Namiesto rátania ovečiek si pred spaním opakuje texty

Stretnutie s herečkou Kvetou Stražanovu sa dá porovnať s tým, keď sa vystavíte sile tornáda. Práve toľko energie v sebe ukrýva táto pozoruhodná dáma a ak máte šťastie, tak sa časť jej sily "prilepí" na vás. Tak to bolo aj počas nášho stretnutia v Prešove, kde sme prvú dámu činohry Divadla Jonáša Záborského vyhľadali.

K. Stražanová sa narodila v Novákoch, no dnes sa už považuje za východniarku, veď členkou prešovského divadla sa stala v roku 1959 a ostala ňou bez prestávky doteraz. Uplynulá sezóna bola pre ňu viac ako vyčerpávajúca - popri práci v Prešove si "odskočila" aj do Košíc, kde naštudovala mimoriadne vydarenú hru Krásavice z Leenane. V deň nášho stretnutia už mala za sebou prvé balenie sa na dovolenku, keďže na druhý deň odlietala do Tuniska.

"Všetky tieto stresy necháva manžel na mňa. Ja mám doma taký zoznam vecí, ktoré nesmiem zabudnúť zabaliť a vždy si veci pripravujem podľa toho. Už roky... Často však zbalím aj nepotrebné veci a môj muž potom počas celej dovolenky striehne, či som z kufra použila naozaj všetko," prezradila K. Stražanová s úsmevom. "Môj manžel na mňa s obľubou necháva takéto povinnosti. On má na starosti rozhodujúce veci - to znamená, že si prečíta noviny a informuje ma, čo sa deje vo svete a čo z toho všetkého nakoniec bude. A ostané necháva na mňa. Balenie sa na dovolenku je vraj ženská robota..."

Počas leta si K. Stražanová od práce oddýchla. Nenabrala si na seba žiadnu prácu, ktorá by ju mohla vyrušiť pri užívaní si divadelných prázdnin. "Ja si potrebujem oddýchnuť. A hlavne potrebujem slnko, takže toto leto ma doslova ničí. Aj preto sa musím vybrať za slnkom do Tunisku, inak by som nenačerpala dostatok energie." Aj keď jej oddych príde vhod, divadlo jej počas prázdnin predsa len chýba. "Ja na svoju prácu vlastne aj tak myslím počas celého leta... Visia nado mnou ´oprašovačky´. Dva mesiace výpadku z divadla totiž urobia svoje. Ja však zaspávam tak, že si opakujem texty hier - to mám namiesto rátania ovečiek. Celé leto sa však desím toho, že príde september a bude treba nabehnúť naspäť do hier, pri ktorých mám pocit, že som ich už zabudla... Je to prílišný pocit zodpovednosti, ktorého sa nedokážem zbaviť." Stačí jej však niekoľko krát si prejsť text a postava sa opäť vráti do jej mysle.

V súvislosti s blížiacou sa divadlenou sezónou sa najviac obáva festivalu Divadelná Nitra, v ktorej sa predstaví s kolegami z košického Štátneho divadla v spomínanej hre Krásavice z Leenane. "Keď mi šéf košickej činohry Jožko Úradník zatelefonoval a oznámil mi, že nás pozvali do Nitry, veľmi som sa potešila. Na druhej strane som si však uvedomila, že to pre mňa prinesie ďalší stres a už to vidím, že sa 27. septembra už o štvrtej popoludní začnem veľmi báť... Je úžasné, keď má človek možnosť zahrať si v takej krásne hre, menej je pre mňa potešiteľná tá tréma, ktorá si ma nájde vždy dve hodiny pred predstavením."

Na kritikov nechcela ani len pomyslieť

Aj keď je K. Stražanová členkou prešovského divadla už od roku 1959, trémy sa jej doteraz nepodarilo zbaviť. "Až prvým krokom na javisku sa jej pomaly zbavujem. Potom si okukám divákov a zistím, či z nich vyžaruje pozitívna energia. A s prvým slovom na javisku sa tréma už absolútne stráca. Ak však ide o premiéru, alebo o špecifické predstavenia, ako bude to v Nitre, tak je tá tréma pred predstavením o to silnejšia. Na konci sezóny bola v Košiciach interná prehliadka repertoáru divadla a v hľadisku sedelo niekoľko desiatok kritikov. Ja som na to ani len nechcela pomyslieť... Navyše som v košickom predstavení len ako hosť a nechcela som to kolegom pokaziť..."

Mohlo by sa zdať, že rokmi a skúsenosťami sa K. Stražanovej postupne podarí tej nešťastnej trémy sa zbaviť. "Kdeže! U mňa je to naopak. Keď som ako herečka začínala, bola som suverén, v ničom som nevidela problém... Postavila som sa na javisko a povedala som si - Tlieskajte mi! Teraz to beriem viac zodpovedne, už nie som taká bezstarostná."

Ako začínajúca herečka mala v sebe K. Stražanová stopercentnú istotu, že sa jej musí podariť byť na javisku naozaj dobrou. "Nemohla som predsa sklamať moju mamičku. Kým ma ešte len čakala, tak si vysnívala, že budem herečkou a to vtedy nevedela, či vôbec budem dievča... Ja som však rada, že som naplnila jej sen a že moja práca je aj mojím jediným koníčkom. Veľmi rada by som divadlo hrala ešte dlho a v dobrom zdraví a v pohode..."

K. Stražanová si prešovské divadlo ako nádejná herečka vyhliadla a stoj-čo stoj sa chcela stať jeho členkou. Podarilo sa jej to a ostala mu verná dlhé roky. "Mala som veľa ponúk ísť účinkovať aj inde, ale vždy som z nich napokon vycúvala. Cítila som zodpovednosť k mojim rodičom, ktorí boli v Prešove a ktorí pre mňa veľa urobili. Keď som si vymyslela, že chcem ísť hrať do Prešova, moja mama zorganizovala výmenu. Môj otec bol totiž dôstojník, veľa sme sa sťahovali a v tom čase sme bývali vo Zvolene. Mama však všetko zariadila, aby som mohla bývať s nimi a zároveň aby som mohla byť členkou divadla, ktoré som si vybrala." V tomto meste žije od 17 rokov a dá sa povedať, že je už východniarkou.

Stražan bol najprv kamarátom

Kolega Jozef Stražan bol svojej budúcej manželke najprv veľmi dlho iba kamarátom. "Bol to môj veľmi dôverný ale zároveň diskrétny kamarát. Všetko sme si hovorili a všetko sme o sebe navzájom vedeli. Povedali sme si všetko pekné, čo sa nám prihodilo, ale vedeli sme aj o každom ´prúseri´. A učaroval mi aj svojim veľmi zodpovedným prístupom k práci."

Zodpovedne sa však J. Stražan postavil aj k nepríjemnej rodinnej udalosti, ktorá sa pred rokmi udiala. "Vtedy sme boli čerství manželia a naša dcéra Barbora mala zhruba rok. Prihodilo sa nešťastie a v rodine ostali bez rodičov 14-ročná neter a o rok mladší synovec. Manžel vtedy bez akéhokoľvek váhania rozhodol, že tieto deti vezmeme k sebe a ja si ho dodnes za to nesmierne vážim a nech by ktokoľvek o ňom povedal čokoľvek zlé, neuverím tomu."

Našťastie si veľa klebiet K. Stražanová o svojom manželovi vypočuť nemusela. "Občas sa niečo objaví, ale iba sa na tom spolu zasmejeme. My si všetko povieme a neexistujú medzi nami tajnosti. Nedávno som sa však veľmi dobre pobavila. Bola som v obchode a pani pokladníčka na mňa stále pozerala. Ja som si celá šťastná povedala - už je to tu zase, už ma zase niekto spoznal. Nato ona povedala - pani Stražanová, ja si vás veľmi vážim. To som už narástla od radosti až k stropu. Tak som bola zvedavá, prečo? Vraj nás s manželom obdivuje, že sa o Barboru staráme ako o vlastnú... Veľmi som sa na tom pobavila a vyviedla ju z omylu. Bola totiž presvedčená, že sme si adoptovali tri deti..."

Domácnosť ale aj prácu sa K. Stražanovej darí zvládať aj vďaka vitalite, ktorá z nej pri každom slove priam srší. "Asi som to zdedila po mame. A možno tak ako ona voľakedy nám, aj ja teraz niekomu kvôli tomu leziem na nervy... Keď sme s prešovským divadlom mali veľa zájazdov, vracali sme sa často až neskoro v noci, no moju mamu to nezaujímalo a bezľútostne ma budila už skoro ráno. Keď som si nedajbože na chvíľu sadla, už na mňa kričala - čo sedíš, nemáš čo robiť? Ja som teraz rovnaká." Dokonca si vraj kvôli vlastnej neposednosti a večnej nespokojnosti občas vynadá. "Postavím sa do kúpelne pred zrkadlo a vynadám si. Na chvíľu to pomôže... Najmä sa však trápim vecami, ktoré nedokážem vyriešiť, alebo ktoré za to nestoja. Potom o tom poviem Jožovi a ten mi povie, že mi šibe a že nemám riešiť veci, ktoré nie sú dôležité..."

S manželom sú si vo svojej práci prvými kritikmi. "Povieme si navzájom, čo robíme dobre a čo by mohlo byť lepšie. Veľmi sa teším, keď mám príležitosť a možnosť si s Jožom zahrať na javisku. Dívam sa mu pri tom do očí... Je to iné, ako keď inému kolegovi hodím repliku, no má to efekt ako hádzať hrach na stenu a nič cez neho neprejde. Rovnako úžasne sa mi hrá práve v Košiciach s Dankou Košickou v Krásavici z Leenane. Vtedy cítim, že to ani nehráme, že to žijeme a ja takéto divadlo milujem."

Košické predstavenia sú pre ňu darčekom

Aj keď už mala príležitosť zahrať si v stovkách inscenácií a prešla si mnohými zaujímavými rolami, za každú hereckú príležitosť je vždy vďačná. "Len jediný raz som odmietla rolu, ktorú som mala alternovať tu v Prešove. V tom čase mi totiž ponúkli postavu v úžasnej hre Harold a Maude v Košiciach. Mne totiž pozvania do Štátneho divadla vždy padnú ako darček z neba. Raz túto hru priniesol domov môj manžel a ja som ňou bola nadšená, stále som si ju čítavala dookola a hovorila som si ju nahlas pri stole. Asi rok potom mi zavolal vtedajší šéf košickej činohry Roman Polák a povedal mi, že pre mňa má jednu rolu. Keď povedal, že ide práve o túto hru, skoro som odpadla. Veď mi splnil moju tajnú túžbu. Ja som totiž poverčivá a svoje túžby nevyslovujem nahlas..."

Rovnako sa potešila i poslednej ponuke z košického divadla. "Boli sme pred Vianocami na zájazde v Martine. Sedela som v autobuse a tak si vravím - tie Košice sa dávno neozvali. A o sekundu na to mi zazvonil mobil a volal mi Jožko Úradník. Za túto poslednú príležitosť som veľmi vďačná, lebo takéto hry ako spomínaná Krásavica z Leenane priam milujem. Výborne sa mi pracovalo s režisérom mladým Michalom Vajdičkom. Postupne som sa do neho počas skúšok platonicky zamilovávala..."

Košičania majú možnosť vychutnať si herecké majstrovstvo K. Stražanovej a aj jej manžela v hre Rómeo a Júlia po tridsiatich rokoch, ktorú pravidelne hrávajú s manželmi Petrom Raševom a Ľubou Blaškovičkovou. "To je hra z iného súdka, no tiež ju hrám veľmi rada. Je to nesmierne múdro napísané. Tieto dve hry sa dajú porovnať z toho hľadiska, že keď sa ľuďom páčia, tak splnili svoj účel. Čo sa však týka hereckého zástoja, to je úplne o inom. Dôležité však je, aby sa to páčilo divákom. Aby sa nenašiel niekto, kto po skončení predstavenia vyfacká svoju manželku, že ho vytiahla do divadla na nejakú hlúposť... Diváci musia byť na konci spokojí, veď kvôli nim sme tu, kvôli nim to robíme."

K. Stražanová ani pri náročných hrách nedovolí, aby ju emócie prežívané na javisku prevalcovali a vždy sa z nich po predstavení v divadelnej šatni takpovediac vyzlečie. "Z divadla vždy odchádzam doslova v eufórii. Najmä ak nám diváci venujú aj standing ovations... Hranie ma nevyčerpáva, naopak - nabíja ma energiou a z divadla sa k autu doslova vznášam a usmievam sa. Je to predsa veľmi príjemný pocit - urobiť niekomu radosť, nie? Veľmi ma teší, keď vidím, ako niečo z toho javiska do hľadiska odovzdám, ako to prejde ľuďmi a nechá to v nich silný zážitok... Vtedy si uvedomím, že to, čo robím, nie je márne."

Aj napriek tomu si K. Stražanová neraz povedala - mám toho plné zuby a najradšej by som s tým skoncovala. "Človek je tvor nespokojný a aj ja som si občas zanadávala. Panebože zavaruj, aby však prišla tá chvíľa, že by som s divadlom skoncovala! Neviem si predstaviť, že príde ten deň, keď už o mňa ako herečku nebude mať nikto záujem. Nechcem, aby to prišlo a to radšej nebyť vôbec, než nebyť herečkou. Bez divadla by som nevedela žiť," dodala K. Stražanová na záver.

Dátum narodenia: 10. máj 1942

Znamenie: Býk

Miesto narodenia: Nováky

Rodinný stav: vydatá za herca Jozefa Stražana

Domovská scéna: činohra Divadla Jonáša Záborského v Preľo

Relax: divadlo

Filmografia

1963 Tvár v okne

1974 Deň, ktorý neumrie

1975 Sebechlebskí hudci

1978 Krutá ľúbosť

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: BARCA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári