Hlavnej 16, ktoré im patria, chcú prebudovať na penzión, v ktorom si prídu na svoje aj tí, čo si radi chlipnú z kávičky, či dobrého vínka. To by samo o sebe nebolo zlé, veď obyvatelia a aj návštevníci metropoly východu radi ocenia príjemnú kaviarničku, či vináreň a dobrých ubytovacích kapacít tiež nikdy nie je dosť. Juraj Šnír podniká už 50 rokov v oblasti stravovania a cestovného ruchu, a keď sa dozvedel, že je možnosť využiť prostriedky z eurofondov, požiadal o grant Slovenskú asociáciu cestovného ruchu spadajúcu pod ministerstvo hospodárstva. To práve vtedy viedol stranícky šéf a priateľ jeho syna Vladimíra Šníra Pavol Rusko (ANO). Žiadosť Zlatého Dukátu sa síce až na druhýkrát, ale predsa len, dostala spomedzi niekoľko desiatok projektov do finále, kde sa na ňu vyčlenilo 20 milónov.
Občan Juraj Šnír mal šťastie, projekt podal v správnom čase a na správnom mieste. Splnil všetky predpísané byrokratické záležitosti, neporušil pri tom žiadne zákony a teraz sa môže tešiť, že mu EÚ prostredníctvom SACR, ktorá sa zodpovedala šéfovi nových občanov mu odklepla polovicu na financovanie rekonštrukcie spomínaného objektu. Otázkou je, či by sme túto poznámku písali aj vtedy, keby občan J. Šnír nemal v rodine svojho syna, ktorý šéfuje "novému občanovi" v Košiciach. Možno by tie peniaze jeho otec dostal aj tak, no asi nebudeme ďaleko od pravdy, že s omnoho väčšou pravdepodobnosťou by Zlatý Dukát musel rekonštruovať za vlastné.
Problém v tejto záležitosti však nie je občan J. Šnír, jeho manželka a ani ich syn, ale celý systém. Oni len využili to, že boli šikovní, mali dobrý projekt, "novoobčiansky" určite nie nespriaznené duše na správnych miestach a o zopár informácií viac ako ich konkurenti. Prideľovani prostriedkov na spolufinancovanie a granty z fondov EÚ bolo už viackrát kritizované za to, že svojou selektívnosťou skôr škodí ako pomáha. A keďže sa o ich príjemcoch rozhoduje na ministerstvách, resp. ich organizáciách okupovaných straníckymi nominantami vládnych strán, asi málokoho prekvapí, že klientelizmu sa tam darí minimálne tak ako kvalitnému hroznu v tokajskej oblasti.
Hoci nikto netvrdí, že prípad Zlatého dukátu by sa dal zaradiť do tejto oblasti, neúspešných žiadateľov by sme o tom asi ťažko presviedčali, že práve opak nie je pravdou... Ale na druhej strane, ak sa 52 percent občanov vyslovilo za náš vstup do EÚ, zrejme v tichosti akceptovali aj to, že prideľovanie grantov z eurofondov nebude nikdy také čisté ako tokajské víno...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
