starými vecami prišiel M. Jaš do styku už od útleho detstva. Otec zbieral mince i starožitnosti. Obklopovali ho ľudia, ktorí sa o históriu a veci s ňou spojené zaujímali. "Nalepilo sa to na mňa. Je to pripomenutie, že aj kedysi bola vyspelá technika aj že ľudia veľa dokázali," hovorí na margo veteránskej zanietenosti.

Majitelia starých vozidiel sa delia do kategórii. Najpočetnejšou skupinou sú garážoví kutilovia, ktorí sa vyžívajú z každého dielika vo veteránskej skladačke. Keď je dielo hotové, hrdia sa ním na veteránskych zrazoch. Majú k nemu blízky vzťah a oslovujú ho menom. Potom sa tu vyskytuje zopár nadšencov menej technicky zdatných, alebo viac pracovne vyťažených. Tí si kúpia vrak a za rekonštrukciu zaplatia špeciálnej firme niekoľko sto tisíc korún. Ďalšia kategória majiteľov si svojho "starčeka" zrenovuje, nikde sa s ním nechváli (zlodeji sa predsa nájdu všade), ale radšej poctivo zakonzervuje v garáži. Žeby sľubná dlhodobá investícia? A sú tu aj tu takí, ktorým stojí staré auto pod orechom. Nechajú ho napospas neodvratnému prírodnému rozkladnému procesu a tvrdošijne ho odmietajú predať.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Školáci opäť v laviciach

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári