ale prišli sme jej zablahoželať k 101. narodeninám. Tento požehnaný vek dovŕšila v nedeľu. "Ja tiež niekedy uvažujem, či som sa ozaj vtedy narodila. To sa museli na matrike zmýliť, že už toľko rokov mám."
Matrika však neklame a pani Rozália je živým dôkazom toho, že ani vo vysokom veku človek nemusí stratiť kontakt s realitou a zachová si zmysel pre humor. Blahoželať jej prišiel aj starosta MČ Juh Jaroslav Hlinka, ktorému ihneď povedala zopár vtipov.
"Moja praprateta je veľmi veselá a rada počúvam jej životné príbehy," priznala sa nám jej prapraneter Jana Čermáková. Tá sa so svojím otcom Ladislavom Mačugom o pani Rozáliu každý deň stará.
"Inak žije sama, ale vždy jej pomáhame. Varíme jej, upratujeme, chodíme do obchodu. Na stravu si potrpí. Najradšej má pečené kurča s plnkou a palacinky s lekvárom a tvarohom. Ešte stále si jedlo vie dokonale dochutiť. Nemá rada huby a ryby."
Ešte minulého roku, keď oslavovala storočné jubileum, tak si vlastnoručne napísala životopis:
"Som z troch detí a narodila som sa v Zlatej Idke v okrese Moldava nad Bodvou. Študovala som najprv sedem rokov u svojho brata a potom v Martine tri roky na sociálnej zdravotnej škole. Od roku 1933 až do 1945 som pracovala v Košiciach ako sociálna pracovníčka a od roku 1945 v košických nemocniciach ako zdravotníčka. Až do roku 1963. Keďže mám dve náročné diagnózy, tak som musela ísť do invalidného dôchodku."
Napriek podlomenému zdraviu je jej psychická kondícia obdivuhodná. Rozum slúži pani Rozálii ako mladici a stále sa živo zaujíma o dianie okolo seba. Svoju vitalitu a dlhovekosť pripisuje aj tomu, ako vtipne dodala, že sa nikdy nevydala:
"Niežeby som sa nechcela. Ale keď som bola veľmi mladá, a vždy som bola fešanda, tak mi mamka nedovolila. A potom keď som bola staršia, tak som sa už nechcela."
I keď pani Rozália je "veselá kopa", občas ju prepadne smútok: "Najmä keď som sama doma a spomeniem si na svojich dvoch bratov, ktorých som prežila. Boli to veľmi dobrí ľudia. Oni mi pomohli aj finančne, aby som mohla doštudovať," povzdychla si.
Keďže jubilantka je veľmi spoločenská, niet divu, že
zamladi sa zapájala do rôznych aktivít. "Tri roky som hrala ochotnícke divadlo vo Veľkých Kapušanoch. A už vtedy na mňa vymysleli básničku: Sociálna pracovnica Ružena Mačugová, na javisku milovnica, v skutočnosti panienka. Keď má niekomu na javisku pusu dať, rýchle beží k farárovi sa vyspovedať."
Okrem lásky k divadlu sa netají ani tým, že ju vždy zaujímala história a knihy. Veľmi rada číta najmä Kukučína. Svoj vysoký vek si veľmi dobre uvedomuje, ale je s ním zmierená:
"Batožinu už mám na cestu pripravenú. Keď ma zavolajú, môžem ísť. Konca sa nebojím, možno strach dostanem tesne pred nebeskou bránou."
My veríme, že ešte si na svoj odchod nejaký ten rôčik počká a dovtedy bude naďalej veselou spoločníčkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
