Rekord vďaka Talianovi: "Povedal mi, že blbo skáčem"
"Stále častejšie cestujem na preteky s obavou, ako sa zachová srdce, ale z každej súťaže sa vraciam zdravší. Prvé dva dni potom doma ľahko vybehnem až na štvrté poschodie. Srdce treba trochu rozpumpovať, a ak je tá námaha v rozumnej miere, nemusím sa oň zatiaľ báť," vyznal sa po návrate z plaveckých veteránskych majstrovstiev Európy v Štokholme čerstvý šampión, osemdesiatnik Jaroslav Holý.
FINA (Medzinárodná plavecká federácia) nemohla vyhútať nič lepšie, ako dať príležitosť plavcom v každom veku bojovať o medaily na kontinentálnom či svetovom šampionáte, ich účasť z roka na rok enormne rastie. A stúpa aj výkonnosť. V štokholmskom bazéne súťažilo 3700 pretekárov z tridsiatich krajín.
"A stále viac je aj rekordov. Len v rozplavbách, v ktorých som štartoval, padol jeden európsky i jeden svetový," patrí J. Holý v J-éčku (kategórie veteránov sú od 25 rokov, delia sa po piatich rokoch a označujú písmenami, kategória J. Holého je dvanásta v poradí) medzi najlepších. "Aj keď sú tam borci, na ktorých nemám. Jeden Nemec a Ziegler z Brna. Ešte pred ôsmimi rokmi som ho v bazéne čistil ako sirotu, ale potom ma trochu zabrzdil infarkt. Teraz získal štyri či päť zlatých."
Jaroslav Holý vyhral svoju obľúbenú päťdesiatku motýlikom a v ďalších disciplínach obsadil druhé, tretie a štvrté miesto. Na päty (v počte medailí) mu tentoraz šliapala aj jeho košická kolegyňa Magdaléna Kapcárová, zo Štokholmu sa vrátila len bez striebra. "Pritom je fajčiarka. To si môže dovoliť možno desať percent ľudí. Zapáliť si cigaretku a získať ešte aj medailu," s úsmevom na ňu prezrádza J. Holý. "Nie každý, aj z veľkých plavcov, si dovolí riskovať stratu prestíže. Keď pred pár rokmi prišiel Američan Mark Spitz na veteránske majstrovstvá do Mníchova, kde tak žiaril na olympijských hrách, s každým si popodával ruky, podpísal autogramy, ale do vody neskočil."
Košický veterán plával prvý rok v kategóri 80-84-ročných. "A to je veľká výhoda, lebo dva-tri rôčky už urobia veľa. Na päťdesiatke motýlikom som si vytvoril dokonca osobák - 50:01. Pravda, voľakedy som ho plával aj za tridsaťdeväť sekúnd, ale v poslednom čase stále len okolo päťdesiatštyri-päťdesiatpäť. V Štokholme som len oči otváral. Asi to bolo tým, že za mnou prišiel jeden Talian, poklepal mi po pleci a povedal, že skáčem blbo, že mám dať hlavu viac medzi ruky. Dovtedy som ju stále držal príliš vysoko. A veruže to bolo cítiť. Obecenstvo mi tlieskalo, keď som zvíťazil, ale ešte väčší potlesk sa ozval o minútu neskôr, keď doplával jeden deväťdesiatročný plavec."
Plavecký nezmar sa tohto roku chystá ešte na preteky do Egru, medzinárodné majstrovstvá Rakúska v Linzi (obhajovať deviaty titul) a rok uzavrie v Budapešti. Budúcoročné majstrovstvá sveta v San Franciscu však v pláne nemá. "Niežeby som si netrúfal výkonnostne, ale predsa, v mojom veku si človek už nie je veľmi istý pri takej ďalekej ceste. Navyše, veľa to stojí, potreboval by som asi päťdesiattisíc. Cesta do Štokholmu ma vyšla na osemnásťtisíc. Je to veľmi drahá krajina, ale stále sa zvyšuje počet migrantov, samotní Švédi sú z toho už otrávení. Ožratých Rusov tam stretnete na každom kroku. Najviac sa mi tam páčilo metro. Má tri podlažia, je veľmi moderné a doslova vás ťahá za ruku, kde chcete ísť, vyzná sa v ňom aj analfabet. Prekvapilo ma však, že štokholmské letisko je dosť malé. Zaujímavé bolo, že sme súťažili v olympijskom bazéne vybudovanom pre olympiádu v roku dvetisícštyri, ktorú napokon nedostali. Podľa toho, aké bolo mizerné leto u nás, cestoval som do Štokholmu riadne naobliekaný, a tam som sa potil v najteplejšom týždni v roku..." rozpráva J. Holý zážitky z vydareného šampionátu.
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
