* Prvý rok v škole môže výrazne ovlpyvniť vzťah žiaka k učeniu
Známky sú síce dôležité, no nesmú chýbať ani emócie
Mať doma prváčika, to je radosť, no predovšetkým starosť. Rodičom skončia obrazne povedané dobré časy, pretože žiačikovi prvého ročníka sa treba venovať, nech je akokoľvek múdry, šikovný, nebojácny. Od rodičov vo veľkej miere tiež závisí, aký si k škole vytvorí vzťah. Dôležité preto je, aby sa o škole doma rozprávalo, aby rodičia vysvetlili, že je potrebná, aj keď v nej na dieťa čakajú úlohy, povinnosti a bude mať menej času vysedávať pri televíznej obrazovke alebo sa hrať.
Pri opisovaní školy treba však zvoliť "zlatú" strednú cestu. Nie je dobré ňou dieťa ani strašiť, ale ani o nej hovoriť v superlatívoch. V radostnom očakávaní môže dôjsť k sklamaniu a znechuteniu a tieto nedostatky sa v detskej duši len ťažko naprávajú.
Ak rodičov prenasleduje neistota, obavy alebo si chcú potvrdiť, či je ich dieťa po stránke rozumovej, citovej a sociálnej zrelé na zvládnutie školských požiadaviek bez stresu, môžu sa poradiť. S učiteľkou materskej školy, ak toto zariadenie navštevuje. Alebo sa môžu rozhodnúť navštíviť niektoré psychologicko-poradenské zariadenie. Patrí medzi ne aj Pedagogicko-psychologická poradňa pre predškolské zariadenia a základné školy a Centrum výchovnej a psychologickej prevencie, Karpatská 8, Košice, kde sme sa o škole a prváčikoch rozprávali s psychologičkou PhDr. Elenou Šimkovou.
V školách, ktoré pod nich územne patria, sa toto zariadenie snaží z hľadiska prevencie možných ťažkostí v učení a v správaní podchytiť deti už pri zápise do prvého ročníka základnej školy. "Vypracovali sme depistážny hárok pre budúci školáčikov na základe ktorého sa dajú vydiferencovať nedostatky z hľadiska úspešnej pripravenosti pre školu," dozvedáme sa od E. Šimkovej.
Prax ukazuje, že do školy chodia aj deti, ktoré sú síce šikovné, perspektívne a intelektovo nadpriemerné, no na školské povinnosti a učenie nezrelé. Napriek tomu, že už majú vek, kedy mohli zasadnúť do lavice, sú nepozorné, hravé, nesústredené, nedokážu obsedieť v lavici 45 minút. Takže to, že začali chodiť do školy, bol v ich prípade prenáhlený krok. "I preto, ak sa pri zápise do školy, na základe depistážneho hárku a pozorovania dieťaťa ukážu isté nedostatky, nezrelosť, s takým dieťaťom začneme pracovať. Do septembra, do začiatku školského roku, sa dá veľa zmeniť. Pripravené máme i cvičenia na pomoc zamerané napríklad na rozvoj jemnej motoriky, sluchového a zrakového vnímania, na prácu s ľavákmi."
E. Šimková súhlasí s názorom, že dnešní prváčikovia sú múdri, sú to deti doby, ktorým nerobí problém internet, sledujú televízne vysielanie, sú na svoj vek rozhľadené. "Tým, že dieťa veľa vie, niektoré už aj číta, okolie je presvedčené o jeho pripravenosti na školu. Napriek tomu nemusí byť zrelé pre úspešný vstup do školy, najmä po stránke emocionálno-sociálnej a navrhujem odklad školskej dochádzky."
K múdrosti týchto detí sa podľa E. Šimkovej často radí určitá "roztečenosť". Prijímajú veľa podnetov, no nevedia ich správne spracovať, zatriediť. Alebo nie je ešte čas nato, aby sa im všetko, čo sa dozvedia, v hlávke uležalo. "S odstupom času sa ukáže, že odklad školskej dochádzky bol užitočný. Už neraz sa stalo, že po roku, keď k nám rodič s dieťaťom znovu prišiel, povedal mi: ´až teraz vidím ako sa za rok zmenilo.´
Dobré je podľa psychologičky to, že dnes sa už neide len za výkonmi, do popredia sa dostáva aj emocionálno-sociálna stránka osobnosti dieťaťa. Dieťa totiž môže veľa vedieť, no nie je schopné sa prispôsobiť životu v kolektíve. I preto s niektorými deťmi predškolského veku pracujú aj skupinovo, nech sa učia vychádzať s rovesníkmi, vedieť prijať porážku i výhru, prekonať stres, primerane sa radovať.
Školská zrelosť nie je podľa E. Šimkovej mať samé jednotky, ale známky primerané schopnostiam dieťaťa. Niekedy by mohlo mať aj naviac, ale tým, že rodič nalieha, aby išlo do školy aj menej zrelé, môže sa práve o tieto lepšie známky pripraviť. V súvislosti s rodičmi naznačila ešte jeden problém. Zo života rodín sa začína vytrácať systém - režim - kedy sa vstáva, kedy je čas na učenie, kedy na hry a kedy sa ide spať. Dnes nie je zvláštnosťou o 22. hodine stretnúť na ulici rodičov s dieťaťom, ktoré už malo byť dávno v postieľke. "Určite je to aj daň dobe. Ak príde rodič domov z práce o siedmej či o ôsmej večer, kedy sa má dieťaťu venovať, kedy s ním aspoň trošku byť? A tak to preťahuje aj do času, kedy by už malo odpočívať. Nie je to správne. Pokiaľ sa nenabehne na určitý rytmus povinností teraz, pred školou, ako sa bude učiť a plniť si ďalšie úlohy a povinnosti doma už ako školák?, pýta sa na záver PhDr. Elena Šimková.
* Už v škôlke sa pripravujú na školu
Škoda, že deti nemajú rovnakú štartovaciu dráhu
Materská škola je inštitúcia, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku. Stará sa tiež o ich prípravu na vstup do základnej školy. Legislatívne právne normy v súčasnosti rodičom neukladajú povinnosť, že ich dieťa musí posledný rok pred nástupom do školy absolvovať predškolskú výchovu. Ako povinnú to nepojal ani navrhovaný školský zákon.
Vynechanie tejto povinnosti je podľa riaditeliek a učiteliek v materských školách na škodu najmä deťom z nižšieho sociokultúrneho prostredia. Odopiera sa im tým možnosť rovnakého štartu do školy s ostatnými deťmi. Je totiž len na vôli rodiča, či dá dieťa do predškolského zariadenia alebo nie. Na rozdielnosť pri nástupe do školy poukazuje i riaditeľka Materskej školy (MŠ) na Jenisejskej ulici Margita Jančišinová. I podľa nej má dlhodobá dochádzka dieťaťa do predškolského zariadenia výrazný výchovný efekt v sociálnej spôsobilosti. Prináša tiež lepšie a vyššie výkony v jeho rečovom a intelektovom rozvoji.
"Príprava na školu vychádza zo základného dokumentu Program výchovy a vzdelávania v materských školách," hovorí M. Jančišinová. "Dieťa sa v materskej škole učí prispôsobiť sa požiadavkám prostredia, získava schopnosť kontaktu a komunikácie s rovesníkmi i dospelými." Je tiež vedené k tomu, aby akceptovalo iné deti, aby malo pozitívny vzťah k sebe, aj k druhým. "A hlavne, aby bolo schopné zotrvať istý čas v nejakej činnosti. Najmä dokončiť to, čo začne, pretože v škole musí vydržať 45 minút. V materskej škole grafomotorickými cvičeniami, modelovaním, vystrihovaním a ďalšími úkonmi získava aj zručnosť prstov, čo je takisto príprava na školu, najmä na písanie."
Podľa riaditeľky MŠ sa od dieťaťa, ktoré nastupuje do školy, určite nevyžaduje, aby vedelo písať a čítať. No pokiaľ má o poznávanie písmen záujem, jeho aktivitu určite netreba brzdiť. Čo by však už škôlkár mal poznať, to sú základné číslice. Nech vie porovnávať a spočítať, koľko má dedko obrazne povedané jabĺčok a koľko hrušiek.
"Príprave škôlkárov na vstup do základnej školy pomáha i spolupráca nášho zariadenia so susednou základnou školou. Organizujeme spoločné stretnutia rodičov z materskej a základnej školy, pedagógov a psychológa.
So škôlkármi chodíme na výlety organizované školou, vymieňame si výtvarné práce." K pozitívam patrí i to, že škôlkári majú možnosť chodiť do školy aj priamo na vyučovanie. "I to je určite spôsob ako v nich odbúrať strach zo školy, z učiteľov, z nového prostredia. Vďaka spomínaným návštevám škola pre ne prestáva byť cudzia. Vedia, čo ich tam čaká a na čo sa majú tešiť," dodala riaditeľka MŠ na Jenisejskej ulici Margita Jančišinová.
* Škola sa nesmie stať pre žiaka strašiakom, musí sa stať miestom, kam pôjde každý deň rád
Ak sa už prváčik naučil čítať, môže sa v triede nudiť
Škola, spolužiaci, učiteľka. Pre prváčika pojmy, na ktoré je zvedavý. Môžu však vyvolávať i negatívne pocity. Najmä, ak doma počúva vety typu: ´Však počkaj. Teraz nepočúvaš, ale v škole ťa naučia byť ticho. Tam budeš musieť...´ Rodičia dieťa školou nesmú strašiť. Naopak, treba mu pomáhať vytváraním takej atmosféry, aby sa na prekročenie prahu školy tešilo.
S týmto názorom plne súhlasí i Mgr. Alžbeta Mitteleová (na snímke), ktorá ako učiteľka v ZŠ na Petzvalovej ulici už dlhé roky víta vo svojej triede vystrašených prváčikov. Spôsobov, ako čo najlepšie dieťa pripraviť na jeho prvý vážny krok, je podľa nej viac. "Radím napríklad rodičom, aby pomôcky na vyučovanie išli kupovať spolu s dieťaťom a vybrali to, čo sa bude jemu páčiť, nie rodičovi. Pravda, s ustrážením rozumnej cenovej hladiny. Mojim žiakom nedovolím, aby medzi sebou súťažili, kto má drahšiu a krajšiu aktovku, peračník, perá." A. Mitteleová rodičom nedoporučuje kúpiť balíky pripravené papiernictvami. Nie sú dobré. Ich škola vo februári, pri zápise dieťaťa, dá rodičovi zoznam vecí, ktoré bude potrebovať. Sú v ňom pomôcky klasické, nie módne, ktoré tvoria občas súčasť balíka len preto, aby sa zvýšila jeho cena...
Učiteľka prváčikov má tiež zaužívané, že v druhý deň nového školského roku dostanú žiaci papierik, na ktorom je rozpísané, kedy, aký zošit, ceruzku či pero majú v prvý týždeň do školy doniesť. "Keby deti priniesli naraz všetko, asi by sme sa všetci zbláznili. Vrátane rodičov. Takto máme na donášanie zošitov a pomôcok systém."
Keď sa už deti trošku zabehajú a musia si robiť domáce úlohy, A. Mitteleová sa vie nahnevať, ak úlohy za deti robia rodičia. "Zrejme nemajú trpezlivosť čakať, kým dieťa nemotornou rúčkou urobí prvé krúžky či ovály. Prváčikovi tým však nepomôžu. A mimochodom, mne sa tieto deťmi vytvorené kostrbaté dielka páčia, lebo sú to ich práce."
Ďalšou chybou je, že rodičia občas tvrdia - ´doma dieťa všetko vedelo, takže nechápem, prečo v škole nie...´ "Viem, že každá mama a otec svoje dieťa považujú za naj. Trochu objektivity by im v tejto oblasti nezaškodilo. Rodič by tiež mal s dieťaťom komunikovať, spýtať sa, čo bolo v škole, ako prežilo deň. Ako odpoveď mu nesmie stačiť kývnutie hlavy či strohé odpovede - nič sa nestalo alebo všetko bolo dobré." Dieťa podľa nej musí rozprávať, že boli vonku, niekto spadol, ktosi čosi nevedel... Získa tak odvahu komunikovať a rozširuje si slovnú zásobu.
A. Mitteleová nie je proti tomu, ak dieťa pred vstupom do školy pozná písmená. I za cenu, že sa môže spočiatku v triede nudiť. Záujem čítať musí však byť spontánny, z jeho strany, nie pod tlakom rodičov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári