* Gautama Budha, ktorým je fascinovaný aj Západ, sa stal učiteľom súcitu a lásky
Dosiahol najvyššie rozvinutie prirodzených síl s prelomom do božskej sféry
Žijú medzi nami ľudia, ktorí inklinujú k budhizmu, chcú sa o ňom viac dozvedieť a hľadajú niekoho, kto by im povedal niečo o človeku, ktorý žil asi tak 500 rokov pred našim letopočtom. Osobnosťou Gautama Budhu je v poslednom období fascinovaný aj Západ. Budhov život je zapísaný hlavne v legendách, ktoré zachytávajú aj duchovnú stránku Budhovho vnútorného vývoja.
Legenda popisuje vstup budúceho Budhu do matkinho tela a jeho narodenie ako nepoškvrnený panenský pôrod. Narodil sa mladistvej Máje, manželke kráľa Suddhódana v indickom meste Kapilavasta. Princ, ktorého pomenovali Siddhárta, vyrastal v kráľovskom paláci obklopený iba krásou, pričom jeho otec osobitne dbal na to, aby zažíval iba samé príjemnosti. Veľmi sa bál veštby, ktorú vyslovil jasnovidec pri jeho narodení: Chlapec sa stane buď veľkým vládcom, alebo sa sveta vzdá a stane sa Budhom. Princa teda chránili pred negatívnymi zážitkami, aby nemal dôvod uvoľniť svoje putá k svetu. Keď dospel, podľa želania otca sa oženil s krásnou a cnostnou ženou.
Štyri vychádzky z paláca mu zmenili život
Raz si Siddhárta zaželal vyjsť vonku z paláca. Otec dal z ciest odstrániť všetko škaredé a nepríjemné a mesto dal vyzdobiť. Siddhárta napriek tomu uvidel starého človeka so všetkými jeho neduhmi. Keď sa opýtal čo mu je, dozvedel sa pravdu. Povedali mu, že ten muž je starý a že staroba čaká na každého. Siddhárta na ďalších troch vychádzkach stretol chorého, potom videl mŕtveho a nakoniec mnícha, ktorý sa zriekol sveta a žil v mieri sám so sebou. Keď o tom všetkom uvažoval, dospel k názoru, že ľudský život je utrpením, ak v ňom vládne staroba, choroba a smrť.
Siddhárta sa rozhodol opustiť doterajší spôsob života a hľadať cestu, ako sa dostať z utrpenia.. Legenda hovorí, ako zašiel za otcom a poprosil ho o dovolenie odísť. Otec mu sľúbil, že všetky jeho želania budú splnené, len aby zostal. "Neodídem, ak mi dáš všetko, o čo prosím", povedal Siddhárta. "Večnú mladosť, navädnúcu krásu, zdravie bez choroby a večný život bez smrti." To otec nemohol dať, takže mu v odchode už nemohol brániť.
Poznanie pod stromom bodhi
Siddhárta putoval od dediny k dedine ako žobrajúci mních. Hľadal osvietenie na vtedy bežných duchovných cestách, ale spoznal, že tieto cesty nevedú k vyslobodeniu. Potom si vytýčil najtvrdšie a najbolestivejšie podmienky pre askézu, ktorej sa podroboval šesť rokov. Najprv silou ducha potlačil všetky popudy tela. Neskôr celkom zastavil dych a uzatvoril všetky otvory tela. Postil sa tak prísne, že nakoniec jedol denne iba zrnko ryže, potom zrnko sezamu, nakoniec prestal jesť celkom. Tak došiel až k samej hranici smrti. Telo mu zvädlo, nič okolo seba nevnímal. Nakoniec spoznal, že ak človek násilne potlačí všetky popudy svojho tela, takto sa svojim telom spája ešte silnejšie. Pochopil, že človek má konať vždy v súlade s poriadkom, ktorý vládne v stvorení.
Nakoniec odišiel do ústrania, kde pod stromom bodhi prešiel ďalšími stupňami poznania. Pochopil, že hlavne cez meditáciu dospie k podstate. K tomu patrí, že meditujúci má rozviazať päť pút: musí odložiť svetskú chtivosť, potom akúkoľvek nenávisť a želanie niekomu škodiť. Tiež musí v sebe premôcť lenivosť, ješitnosť a opovrhovanie a nakoniec akékoľvek pochybnosti o správnosti svojej cesty. Legenda o Budhovom živote na tomto mieste hovorí o boji s pokušiteľom Márom. Ten posiela do boja svoje vojská, ale ich zbrane sa menia na kvety, lebo Gautamove srdce je naplnené láskou. Mára mu ponúka vládu nad celým svetom, pokúšajú ho aj Márove dcéry, ale všetko bez úspechu. Nakoniec sa ho Mára snaží presvedčiť, že má opustiť pozemský svet. Budha to odmietol. Chcel, aby cestu k oslobodeniu, ku ktorej dospel, mohol zvestovať ľuďom.
Osvietenie prináša oslobodenie
Až teraz mohol vstúpiť do štvrtého stupňa meditácie, kde je duch povznesený nad slasti a strasti života, kde odkladá pozemské predstavy, spomienky, aj želania. Svoj vnútorný zrak obracia na poznanie, ktoré hľadá. Spoznáva, že utrpenie pochádza z toho, že ľudská bytosť vplyvom pokušiteľa Máru sa kedysi odvrátila od večného bytia a prebudil sa v nej smäd po živote. Akonáhle tento smäd vyhasne a človek sa prebudí z nevedomia, utrpenie zničí. Tak Gautama precitá z nevedomia k úplnému osvieteniu Budhu. Poznáva pravdu o utrpení, o vzniku utrpení, o zničení utrpenia a o ceste, ktorá k tomu vedie. Osvietenie zároveň prináša oslobodenie, či vstup do nirvány. Oslobodený človek už nekoná z nevedomých karmických popudov, ale iba zo súcitu a lásky. Gautama Budha sa tak stal učiteľom súcitu a lásky.
Jeho prvými žiakmi sa stali piati lesní askéti, ktorí ho opustili, keď sa Budha vzriekol askézy. Svojim prvým kázaním o "vznešenej a svätej" ceste, ktorú zahrnul do ôsmych stupňov, začal svoje verejné pôsobenie, ktoré ukončil v osemdesiatom roku svojho života. V posledných mesiacoch putoval so svojimi žaiakmi po najdôležitejších miestach svojho pôsobenia a vedome sa lúčil s krásami prírody. Keď došli na miesta, kde mal zomrieť, rozhovory so svojimi žiakmi končil výzvou: "Všetkým formám je vlastný rozklad. Neustále sa usilujte o svoje oslobodenie." Jeho telo bolo po smrti, podľa jeho podrobného popisu, spálené na hranici, popol rozdelený do ôsmych urien, tie boli odovzdané ôsmym kniežacím mecenášom budhistickej praobce, aby ho slávnostne pochovali.
* Budha vyzýval k skúmaniu aj tých výrokov, ktoré sám vyslovil
Živá pravda je iba tá, ktorú odhalíte vy sami
Budha vždy veľmi zdôrazňoval nevyhnutnosť skúmania svojich výrokov skôr, ako im človek uverí: Neverte v spoľahlivosť tradícií, aj keby boli uctievané mnohými pokoleniami. Neverte niečomu len preto, že sa o tom veľa hovorí, neverte dôveryhodnosti mudrcov minulých dôb, neverte svojim predstavám, aj keď sa nazdávate, že sú vnuknutím božím. Neverte ničomu iba na základe hodnovernosti svojich učiteľov. Po preskúmaní verte tomu, čo ste sami vyskúšali a čo prospieva dobru vášmu i vašich blížnych. Účinná a živá pravda je jedine tá, ktorú odhalíte vy sami.
* Nevyžiadaná pomoc môže druhému človeku aj poškodiť
Pomáhajte iba tomu, kto vás o to požiada
Možno poznáte takých ľudí, ktorí sa svojou pomocou priam vnucujú. Môže to byť v rôznych oblastiach, najčastejšie v súvislosti so zdravím, ale neraz aj tam, kde by sme to naozaj nečakali. "Je všetko v poriadku? Postarám sa o teba, pomôžem ti..." ubezpečuje vás dotyčný človek hoci pri náhodnom, ale niekedy do istej miery aj na vynútenom stretnutí. Nie vždy to príde vhod, ale väčšinou sa človek poteší a hlavou mu blysne myšlienka o dobrotivosti a láske tohto človeka. Duchovne vyspelý jedinec však vie, že sa to nemá robiť. Ťažko sa to pripúšťa a možno sa tomu aj ťažko uverí, ale taký človek má v sebe, vo svojich bunkách zakódované opačné záznamy ako svoju láskavosť. Podvedome chce, aby ho tí druhí videli v lepšom svetle, ako je sám schopný vysielať. Nevyžiadaná a realizovaná pomoc môže pre druhého znamenať aj jeho zakrnenie, zaostávanie v duchovnom vývoji. Mali by sme pomáhať iba tam, kde nás o to požiadajú. Ak tomu druhému chýba odvaha alebo mu v tom bráni falošná hrdosť, má na sebe čo robiť, aby to zmenil.
* Všetko, s čím sa stretneme a čo sa nám stane, nás má niečomu naučiť
Aj krádeže či choroby prijmime ako dar
Každý človek má v sebe isté psychologické schémy, ktorými sa živia napríklad naše predstavy. Máme predstavu o tom, ako by malo niečo vyzerať alebo ako by sa mali vyvíjať nejaké udalosti. Samozrejme, sme presvedčení o tom, že iba toto je jediná správna cesta. Ak je skutočnosť iná, ťažko ju prijímame, ba niekedy to nedokážeme vôbec. V človeku sa tvorí odpor k inej situácii, alebo dokonca k človeku. Odpor znamená odraz udalosti od vyprahnutej časti ega, ktoré nie je schopné túto udalosť vstrebať. Dlhodobý odpor, aj keď si to človek nechce pripustiť, je jednou z príčin vážnych ochorení.
Ak hodíme loptu o stenu, odrazí sa. Lopta aj stena majú totiž rovnaký kmitočet, stena ju teda nemôže pojať do seba. A tak vysreľujeme a hovoríme pritom: On, či ona je na príčine, že som prišiel o prácu. Alebo: Urazil ma. Vždy hovoríme o niekom inom, nikdy nie o nás samých.
Väčšinou hľadáme vinu u niekoho iného, málokedy sa pozrieme na samých seba, do svojho vnútra. Mali by sme sa zžiť s myšlienkou, že akékoľvek správanie sa ľudí vôkol nás, či dokonca situácie alebo udalosti, aj tie veľmi zlé, ako sú krádeže či choroby, to sú dary, ktoré nás majú niečomu naučiť.
* Ako súviseli klince v plote s otcovským ponaučením
Aj slová môžu spôsobiť hlboké rany
Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu za domom.
Prvý deň chlapec zatĺkol do plota tridsať sedem klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť, ako zatĺkať do plota klince.
Nakoniec prišiel deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a ten mu navrhol, aby teraz vytiahol vždy jeden klinec, ak sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec.
Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: "Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na tie diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, ako bol predtým. Keď povieš niečo v hneve, zanechá to práve takéto jazvy. Je to ako by si zabodol do človeka nôž a potom ho vytiahol. Môžeš povedať: - Ľutujem. Bôľ sa môže zmierniť, ale rana a neskôr stopa po nej zostane. Pamätaj si, synu: - Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder, ba niekedy oveľa viac.
* Rady pátera Ferdu
Známy český, dnes už nežijúci farár známy pod menom páter Ferda bol jasnovidný a v diagnóze sa nikdy nepomýlil. Jeho odporúčania a rady, ktoré sa zachovali, majú trvalú platnosť.
- Ak zavárame slivky, mali by sme ich vykôstkovať. Z kôstok sa uvoľňuje kyanid a to môže spôsobovať bolesti pri srdci, ráno pocit únavy a nevyspatie sa. Ak by sa tak stalo, treba 7 mandlí 10 minút povariť vo vode a potom ich zjesť. Toto treba robiť denne až tri týždne. Ani knedličky by sme nemali variť s nevykôstkovanými slivkami.
- S ovocím to netreba preháňať a v žiadnom prípade by sa nemalo jesť nahnité. Ani vykrajovanie nepomôže, lebo pleseň preniká do celého plodu. Nikdy si netreba dávať tzv. ovocné dni. Dochádza k silnému dráždeniu obličiek a hrubého čreva.
- Páter Ferda radí nepoužívať žiadne umelé rostlinné tuky. Odporúča jesť iba maslo a masť.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
