Keď spolu tancujú dve ženy, nebudia také pohoršenie ako muži

Na tanečnom parkete, v dymovej clone sa vlnia páriky. Je zrejmé, že haus im ide viac ako dobre. Títo mladí ľudia sú na merítko priemerne zmýšľajúceho človeka výstrední. Nielen oblečením, či účesmi... Urastený junáčisko v riflových rozdrapkaných kraťasoch prehnane vytáča bokmi, cudne prekladá nohami, na členku má výraznú korálovú retiazku. Rukami afektovane gestikuluje a lepí sa na vedľa stojaceho muža. Ženy sa obchytkávajú a flirtujú (so ženami). Prečo? Sme totiž na jedinej diskotéke tohto druhu v Košiciach, v diskoklube homosexuálov.

Milenci sa tu bavia presne tak, ako sa bavia páry na bežných košických diskotékach. Držia sa za ruky, objímajú sa, rozprávajú, smejú i hádajú. Robia to prirodzene, spontánne, bez ostychu. Jediným rozdielom je, že niektorí muži sa správajú príliš žensky. Chlapské "princezničky" sa prezentujú nápadne vyafektovaným spôsobom reči i gestikulácie. Na dievčatách - lesbičkách nevidno nič zvláštne...

Po počiatočnom ohúrení, si aj "normálny" jedinec na túto atmosféru zvykne. Ak nie doslova, tak keď odhodí predsudky a pozrie sa na vec z nadhľadu, zistí, že homosexuáli žijú presne takí istí život, s radosťami a bolesťami aké prežívame všetci. Žiarlia na seba, trápia sa rozchodmi, či problémami vo svojich vzťahoch. Radia si navzájom s domácimi krízami. Cítia sa tu dobre, pretože sú medzi svojimi.

Môžu sa baviť uvoľnene

Sú dosť nedôverčiví a ostražití. Určite majú na to dobré dôvody. Napriek tomu, sa nám podarilo s niekoľkými gaymi porozprávať. "Chodím len tu, pretože na iných diskotékach sa necítim dobre. Nemôžem sa tam správať uvoľnene," hovorí Peter, pričom exaltovane vytáča rukami a smiešne mení hlas. Naznačuje, aké pohyby by si v inom podniku nedovolil. "Nemohol by som svojho priateľa chytiť za ruku, objať ho. Ľudia by sa na mňa zhrozene pozerali. A to mi nerobí dobre. Ale už ani tu to nie je také ako kedysi zo začiatku vo Viagre," hovorí o bývalom košickom gayklube, ktorý pred dvoma rokmi zanikol. "Tam sme chodili na klubové karty a nikto iný sa medzi nás nedostal. Neskôr sa to aj tam pokazilo. Začali sa tam chodiť pozerať na nás heterosexuáli a to mi vadí," sťažuje sa Peter.

Podobný názor majú aj ostatní, čo sedia s nami pri stole. Najradšej by boli, keby diskotéka bola výlučne pre nich. Aj keď väčšina návštevníkov je homosexuálna, niekoľko ľudí je tu aj z inej "sorty". "Chodia si nás tu obzerať, ako zvieratá v cirkuse," znechutene vykríkne Norbert. "Však aj ja som človek. Chcem sa normálne baviť bez toho, aby som si musel dávať pozor na slová a svoje správanie. Tu sme v Košiciach a tu to ešte ľudia nechápu. Vonku, alebo v Prahe je situácia úplne iná. Košičania sa ani tak skoro nezmenia, môžete o tom písať koľko chcete."

Iveta, ktorá žije lesbickým životom už vyše 20 rokov, dopĺňa: "Ak tu začnú chodiť aj heterosexuáli, hrozí, že ma tu niekto známy, trebárs z roboty, alebo z paneláku uvidí a už bude zle. To by bola perlička v robote... Už to vidím, ako si škodoradostne šuškajú. No a neviem ako by to nadriadení zniesli." Jej družka Marta sa na tejto diskotéke cíti dobre. Chodí tu len príležitostne, hlavne kvôli známym. "Som rada, že keď sa idem zabávať, tak sa s nimi tu stretnem. Aspoň raz za čas ich vidím. Priateľov mám medzi homosexuálmi aj lesbičkami. Porozprávame sa, ako sa komu vodí, kto kde teraz pracuje, vyžalujeme sa a radíme si, keď máme problémy s partnermi. Ale chodím aj do normálnych podnikov. Keď spolu tančia dve ženy, nebudia až také pohoršenie, ako keď tancujú muži."

Vyplnil medzeru na trhu

Obsluhuje nás i všetkých ostatných návštevníkov majiteľ podniku Roman G. Jeho solidárny prístup k homosexuálom nie je výsledkom jeho vysokého morálneho nadhľadu. Tiež patrí k nim. Pochopiteľne, len veľmi ťažko si vieme predstaviť, že by takýto podnik mohol viesť niekto iný... "Zmapoval som si trh a zistil som, že po klube takéhoto žánru je dopyt. Z mojej strany to nebol len nejaký úlet, ale podnikateľský zámer. Samotní gayovia nemali veľa možností, kde by sa mohli zabávať. Vyplnil som medzeru na trhu," hovorí medzi umývaním pohárov majiteľ gaypodniku.

S touto myšlienkou začal pred 12 rokmi, kedy otvoril klub Varšan. Neskôr ho zavrel a začal prevádzkovať klub Viagra na Roosweltovej ulici. Vstup tu mali povolení zo začiatku výlučne homosexuáli na klubové karty. Práve na tieto časy teraz nostalgicky spomínajú. Boli izolovaní, nevpustili medzi seba nikoho, čiže nehrozilo im žiadne nebezpečenstvo z odhalenia ich orientácie. Klubové karty však postupne stratili svoj význam, pretože dnu sa dostal aj tak hockto.

"Dodnes mi vyčítajú, že som tam začal púšťať ´heterákov´. Zabudli však na to, že to boli oni sami, kto ich tam dotiahol. Doniesli si svojich známych a prehovárali ma, aby som ich pustil, zaručovali sa za nich. Ja som ich tam nechcel," obhajuje sa majiteľ. Vo Viagre organizoval veľa zaujímavých programov a atrakcií, čo zrejme prilákalo pomerne širšiu verejnosť. Veľa ľudí si nenechalo ujsť príležitosť vidieť nielen "teplých" ale aj tranvesti šou a iné netradičné akcie. Po všeobecnom zverejnení podniku, tam veľa gayov prestalo chodiť.

Všade sa hovorí o nutnosti integrácie menšín. To má byť návod na to, aby spoločnosť menšinu prijala. Reálny život však je v prípade minoritných skupín na Slovensku o niečom inom... A patrí sem aj komunita gayov a lesbičiek, ktorá spolu tvorí podľa odborných prieskumov štyri percentá populácie. Prečo teda nechcú aby "normálni" chodili medzi nich? "Mladí homosexuáli sa s tým ešte nevedia vyrovnať, hanbia sa za to akí sú," tvrdí Roman. "A pritom to nie je ani nákazlivé, ani choroba, len je to iné. Neskôr títo ľudia dospejú do štádia, kedy si povedia - áno som homosexuál, no a čo... Proste zmieria sa s tým. Všeobecná mienka mladých i starých je však ešte stále takáá, že je to proti prírode..."

Podľa majiteľa, názor ľudí na túto orientáciu závisí nielen od výchovy, ale aj toho, ako ich okolie prijíma tento problém. Radikálne ináč sa na to pozerajú tí, ktorí sa s homosexuálmi spriatelili. Zistia totiž, že sa ich nemusia báť - že nie sú zvrátení a dokonca im ani nerobia žiadne návrhy... Úplne odlišná situácia je u najzatvrdnutejších heterosexuálov. Tí by ich okamžite, ako Hitler bez váhania dali rovno do plynu..."Potom z toho vznikajú takí homosexuáli, čo sa skrývajú po záchodoch. Taja to a len na internete si vypisujú, sami seba hľadajú a schovávajú sa za tým, že sa oženia a budú mať deti. Potajomky sa stretávajú. Sami v sebe to potláčajú, potom trápia rodinu, deti a aj samých seba," opisuje situáciu v gay komunite.

Ženy sú odvážne, muži hanbliví

Nespokojnosť gayov a lesbičiek s návštevami širšej verejnosti je veľká. Majiteľ sa preto snažil situáciu riešiť. Nepísaným zákonom o ktorom košická homosexuálna komunita vie, je to, že piatky sú určené širšej verejnosti a soboty sú vyhradené pre nich. "Okrem tolerantných ľudí tu samozrejme prídu aj takí, čo to berú ako atrakciu, a prídu si pozrieť ako vyzerajú ´teplí´. Ale nie je to také ako kedysi, ľudia to začínajú viac chápať," myslí si Roman.

Počas toľkých rokov práce v tejto brandži videl všeličo... Podnapití, či iným spôsobom omámení zákazníci sa veľakrát nerozpakujú a sexujú takmer jemu pod nosom... "Ani sa neskrývajú. Mladí nemajú s ničím problém, milujú sa tu na gaučovke vzadu. To je úplne bežné." V tomto smere sú vraj odvážnejšie ženy. Videl to na jednom jeho ženskom striptízovom šou. "Striptérka si počas vyzliekania zobrala k sebe ženu z publika. Tá sa potom bez problémov vyzliekla ešte viac ako ona a tam na parkete sa milovali. Nebolo to však pripravené. Ženy sú viac bezprostredné. Muži homosexuáli sú hanblivejší, viac sa cítia ako ženy. A lesbičky sa zase viac cítia ako muži, takže sú odvážnejšie aj sebavedomejšie. Aj zábava u týchto žien je surovejšia. Pobijú sa a pohádžu stoly, olejú sa ešte pálenkou, rozbíjajú fľaše. Lezbické podniky napríklad v Prahe sú dosť surové.." tvrdí Roman.

Niektoré lesbičky, ktoré sa cítia byť viac mužmi, sa obliekajú pánskym štýlom. Iné si zase veľmi potrpia na tom, aby dobre vyzerali. Roman pozná aj "nahodené" dámy v rokoch (o ktorých by to človek nikdy nepovedal) a ktoré k nemu pravidelne chodia na "lov". "U lesbičiek je to viac o vzťahu ako o sexe. U gayov je to skôr naopak a sú dosť promiskuitní. Majú málo dlhodobejších vzťahov. Maximálne tak na tri až štyri roky."

V Bratislave existujú kluby takéhoto žánru štyri. "Ale tie tiež nefungujú tak, ako by mali. Niektoré zanikli, prestali s činnosťou, potom znovu začali. Aj tu boli nejaké snahy urobiť aj iné kluby, kaviareň, klub Spider, ale ani jeden sa nevedel dostať na nejakú slušnú úroveň. Košice sú príliš malé mesto na to, aby sme tu pre gayov urobili verejný podnik," lakonicky konštatuje Roman. Vraj sa to nedá, pretože košickí gayovia sa hanbia prejavovať, nevedia s tým vyjsť na svetlo a radšej sa držia bokom. Solventní jedinci k nemu ani do iných podnikov v Košiciach neprídu. Nechcú sa tu ukazovať, radšej si užijú a popredvádzajú sa v Budapešti, alebo Viedni, kde ich nikto nepozná.

Preferuje hudbu z ostrova Ibiza

Roman robí všetko sám, prevádzkuje, obsluhuje, účtuje, rieši reklamácie, zásobuje i upratuje. "Od Varšanu to ťahám stále sám. Občas mám brigádnikov, ktorí mi vypomôžu, keď je toho veľa." Zákazníci sa vraj cítia oveľa lepšie (bezpečnejšie i zaujímavejšie), keď ich obsluhuje majiteľ podniku. Takto to robia v podobných diskotékach aj v Nemecku.

Po 12 rokoch práce v tejto brandži už má toho Roman plné zuby. Posledný polrok je znechutený hlavne preto, lebo nevidí záujem ľudí o zábavu, ktorú produkuje. Aby prilákal viac návštevníkov, musí vymýšľať stále niečo nové. Práve z tohto dôvodu svoj podnik už trikrát sťahoval. "Po istom čase to treba zmeniť. Celú štruktúru podnikania, lebo ľudí stále to isté unudí."

Jeho súčasným podnikateľským plánom je otvoriť diskotéku pre široký okruh ľudí. V novom bare sa už nebude zameriavať na túto klientelu, aj keď určite tam za ním prídu. "Veľa ľudí nechce prísť do podniku, ktorý je vyhlásený ako homosexuálny klub. Plánujem sem tam urobiť nejakú akciu, ale musí to už mať úroveň. Buď to bude nejaký pekný pánsky alebo dámsky striptíz, možno nejaký erotický večer..." Nový podnik by mal byť otvorený už tento týždeň. Zmení sa jeho miesto, názov a klientela. Hudba ostane tá istá, možno trocha komerčnejší haus, aby ho mohol počúvať aj širší okruh návštevníkov.

Podľa majiteľa by sa v Košiciach dva takto orientované kluby neuživili. " Preferujem štýl hudby, ktorí sa hraje na Ibize hause, a aj štýl tej zábavy. Sú tu aj takí, ktorí potrebujú počúvať Hegerovú, Vondráčkovú, ´Jede jede mašinka´ a takéto blbosti. To sú tí, ktorí sa potrebujú vytáčať. Ten štýl zábavy neuznávam."

Nepáči sa mu ani transexuálna šou, ktorú v minulosti organizoval vo Viagre. Nemala vraj úroveň. "Bolo to len také hranie sa na ženy a smiech zo všetkého. Dobre to vedia robiť Češi. Aj pánsky striptíz tam má štýl a vedia z toho urobiť dobrú zábavu."

Na diskotéke sme sa mi videli, že homosexuáli sa vedia zabávaťlepšie ako niektorí heterosexuáli. Sú uvolnenejší, spontánnejší a medzi svojimi veľmi bezprostrední. Nie je tajomstvom, že aj v šoubiznise sa pohybuje veľa homosexuálov. Možno práve vzhľadom na svoju orientáciu, sa na život dívajú veselšími očami. Dokazuje to aj slovíčko gay. V preklade totiž znamená veselý, živý, čulý, roztopašný, krikľavý a milujúci veselú spoločnosť.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári