Aby vstúpil do futbalového chrámu,
na aklimatizáciu mal iba tri dni
"Dali sme si za cieľ získať do tímu brankára, ľavonohého záložníka a ofenzívneho stredopoliara. To sme príchodmi Lovásika, Onofreja a Melinha splnili," vyjadril sa v polovici júla pre "Olomoucký den" športový riaditeľ Sigmy Olomouc Jiří Kubíček. Príchod dvadsaťsedemročného košického rodáka Ladislava Onofreja (na ročné hosťovanie s opciou z Drnovíc) potešil aj trénera modro-bielych Petra Uličného: "To je príjemná správa. Potrebovali sme posilniť na ľavej strane, naviac, obaja noví záložníci by mali prospieť našej ofenzíve."
A olomoucký denník na adresu odchovanca košickej Lokomotívy pridal: "Onofrej odohral v českej a slovenskej najvyššej súťaži celkovo dvesto zápasov, v Drnoviciach stabilne patril k najlepším hráčom tímu. Ľavonohý plejer navyše zahráva i štandardné situácie, takže na ľavej strane zálohy by mal nahradiť Davida Kobylíka, ktorý z Olomouca prestúpil do Bielefeldu."
Laco sa presťahoval na Hanú, keď jeho spoluhráči už mali v nohách sedemnásť dní prípravy na novú sezónu a do súboja s Borussiou Dortmund v treťom kole Intertoto Cupu zostávalo doslova pár hodín. "Bolo to dosť zaujímavé. Týždeň som ešte trénoval v Drnoviciach, kým sa kluby dohodli a po príchode do Olomouca som mal prakticky tri dni na aklimatizáciu," len čo vybalil kufre a vyfasoval výstroj, cestoval za mužstvom na sústredenie do Slatiníc. A o niekoľko hodín sedel v špeciáli, ktorým Sigma letela z Brna do Dortmundu na zápas jesene.
Napriek nečakane veľkej maródke v mužstve možno ani sám nerátal s tým, že by ho kauč Uličný pichol hneď do základnej jedenástky. A hneď v takom zápase. Preňho bol najväčší v kariére. Vestfálsky štadión nebol vypredaný, ako v Dortmunde býva zvykom, ale novodobý futbalový chrám zaplnilo viac ako štyridsaťtisíc divákov. "Pred takou kulisou som ešte nikdy nehral. Vôbec som však necítil nervozitu, po prvom dotyku s loptou som vnímal len to, čo sa dialo na trávniku. Ale bolo to niečo úžasné. Ešte sme len prišli na štadión, už bolo na tribúnach asi pätnásťtisíc ľudí. Niečo podobné sme zažili o niekoľko dní neskôr v Hamburgu."
Medzi fanúšikmi Sigmy síce nespôsobil také nadšenie ako brazílska posila Melinho, o ktorom miestne médiá napísali, že "Haná mu leží u nohou", ale svojimi výkonmi presvedčil, že na miesto v základnej zostave si nárokuje právom. Až do posledného ligového zápasu v Plzni... "Poviem úprimne, darilo sa mi menej. Prehrávali sme 0:1 a tréner potreboval zmeniť rytmus hry, preto poslal na ihrisko ďalšieho útočníka," posedel si Laco štvrťhodinku na lavičke náhradníkov. Prvú prehru Sigmy v novom ligovom ročníku to už aj tak neodvrátilo...
Ale poďme ešte na začiatok, keď sa rodila dôležitá zmena v jeho futbalovej kariére. "V Drnoviciach som sa cítil veľmi dobre a veril som až do poslednej chvíle, že majitelia sa vysporiadajú so všetkými záväzkami voči zväzu, ale napokon to dopadlo tak, že klub nedostal licenciu a musel do druhej ligy." Po príchode do Olomouca mu nezabudli pripomenúť, že nad klubmi, kde doteraz pôsobil, visí akási kliatba: "V Košiciach futbal skrachoval, Slovan je v druhej lige, do ktorej šli teraz aj Drnovice..."
A podobné to bolo aj vtedy, keď v rodných Košiciach prestupoval z Lokomotívy do 1. FC. Keď mal ktosi eminentný záujem spratať Loky z cesty. "Do kádra tigrov som prišiel vtedy, keď Lokomotíva vypadla do druhej ligy. A z 1. FC som odišiel do Slovana ešte skôr ako nastali problémy, pred borrierovcami. V belasom som zažil dva stabilné roky, kým sa to skomplikovalo..." A z útulných Drnovíc odišiel až vtedy, keď to bolo neúnosné. Lebo chcel hrať ligu.
"Avízo z Olomouca prišlo už po skončení uplynulého ročníka súťaže, ale ja som chcel v Drnoviciach zostať, ak by v lige pokračovali. Mal som tam veľmi dobré podmienky, i z ľudského hľadiska som tam našiel príjemné prostredie."
No asi niet čo ľutovať. Sťahovanie do Olomouca mu po futbalovej stránke môže len prospieť. Veď je to tím, ktorý má slávnu minulosť a stále medailové ambície. Hrávali zaň Pavel Hapal, Radek Drulák, Radoslav Látal, vo federálnej lige bol dvakrát bronzový, v Česku bol dokonca vicemajstrom, aj keď už pred desaťročím. Ani klubové zázemie sa s Drnovicami nedá porovnať. "Je to väčší klub, trochu v inej kategórii ako Drnovice. Predsa je iné, keď ide o akciovú spoločnosť a klub, ktorý vlastnia jeden-dvaja majitelia. Byť v Sigme je pre mňa lepšie po futbalovej stránke, a o čosi aj po finančnej."
Len to sťahovanie. Pred ôsmimi mesiacmi prišiel na svet synček Ladislav Pavol ("to aby boli mená z oboch rodín") a manželku Líviu, Spišiačku, s ktorou sa vzali keď hral za Slovan, to ťahá domov, na východ. "To sťahovanie je dosť otravné, stále si zariaďovať nový byt, zvykať si na iné prostredie. No hlavné je, že domov to nemáme až tak ďaleko. Ale nevravím, že v Olomouci nám nie je celkom príjemne, vyhovuje nám pokojnejšie prostredie. Predtým sme bývali vo Vyškove, asi dva kilometre od Drnovíc, teraz tiež v trojizbovom byte kúsok za mestom, v tichšej dedinke s príznačným názvom - Samotíšky. Olomouc je menší ako Košice, iba trochu rozťahanejší, nie ja tam toľko panelových sídlisk ako u nás. Páčia sa mi menšie lesíky susediace s mestom, je tam aj zoologická záhrada, takže vo voľnom čase je kde ísť. Ale zatiaľ ešte nebolo času."
Hanákom bude aspoň rok, na toľko znie zmluva, pod ktorú sa podpísal. Ale ktovie, či to nebude aj dlhšie, keď to Sigme pôjde v lige ako doteraz. Porazila Ostravu i Jablonec a z Intertota sa porúčala tiež so cťou, stroskotať v hamburskom prístave predsa nie je žiadna hanba. Nebyť kúštik zbabraného zápasu u nováčika v Plzni, mohla by sa s Libercom deliť o prvú priečku ligovej tabuľky. Tá je po troch kolách aj tak trochu postavená na hlavu. Experti len oči vyvaľujú, čo sa v tamojších luhoch a hájoch deje. Ligistom šéfuje Liberec, za ním je Příbram, tretia Plzeň a šiesta Jihlava, ktorej už pred štartom súťaže neprajníci "dláždili" cestu na návrat do druhej ligy. Sigma je štvrtá, až za ňou Sparta, ktorú už vopred pasujú za (staro)nového majstra...
"Česká liga je veľmi vyrovnaná, len dva či tri kluby majú podľa očakávania už od začiatku problémy. Zatiaľ sa držia aj nováčikovia, ale keď už bude hrať každý s každým, určite sa to vráti do normálnych koľají. Myslím, že po takých desiatich kolách sa všetko vykryštalizuje. Sparta to však nebude mať až také jednoduché, je tam Liberec, Teplice, Slávia, aj my ju chceme potrápiť," vie Ladislav Onofrej, že vo svojej pevnosti Sigma zriedkakedy stráca body.
Andrův štadión má nedobytné hradby. A onedlho by mal patriť k najkrajším futbalovým stánkom v Česku. Aspoň to tvrdí internetová stránka klubu, na ktorej svieti štadión v novej, "anglickej" podobe. Zatiaľ aspoň maketa. "O tom som ešte nepočul, ale náš štadión aj tak patrí k najkrajším v Česku. Anglický je už v tom, že na hraciu plochu sú tribúny nalepené, čo určite pomáha atmosfére. Aj zázemie pre hráčov je solídne," rýchlo si Laco zvykol na nové prostredie, spoluhráčov i trénera.
"Ten je trochu svojský, dosť výbušný, vie na hráčov aj pokričať, keď treba, máme pred ním rešpekt." Laco zatiaľ spĺňa jeho očakávania, až na ten nešťastný duel v Plzni, po ktorom tréner Uličný vyhlásil: "Musíme urýchlene zlepšiť športovú formu. Viac kvality a odvahy smerom dopredu tam nabudúce musí byť od Laca Onofreja i Kamila Vacka."
Laco sľubuje, že určite bude. Už v najbližšom ligovom kole, doma proti Slavii. "Bude to ťažký zápas, pre nás i Slaviu, ktorá bude mať nohách súboj s Anderlechtom v Lige majstrov." Sigma bude opäť v telke, ako s Ostravou. "Ale teraz na Nove. Škoda, lebo tú rodičia v Košiciach nechytajú, takže ma tentoraz neuvidia."
V septembri bude mať odchovanec košického futbalu dvadsaťosem rokov, stále ešte vek vhodný na to, aby si mohol kopnúť aj za reprezentáciu. "Prešiel som väčšinou mládežníckych kategórií, aj keď sme sa nikdy neprebojovali na nejaký šampionát." Zranenie mu však zabránilo, aby sa dostal do Radolského dvadsaťjednotky a vychutnal si európsky šampionát na slovenskej tráve a možno aj olympiádu v Sydney. "Museli mi operovať členok v čase, keď som prechádzal z Lokomotívy do 1. FC a z reprezentácie som vypadol. Stále mám s ním trochu problémy, ale už viem ako na to. Nejako sa to dalo dokopy, lebo sa oň starám viac ako predtým."
Dostal už aj šancu obliecť si dres reprezentačného áčka, ale okolnosti chceli, že si ho napokon obliekol iný. "Mal som ísť s národným mužstvom na prípravný zápas na Ukrajinu, ale musel som odrieknuť, pretože manželka mala v tom čase vážne zdravotné problémy."
Bolo to v čase, keď hrával za Slovan a bol zostavovateľom národného tímu predsa viac na očiach. Ale ani z Olomouca by do ´nároďáku´ nemuselo byť až tak ďaleko. "Prirodzene, že na reprezentáciu som ešte neprestal myslieť. A keď sa mi bude dariť..." Kvalifikácia na svetový šampionát sa ešte neskončila a ktovie ako sa bude vyvíjať. "Stále verím, že naši sa dostanú aspoň do baráže, ak vyhráme doma s Ruskom."
O slovenskom futbale má prehľad, aj keď za hranicami načína už druhú sezónu. "Internet nemám, ale z teletextu a novín viem prakticky všetko, čo sa doma deje." Aj to, že do Košíc sa futbal po čase vrátil. A vracajú sa i hráči, ktorí tu kedysi rástli... "Všetko je možné. Je pravda, že by som bol najradšej stále blízko domova. A možno, že tu raz kariéru aj skončím."
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
