Pri pohľade do zrkadla v chomúte v ňom zakaždým videl iba somára

Zberateľská vášeň je rôznorodá. Známky, mince, angličáky, kinder vajíčka, počítačové hry... Tieto i mnoho iných vecí sa môžu stať terčom dlhoročného záujmu zberateľov. Svoje "poklady" nachádzajú na uliciach, povalách, u príbuzných i známych, ale aj na rôznych burzách. Raz za čas sa zídu a niečo zo svojich pokladov ponúknu na predaj.

Na 2. medzinárodnej burze, ktorá sa konala minulý víkend v OC Cassovia, sme sa porozprávali s ľuďmi, ktorí tomuto zberateľskému nadšeniu doslova prepadli. Obetovali mu nielen množstvo peňazí, ale predovšetkým veľmi veľa času. Objekty svojho záujmu musia nielen vyhľadávať, ale sa o nich aj poctivo starať. Čistiť, opravovať, zháňať chýbajúcu súčiastku a v neposlednom rade im vyčleniť vhodné skladovacie miesta vo svojom príbytku.

Je sobota 11. hodín a burzu už navštívilo 1200 ľudí. Môžu si tu nakúpiť rôzne starožitnosti, keramiku, hodinky, mince, knihy, známky, hračky, pohľadnice i rôzne kuriozity. Vyzerá to tu trošku ako na blšom trhu.

"Burza priekupníkov"

Na pulte pred nami ležia rôzne menšie kusy predmetov do domácností. Našu pozornosť upútali hrubé patinou nahlodané zväzky kníh. Ukrývajú v sebe antickú literatúru a sú písané latinkou."Tu mám kroniku Zamagurie, je to veľmi zaujímavá záležitosť. Mal to u seba prešovský archív. Obsahuje výpisy všetkých vtedajších pozemkových, náboženských a správnych okresov. Sú tam mená i robotné poplatky, bol to vlastne aj kataster, lebo sa tam nachádzajú pozemkové zápisy," hovorí Jaromír Doležal, ktorý vlastní starožitníctvo v Prešove. Kronika pozostáva zo štyroch dielov a tie spolu stoja 16 tisíc korún. Najvzácnejšou vecou, ktorú tu ponúkal, bola starožitnosť - čajník z obdobia Eduarda VII. "Je to anglická záležitosť. Ide o silne postriebrenú alpaku. Cena je podľa amerických katalógov 6 000 dolárov, ale u nás sa pohybuje od 8 do 12 000 korún."

Zberateľstvu sa začal venovať ako chlapec, vyštudoval archívnictvo. Profesionálne ako starožitník pôsobí od roku 1989. Svoje cennosti kupuje od zákazníkov, ktorí mu ich prídu ponúknuť do obchodu, alebo ich získava na takýchto burzách. "To nie je klasická burza, lebo 90 percent ľudí čo sú tu, osobne alebo z videnia poznám. Možno povedať že toto je burza doslova priekupnícka. To znamená, že tu predávajú ľudia, ktorí nemajú obchod. Tu nakúpia a inde predajú. Je tu plno Poliakov, ktorí tieto veci potom ponúkajú v Poľsku. To isté platí aj o Maďaroch. To je klientela, ktorá je na každej burze na východnom Slovensku," konštatuje J. Doležal.

Myslí si, že burzy sú čím ďalej tým slabšie, pretože na nich nakupuje málo bežných zákazníkov a traja predsa na jednej veci zarobiť nemôžu. "Týchto zákazníkov, ktorí si veci nekupujú na ďalší predaj, je tu len asi 10 percent."

Venuje sa povaľačstvu

"To je prevratný obracač dejín pán Gotwald, prvý slovenský prezident" veselo ukazuje na ošúchanú bustu pred nami Ján Semka, ktorý je finančným poradcom. Získal ho z povaly základnej ešte ľudovej školy vo Vrbnici. Myslí si, že ho tu dnes ako artefakt nedávnej minulosti predá.

"V zlatých chvíľach voľna som povaľačom. Okrem toho, že som životný kaskadér, a obľubujem akcie všetkého druhu, napríklad reality šou, vo voľnom čase sa s obľubou venujem povaľačstvu. Pretože rád chodím po povalách. Týmto spôsobom vidím ,čo si ľudia ´upratujú´ a rýchlo im s tým pomáham. Hoci som v tmavom obleku s viazankou na krku, okamžite vysúkam rukávy a pracujem." Takto "pomáha" ľuďom z mesta alebo z dediny zbaviť sa vecí, ktoré už nepotrebujú. Upratuje to smerom do svojej pivnice. "A keď to tam už stojí dostatočne dlho, spolu so zemiakmi a s vínom a už je to dostatočne vyzreté, vtedy si zvážim, či sa to do môjho obydlia náhodou nehodí. Ak nie, tak niekomu sa to hodiť môže a vtedy idem na takú burzu ako je táto."

Niekedy veci, ktoré mu padnú do oka, aj nakupuje. Z ponúkaných predmetov si najviac cení: "Zrkadlo pravdy," ukazuje na zrkadlo vsadené do konského chomúta. Možno t nie je kúsok najvzácnejší, ale jeden z tých jeho veselších. Mal ho zavesené doma na stene a dennodenne sa doň pozeral... "A videl som tam len somára. Doma som ho mal dovtedy, kým som si na základe praktických životných skúseností nedvihol svoje ego. Pocit toho somára ustáva a už ho nepotrebujem. Snažím sa ho teraz ponúknuť niekomu, komu by tiež mohlo pomôcť. Kto sa bude dovtedy do neho pozerať, dokedy tam prestane vidieť somára a začne niečo robiť pre zmenu."

Staré listiny vešia na stenu

Hodinár Štefan Tresa má na svojom stole rozličné hodinky, miniatúrny kufríkový starožitný šijací stroj, ktorý v minulosti získal na podobnej burze. Okrem toho má v ponuke vázy a mnoho iných starých úžitkových predmetov. Kvalitnejšie veci si necháva vo svojej zbierke. "Neživím sa tým, je to len môj koníček. Zbieram náramkové hodiny 25 rokov. Tieto veci tu predávam preto, lebo manželka na mňa kričí, že máme plné skrine, že sa nemá kde pohnúť."

Slušnú pozornosť zákazníkov budia staré spisy. Vyzerajú naozaj nádherne. Na ošuntelom zožltnutom papieri sa vyníma text napísaný starodávnym vycifrovaným písmom. A sú za dobrú cenu. Kus za 15 korún. Ľudia ich berú. "Sú krásne. Vložím si ich do pekného rámu a zavesím na stenu ako obraz. Dnes už takýmto písmom nepíše nikto," hovorí o ich možnom využití vedľastojaci zákazník.

"Tieto spisy sú z Hontianskej župy, za Rakúsko-Uhorska. Od Jozefa II až po rok 1900. Za vojny vyhodili celý archív mesta. Svokor to doniesol na zapaľovanie a ja som to prezrel,..," konkretizuje pôvod listov dôchodca Ing. Dezider Fáber. Zberateľstvu sa venuje už 45 rokov. Jeho hlavný záber však tvoria vzácne mince. "Som najstarší zberateľ numizmatik, bol som členom Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Pri príležitosti založenia Košickej numizmatickej spoločnosti, boli vydané tieto prvé pamätné medaile," ukazuje. "Táto je celá strieborná a spolu ich existuje len 12 kusov. Predávam ju teraz za 4 000 korún. Dostali ich v tom čase len niektoré múzeá a Národná banka. Ľudia teraz najviac kupujú mince z obdobia Československa."

Najstaršie numizmatické hodnoty, ktoré tu predáva sú medené mince z obdobia Márie Terézie a Jozefa II. "Do Slovenského múzea som predal 35 kusov Arpádovských mincí," pochválil sa D. Fáber. Predáva aj rôzne sošky, doplnky do bytu a rôzne iné "serepetičky", ktorých sa ľudia pri bežnom veľkom upratovaní radi zbavujú. Podonášali mu ich rodina i známi.

Tristoročnú brošňu nechala doma

Ženskú časť prítomných zákazníkov najviac priťahuje pult s bižutériou. Staré brošne, náramky, prstene, spony do vlasov sa tu miešajú s množstvom gýčovitých doplnkov. "Niečo z toho sú moje osobné veci, niečo beriem od starým mám, od príbuzných a známych. Mnoho cudzích ľudí sa o mojej záľube dozvedelo a príde mi to predať," vysvetľuje, ako sa k toľkým "čačkám" dopracovala Ing. Alena Paulíková.

Tomuto hobby sa venuje vyše 15 rokov. Stojí ju to množstvo času, pretože starú bižutériu aj opravuje. Na tento účel si doma vybavila mini dielničku, v ktorej má zlatnícke náradie - rozmanité kliešte, kladivká, nákovku, zverák, pilníky, drôty, kamienky, lepidlá, farby, emaily a iné potrebné maličkosti. Ľudia sa väčšinou pokazenej bižutérie zbavujú, pretože sa im to už neoplatí dať opraviť. "Mám z toho bižutérne ´vrakovisko´, z ktorého beriem polotovar pre opraviteľnú bižutériu. Rovnako si sama vyrábam aj nové ozdoby, keď mám chuť, čas a inšpiráciu," dopĺňa.

Vo svojej zbierke má okolo 350 brošní (50 z nich musí ešte opraviť) a 150 kusov inej bižutérie ako sú náušnice, náramky, prívesky a podobne. Ten najcennejší kúsok, 300-ročnú brošňu má doma. Tú predať nechce. Z teraz vystavovaných vecí sa jej najviac páči a možno aj najcennejšia je zlatá nábojnica, ktorú predáva za 2 500 korún. Je to vlastne váza z roku 1914 prerobená z nábojnice, ozdobená pekným secesným kvetinovým rytým vzorom. Ženy u nej najviac kupujú ozdoby, dekoračné predmety a muži mince a odznaky, medaily a militarie.

Mnoho predávajúcich prišlo na burzu zďaleka. Geometer Vladimír Javorský je z českej Opavy. Zberateľskému nadšeniu prepadol pred 45 rokmi. Do svojho koníčka veľa investuje, ale aj zarobí. "Vzal som si dovolenku a prišiel som k vám. Nielen kvôli burze ale aj preto, že sa mi Košice páčia. Budem tu aj nakupovať. Chodím tu každý rok. Pretože som zo Sliezka, tak zbieram Sliezko," hovorí. Pred sebou má rozložené mince, pohľadnice a rôzne neurčité pliešky... "To sú štítky na turistické palice."

A čo medzi zbarateľmi najviac "letí"? Určite pohľadnice, sú zberateľským hitom. Tretina ľudí ich tu ponúka. Prečo? Ľudí zaujíma história, zaujíma ich kraj ako sa za roky menil, ako to niekedy vyzeralo tam, kde bývajú. Aj ja mám vzácne pohľadnice o Opave, tie neporedávam," prezrádza V. Javorský.

Boom pohľadníc

Pohľadníc je tu naozaj neúrekom. Veľmi vzácne kúsky vlastní Ing. Alexander Kernaševič z Bratislavy, ktorý sa tomuto koníčku venuje 30 rokov. Stojí ho nielen veľa peňazí ale aj času, pretože o pohľadnice sa vzorne stará. Čistí ich a úhľadne ukladá do obalu, aby sa nepoškodili. Keďže jeho rodiskom je Prešov, najradšej má pohľadnice s týmto motívom. Za tisícku ponúka 100 rokov staré pohľadnice. Zbiera slovenské staré mestá, pohľadnice s námetom.

"Najdrahšie je to, čoho je málo. Veľký dopyt je po slovenských mestách a dedinách. Pretože ľudia majú radi svoj kraj, zbierajú to z hrdosti a potom to ukazujú svojim deťom. V poslednej dobe majú najväčší cveng práve zberatelia pohľadníc, nie známok a starých mincí." Vzácne pohľadnice získava z búrz zberateľov z celej Európy. Ukazuje nám svoje najvzácnejšie. "Toto je stará Bratislava. Je to prvá pohľadnica, litografia z roku 1893. Predtým sa používali len dopisnice. Na prvé pohľadnice sa písalo na záber, celá zadná strana bola vyčlenená na adresu. Má hodnotu 20 000 korún. Preto je taká drahá, lebo to bolo poslané z Bratislavy do Estónska doktorovi Kvačanovi, ktorý bol známy jazykovedec. Aj ulica v Bratislave je podľa neho pomenovaná. On bol v Estónsku na nejakej služobnej ceste. Bolo to poslané 30. decembra 1893 a dostal ho 18. decembra, čiže spätne. Ruský kalendár bol spätný. A na dôvažok, je tu pečiatka, že za pohľadnicu musel doplatiť poštovné." Mimoriadne vzácne sú pohľadnice s námetom secesných váz, ktoré robili vtedy najznámejší maliari, ako napríklad Kokoška, či Mucha. Je ich obmedzený počet a kus stojí od 50 do 2500 eur.

Zaujímavé sú aj pekne zarámované rakúsko-uhorské a nemecké prepúšťacie listiny, ktorými sa v 19. storočí preukazovali vojaci, že nie sú zbehovia. Sú na predaj za 1500 korún. Ponúka ich majiteľ košického bazáru Ernest Kápel. Zberateľstvu sa venuje profesionálne sedem rokov. "Tento džob veľa nevynáša. Investujete do toho, čo by druhý nekúpil a zaberá to veľa času. Napríklad aj takí veteráni, niekedy jedno auto skladajú celý život," objasňuje. Doteraz sa venoval starým autám. Z veľkých vecí prešiel na menšie. Predával starú leteckú prilbu, maľované obrazy, staré takmer 100-ročné mapy. Najväčší záujem je u neho o knihy o umení. Ako zberateľ získava veľa vecí prostredníctvom inzerátov.

Zišli sa tu zberatelia z celej Strednej Európy. Najviac ich je z Poľska a Maďarska. "Polovička zberateľov je zo zahraničia. Len z jedného poľského mesta prišiel celý autobus," hovorí Ján Tóth, predseda košickej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti, ktorá spolu s OC Cassovia a 1. košickou výstavnou spoločnosťou, burzu zorganizovala. "Videl som tu skutočne veľmi zaujímavé exponáty, napríklad zlatý štvordukát Františka Jozefa. Nebol až taký drahý, stál okolo 6 000 korún. Je tu aj dukát Žigmunda z 15 storočia za 14 tisíc korún. Stretnutie zorganizujeme aj na budúci rok. Chceme z toho urobiť tradíciu."

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári