* Rakúske mestečko Fucking vyriešilo problém krádeží

Značky zapustili do betónu

Rakúske mestečko Fucking opäť vztýčilo značky s názvom obce po dlhých útrapách s ich odcudzovaním, avšak tentoraz sú už zapustené do betónových kvádrov.

Miestne úrady museli konať, pretože už mali po krk anglicky hovoriacich turistov, ktorí značky kradli ako suveníry. Po tom ako bola odcudzená posledná s názvom Welcome to Fucking, starosta Siegfried Hauppl pristúpil k inému riešeniu.

Teraz sú priskrutkované a privarené k oceľovej konzole, ktorá je zapustená do betónu v zemi. "Potrvá im to celú noc, kým jednu ukradnú," dodal starosta. Hauppl uviedol, že ich malé mestečko vždy priťahovalo pozornosť turistov, ktorí ním prechádzajú od neďalekého Salzburgu a pózujú pred značkami.

Peniaze, ktoré turisti v okrese utratia, sú vítané, avšak miestni už majú po krk stáleho nahrádzania značiek, ktoré ľudia kradnú ako suveníry. Starosta uviedol, že vlani hlasovali o premenovaní obce, avšak rozhodli sa ponechať starý názov. Fucking existuje približne 800 rokov pravdepodobne od príchodu pána Fucka či rodiny Fuckovcov do regiónu. Koncovku ing si pridali dodatočne.

Dedinčania zrejme nemali potuchy o anglickom hanlivom význame slova až do príchodu britských a amerických vojsk v roku 1945. Odvtedy prichádzali turisti do mestečka v hojných počtoch.

Franz Duernsteiner, expert na záhadné názvy rakúskych dedín, uviedol, že obyvatelia mestečka Fucking sú v skutočnosti veľmi konzervatívni ľudia. Väčšina z nich hovorí po anglicky a keď sa ich niekto spýta na ich miesto bydliska, často sa cítia zahanbení.

* Vedci si od svojho objavu sľubujú väčšie výnosy

Zmapovali genetickú štruktúru ryže

Vedci oznámili, že dokončili vôbec prvú mapu genetickej informácie o ryži, tzv. genóm. To by malo dovoliť agronómom zvýšenie ryžovej úrody, čo by pomohlo miliardám ľudí, ktorí sú závislí na ryži, ako na hlavnom zdroji obživy.

Joachim Messing, jeden z vedcov pracujúcich na projekte sa vyjadril, že je to nielen významný posun pre vedu, ale aj pre všetkých ľudí, ktorí ryžu jedia.

Vedci z 10 krajín spolupracovali na tomto projekte, v ktorom identifikovali 37.544 génov v ryži a objavili niekoľko veľmi dôležitých génov, ktoré by mohli zvýšiť úrodu a produktivitu.

Súkromné spoločnosti Monsanto a Syngenta, okrem iných, predtým pracovali na čiastočnom postupe, ktorý viedol ku genetickej modifikácii ryže, ale neboli schopné zostaviť úplný model. Tieto dve spoločnosti dali svoje koncepty vedcom z Medzinárodného ryžového genetického projektu (IRGSP), ktorý dokončil prácu.

IRGSP tvrdí, že význam objavu je veľký, pretože ryža je základnou potravinou pre obrovské množstvo ľudí.

Podľa OSN, ryža zabezpečuje 20 percent ľudskej stravy na svete. V Ázii viac ako dve miliardy ľudí získava 60-70 percent výživy práve z ryže alebo ryžových produktov. Ryža sa v rozvojovom svete stáva čoraz dôležitejšou.

Trendy spotreby ukazujú, že v roku 2025 bude na ryžu odkázaných až 4,6 miliardy ľudí. Teraz sú na nej závislé tri miliardy ľudí. To značí, že produkcia ryže bude musieť vzrásť približne o 30 percent, aby uspokojila nárast dopytu.

* Španielski vedci vzdajú hold geniálnemu fyzikovi

Chcú zrekonštruovať Einsteinovu večeru

Španielski vedci sa rozhodli zrekonštruovať slávnu večeru z roku 1923 na počesť laureáta Nobelovej ceny za fyziku Alberta Einsteina s pôvodným "kódovaným" jedálnym lístkom, píše španielsky denník El País.

Na pôvodnej večeri, ktorú usporiadal v Barcelone Rafael de Campalans, sa zúčastnil popri prominentných vedcoch, diplomatoch a politikoch aj Albert Einstein, ktorý v tom čase cestoval po Španielsku.

Menu večere bolo napísané zakódovanou latinčinou v gotickom písme. Kód rozlúštili katalánski fyzici Emma Sallentová a Antoni Roca. Zašifrované menu sa inšpirovalo svetom filozofie, vedy a matematiky, z čoho vzišlo množstvo kulinárskych pochúťok so záhadne znejúcimi názvami, ako napríklad "Platónov človek podľa Diogéna v Michelsonovej omáčke".

Názov vychádza z Platónovho opisu človeka ako dvojnohého tvora bez peria a Diogénovho duchaplného vtipu, keď mu na jeho definíciu pohotovo poslal ošklbanú sliepku so slovami "toto je Platónov človek". Kurča pomenované po oboch gréckych filozofoch sa podáva v omáčke nazvanej podľa nemecko-amerického fyzika Alberta Michelsona (1852-1931).

Medzi ďalšími kurióznymi jedlami, ktoré podával Campalans, je napríklad "Bažant a´la Minkowski v štyroch rozmeroch", "Spojitá euklidovská zmrzlina" či "Relativistické šampanské Codorniu odrážajúce svetlo".

Záhadne znejúca "Káva sobraliensis" vychádza z názvu brazílskej dediny Sobral, kde britskí vedci v roku 1919 pozorovali zatmenie slnka, aby preverili tézy Einsteinovej teórie relativity.

Katalánski vedci plánujú urobiť rekonštrukciu slávnej Einsteinovej večere ešte tento rok, pri príležitosti Einsteinovho roku 2005, aby vzdali hold tomuto geniálnemu fyzikovi a jeho dedičstvu.

* Nová marťanská sonda odštartovala na tretí pokus

Pripraví cestu ľudskej posádke

Po dvoch odkladoch spôsobených technickými príčinami odštartovala na tretí pokus sonda amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá bude skúmať Mars. Nosná raketa typu Atlas V-401 s dvojtonovou družicou Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) v hodnote 720 miliónov dolárov na palube sa vzniesla z floridského Mysu Canaveral. Obloha nad miestom štartu bola bezoblačná a v prvej fáze sa nevyskytli žiadne technické problémy.

Sonda MRO je vybavená teleskopickou kamerou HiRISE s najväčšou rozlišovacou schopnosťou, akú kedy NASA vyslala k inej planéte. Kamera je schopná rozlíšiť z výšky 320 kilometrov predmety s veľkosťou písacieho stola. Na palube sondy sú aj dve ďalšie kamery (spektrálna a periférna), radar a rádiometer.

NASA chce získať pomocou sondy nové poznatky o tom, akú úlohu zohrávala voda na Marse, či na tejto planéte existoval život alebo dokonca ešte existuje. Zmapuje tiež potenciálne miesta pre pristátie ľudskej posádky.

Na obežnú dráhu Marsu sa družica dostane brzdením o horné vrstvy riedkej atmosféry 10. marca 2006 a už v novembri by mala začať skúmanie jeho povrchu, ktoré potrvá dva roky.

Celý projekt je súčasťou stratégie vytýčenej americkým prezidentom Georgeom W. Bushom, podľa ktorého by mala do roku 2020 vyraziť k Marsu prvá kozmická loď s ľudskou posádkou. Od roku 1996, resp 2001 skúma červenú planétu Mars Global Surveyor a Odyssey.

* Vesmírna sonda Cassini odhalila, že cez deň je na rovníku mesiaca teplota až mínus 200 stupňov Celzia

Na Saturnovom mesiaci Enceladus sú zrejme vulkány

Keď vesmírna sonda Cassini preletela v júli tohto roku len 175 kilometrov nad povrchom Saturnovho ľadového mesiaca Enceladus a poslala prvé dáta, vedci sa nestačili čudovať. Ukázalo sa, že v oblasti južného pólu sú zrejme vulkány, ktoré nielen zahrievajú túto časť mesiaca, ale tiež zásobujú materiálom Saturnov prstenec E najväčší planetárny prstenec v slnečnej sústave.

Merania uskutočnili vedci z Ústavu Maxa Plancka pre jadrovú fyziku v Heidelbergu zariadením Cosmic Dust Analyser (CDA). Zistili, že na rovníku mesiaca s priemerom asi 500 kilometrov je cez deň teplota od mínus 190 do mínus 200 stupňov Celzia.

Slnečné žiarenie snehovo biely povrch mesiaca takmer vôbec nezohreje. Priemerná teplota na jeho južnom póle by mala byť logicky nižšia, no opak je pravdou: Denné teploty sú tam asi o 15 stupňov vyššie a dosahujú mínus 185 až mínus 190 stupňov. V niektorých malých častiach je teplota povrchu dokonca iba mínus 165 stupňov.

Vysvetlením existencie takýchto oblastí relatívne teplého ľadu by mohol byť oblak vodnej pary, ktorý je zrejme výsledkom studeného vulkanizmu na južnom póle.

Prístroje sondy Cassini analyzovali aj zloženie atmosféry v tejto oblasti. Skladá sa zo 65 percent z vodnej pary a z 20 percent z molekulárneho vodíka. Zvyšok tvorí najmä oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a molekulárny dusík. Atmosféra zrejme nie je hustá, no pri zákryte mesiaca hviezdou sa dá pozorovať.

Pri prelete okolo mesiaca Enceladus zaznamenala sonda v atmosfére aj prítomnosť jemného ľadového prachu. Časť prachu padá späť na povrch, zvyšok je zdrojom materiálu pre Saturnov prstenec E. Ten je pozoruhodný nielen pre svoje obrovské rozmery. Doterajšie optické merania totiž ukázali, že z veľkej časti ho tvoria rovnako veľké ľadové zrnká s priemerom 0,3-2 mikrometre, hoci Enceladus produkuje aj väčšie častice. Od tesného preletu nad povrchom mesiaca si preto vedci sľubovali viac informácií o komplexnosti prstenca.

Senzor HRD (High Rate Detektor) meral iba častice s priemerom viac ako jeden mikrometer. Doterajšia analýza ukázala, že častice nad dva mikrometre sa dajú rozdeliť do dvoch skupín: Na väčšie častice, zoradené do úzkych prstencov pozdĺž dráhy mesiaca Enceladus a Saturna, a na čerstvo vzniknuté častice, ktoré tvoria oblak nad južným pólom mesiaca.

* Za všetko môže masívna strata mozgových buniek

Zistili príčinu úmrtia v spánku

Americkí vedci z Kalifornskej univerzity prišli na to, prečo niektorí starší ľudia prestanú v spánku dýchať a zomrú. Podľa štúdie v časopise Nature Neuroscience predpokladajú, že úmrtia spôsobuje masívna strata mozgových buniek v oblasti, ktorá kontroluje dýchanie. Výskumníci tvrdia, že mnohé takéto prípady u starších ľudí sa mylne diagnostikujú ako zlyhanie srdca.

Za dýchanie cicavcov zodpovedá región mozgového kmeňa menom preBötzingerov komplex (preBötC). Vedci v ňom identifikovali malú skupinu buniek, ktoré vydávajú povely.

V rámci štúdie vstrekli potkanom látku, ktorá spôsobila odumretie viac ako polovice týchto buniek. Potom sledovali dýchanie zvierat. Keď potkany prešli do REM fázy spánku (s rýchlym pohybom očí), ich dýchanie sa úplne zastavilo. Po prebratí začali opäť dýchať. Poruchy dýchania sa postupne zhoršovali a objavovali sa aj v iných fázach spánku, dokonca sa vyskytli aj u bdelých zvierat.

V mozgu potkanov je asi 600 takýchto špecializovaných buniek. Človek ich má zrejme niekoľko tisíc, no postupne tiež odumierajú. Podľa vedúceho výskumu Jacka Feldmana si mozog poradí so stratou asi 60 percent špecializovaných buniek v preBötzingerovom komplexe. Väčší deficit môže spôsobiť zastavenie dýchania v spánku (apnoe). "Telo nemá biologický dôvod zachovávať tieto bunky po uplynutí ich životnosti. V starobe sa preto neobnovujú a ich strata zvyšuje náchylnosť na apnoe," konštatoval Feldman.

Najviac ohrození sú starí ľudia s oslabeným srdcom a pľúcami. Rizikovou skupinou sú aj pacienti s rozvinutými štádiami neurodegeneratívnych ochorení (napríklad Parkinsonova choroba). Ich organizmus sa jedného dňa dostane do bodu, v ktorom sa pri zastavení dýchania už nezobudia.

* Hlodavce obete pohryzú a tie potom vykrvácajú

Na albatrosy útočia myšie gangy

Biológovia spozorovali na odľahlom ostrove Gough v južnom Atlantiku nové, očividne nie vrodené správanie tamojších myší. Tieto hlodavce cielene napádajú hniezdiace albatrosy, ktoré sú viac ako 200-krát väčšie. Naučené informácie si myši, ktoré do subantarktickej oblasti zavliekol človek, odovzdávajú z generácie na generáciu, napísal časopis Nature.

Ornitológovia si spočiatku nevedeli vysvetliť, prečo hniezdiace albatrosy Tristanove (Diomedea dabbenena) prichádzajú až o 80 percent svojich mláďat. Ross Wanless a Andrea Angelová z Percy FitzPatrick Institute of African Ornithology nakoniec zistili, že to majú na svedomí myši a ich ataky nakrútili videokamerami.

Myši útočia na mláďatá tak, že ich opakovane hryzú na tie isté miesta. Vtáky potom zomierajú na stratu krvi alebo ich skolia infekcie. "Myši majú tú výhodu, že vtáky nemali milióny rokov na svojich suchozemských hniezdiskách žiadnych nepriateľov. Preto im chýba obranné správanie," vysvetlil Wanless, odborník vo oblasti invazívnych živočíšnych druhov.

Vedci doteraz takéto správanie myší nikde nezaznamenali. Na niektorých miestach ostrova hlodavce nechávali hviezdiace vtáky na pokoji, no na iných na ne masívne útočili a decimovali ich populáciu. Z toho vyplýva, že útočné správanie prechádza z jednej generácie na nasledujúcu. Je to však nezvyčajné, pretože len málo myší z jedného vrhu prežije zimu.

Wanless a Angelová chcú myši na neobývanom ostrove Gough vyhubiť, aby zachránili ohrozené albatrosy. Obávajú sa totiž, že takéto správanie by mohlo byť osudným aj pre iné morské vtáky. "Možno to nie je fenomén, ktorý sa vyskytuje iba na ostrove Gough. Zatiaľ ho vedci nepozorovali nikde inde vo svete," konštatoval Wanless.

Autor: BARCA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári