Ak dlžník nechce splatiť dlh, môže mu v noci vybuchnúť auto

Každý z vás pozná sfilmovaný román Mária Puzza "Krstný otec", kde hlavného hrdinu Dona Corleoneho stvárnili také hviezdy ako Marlon Brando a neskor Al Pacino... Román o mafii, o súdržnosti, o slove, zrade, pomste, presadení sa ale aj moci. My sme sa stretli s mužom, ktorý pozná hierarchiu "rodín" nie z románu, ale z našich ulíc, barov, vyšších miest, teda z bežného života, jednoducho podsvetia. Jeho agendou sú dlhy a ich vymáhanie. Veď ak si niekto požičia, má to vrátiť. Zákony sú obchádzateľné, súdna moc niekedy prislabá. Na scénu vtedy nastupuje on...

"Ten mobil si odložte," začína sa náš rozhovor s Petrom, ktorého identifikáciu sme kvôli jeho bezpečnosti, pochopiteľne, zmenili. "Môžu nás odpočúvať," vysvetľuje. Za žiadnych okolností nechcel byť nahrávaný ani na diktafón. Zohnať si na neho kontakt bol veľký problém. Z dvanástich mobilných čísiel nakoniec zdvihol len jedno. "Kvôli odpočúvaniu to mám prepojené a prekladám si kartu vždy do iného aparátu."

Oficiálne je podnikateľom, v skutočnosti vymáha dlhy. Presne podľa príslovia: Účel svätí prostriedky. Tejto činnosti sa venuje už viac ako 10 rokov. Objednávajú si ho firmy, ktoré majú vymáhanie dlhov v obchodnom zábere. "Slušne sa nahodím do saka. Prídem do firmy, alebo na domácu adresu k dlžníkovi a pekne, slušne, ale veľmi rázne mu poviem, že sa zaoberám vybavovaním pohľadávok, ktoré má voči konkrétnej osobe, alebo firme. Spýtam sa ho, či čiastku vyplatí hneď. Ak nie, tak dokedy, prípadne mu navrhnem splátkový kalendár," zobrazuje nám situáciu urastený, vyše dva metre vysoký Peter. Svojim zjavom vzbudzuje prirodzený rešpekt.

Začínal ako pešiak

K tomuto "povolaniu" sa dostal ako slepé kura k zrnu. Náhoda chcela, aby sa zoznámil s ukrajinským podsvetím. A zrejme jeho fyzické dispozície i dobrodružná povaha spôsobili, aby si svoju "kariéru" budoval práve týmto smerom. Už v škole sa neučil najlepšie, mával konflikty s učiteľmi. Bavili ho iné veci, rôzne beťárstva a zbojníctva medzi chlapcami.

V hierarchii podsvetia začínal ako pešiak. Tých ktorí nechceli platiť "polepšoval" bejzbólovou palicou. "Stačilo im priložiť k ruke zapnutú motorovú pílu a už súhlasili. Niekedy aj lopata a iné záhradnícke nástroje zaberajú."

Dlžníci si väčšinou dajú povedať. "Ale sú aj takí, ktorí sa začnú vyhovárať, že sú teraz momentálne vo finančných problémoch a takto to na mňa skúšajú. Ja poviem, že v poriadku...," mykne plecom, záhadne sa usmeje. "Ale o zopár dní mu v noci vybuchne auto pred domom, alebo výbušnina v práci. Niekedy sa to rieši aj tak, že dostane výpoveď zo zamestnania." Na každého vraj platí iný bič. Dlžníci sa potom spamätávajú veľmi rýchlo. Väčšinou ustúpia a okamžite začnú svoje resty splácať.

No nájdu sa aj takí, ktorí sa snažia nejakým spôsobom vykrútiť. "Pošlú za mnou ľudí z inej partie s tým, aby som mu dal pokoj. Lenže aj tak neuspeje. Pretože my sme silnejší a slabší musí nakoniec ustúpiť. Silu máme v tom, kto má koľko ´univerzálnych vojakov´." Pod týmto pomenovaním myslí Peter počet všehoschopných ľudí. Títo "pešiaci" tvoria v hierarchii podsvetia najspodnejšiu priečku. Všetkých ani on nepozná. Má kontakty na ľudí, ktorí ich na "špinavú robotu" prenajímajú. Dá im echo, koho a kde treba "ponaučiť" a pešiaci konajú. "Spolupracujem s takými ľuďmi, ktorých už mám preverených a poznám ich veľmi dlho. Viem, že ma nepodrazia, pretože to by už urobili dávno," hovorí na margo svojich kontaktov. Medzi "živáňmi" existuje aj posunková reč. Tej však rozumejú iby oni. Používajú ju, keď je to nutné.

Samozrejme takáto "práca" má pre Petra niekedy aj nepríjemné dôsledky. Keď začínal, ale stáva sa mu to aj teraz, sa vybavovaniu účtov veľakrát nevyhol. Má pozašívaný nos, ruky a ktoviečo čo ešte. Aj zopár vybitých zubov by si zaslúžili návštevu zubára. Koľko má výhražných telefonátov, ani nepočíta. Ako hovorí, tie sú bezvýznamné, pretože pes ktorý breše nehryzie. Skutočne nebezpeční sú tí, ktorí sa chovajú slušne a kľudne. "Pôsobia kancelárskym dojmom, nekričia a nevyhrážajú sa. Pred tými sa treba mať na pozore."

Na otázku, kto tvorí jeho klientelu, odpovedá: "Väčšinou ide o firmy alebo jednotlivcov, ktorí si nevedeli svoje peniaze vymôcť súdnou cestou ani exekúciou. Tí sa obrátia na spomínanú legálnu firmu, ktorá sa tým zaoberá. Ide väčšinou o prípady, kedy si podnikatelia prepíšu svoje majetky na manželky, sestry, svokry a iných. V tomto prípade s nimi nevie pohnúť ani exekútor. Pritom je evidentné, že finančnou núdzou netrpia. No a potom čo? Prídem ja..." Petrove "zákazky" nie sú pravidelné. Niekedy musí ísť na "výjazd" dvakrát do mesiaca, inokedy aj päťkrát. Jeho honorár závisí od dohody s firmou, pre ktorú pracuje, ale väčšinou je to 40 percent z vymáhanej sumy. Platí pravidlo, že čím je prípad obtiažnejší, tým sú percentá vyššie. Nestalo sa, že by mu za odvedenú prácu nezaplatili.

Pri svojej "práci" sa Peter stretol aj s opakom. Neraz boli dlžníkmi bezdomovci alebo iní chudáci, ktorí mali evidentne problém aj s tým, aby mali čo jesť. Tí prišli k svojim dlhom naozaj kuriózne, lebo práve o takýchto ľudí má záujem určitá skupina "podnikavcov". Vyhliadnu si niekoho schopnejšieho a za určitú finančnú čiastku ho poveria úlohou... "Okúpajú ho, oholia, ostrihajú, oblečú do obleku od Armaniho, na krk mu zavesia zlatú retiazku od Gaultiera, posadia do limuzíny v ktorej s ním niekto sedí a odvezú ho do banky. Vybavia ho falošnými výplatnými páskami, imaginárnymi potvrdeniami o jeho majetku. A on si takto vyzbrojený zoberie pôžičku. Tú odovzdá v aute spolusediacemu. Samozrejme, urobia sa všetky možné opatrenia, aby ich bezdomovec neoklamal."

Na zabezpečenie jeho vernosti používajú podvodníci rôzne spôsoby. Veľakrát mimoriadne absurdné. Jednou takouto možnosťou je aplikovanie výbušniny do konečníka. "Niekedy ho aj nechajú vybuchnúť. Veď čo? Bezdomovcov je veľa, jeden hore - dolu, aj tak ho nikto hľadať nebude." Tento typ podvodov s chudákmi teraz vo veľkom "letí" v bývalom Sovietskom zväze. V menšej miere sa realizuje aj na Slovensku. Od takýchto dĺžnikov však Peter nevymôže nič. "Čo mu zoberiete? Kartónovú škatuľu v ktorej spí? Ešte mu kúpim aj pollitrovku rumu na moje trovy."

Na pozore by sa mali mať nielen chudáci, ale aj tí, ktorí rýchlo prišli ku väčším peniazom. Výhra v reality shov, alebo v športke, či lotte, môže spôsobiť, že im veľkí holohlaví muži budú chcieť za nejaké percentá robiť ochranu. Petrovi sú známe aj prípady, kedy si dobre postavení verejní činitelia riešili ohrozenie svojej kariéry rôznymi spôsobmi kompromitácie svojich oponentov. Napríklad využívali podsvetie k zdokumentovaniu nevery, alebo rôznych pre spoločnosť odsúdeniahodných praktík a následným vydieraním.

Prípady z praxe

Pri niektorých dlžníkoch stačí použiť len jemný štýl vymáhania - psychický teror. Tak ako to spolu s parťákmi urobili v Nemecku. Najprv dlžníkovi pekne dohovárali aby svoje dlh vrátil, no odmietol. Potom ho celý týždeň prenasledovali na bavoráku s ruskými značkami štyria obrovskí muži.

"Okrem mňa, mali všetci vyše 150 kg a cez dva metre. Reťaze na krku od pol kila vyššie a tie xichty... Chodili sme za ním do práce, do kostola, do mesta i do školy, keď šiel za svojimi deťmi. A naše auto stálo každú noc pred jeho domom," smeje sa Peter. Dlžník zavolal políciu. Pred nemeckými strážcami zákona sa preukázali dokumentami o tom, že tento muž dlhuje peniaze a ich zamestnáva legálna nemecká firma, zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok. "Povedali sme im, že keďže dlhuje peniaze, my len na neho dávame pozor, aby sa mu nič nestalo." Nakoniec peniaze dostali.

Vymáhal niekedy pozdlžnosti aj od ženy? "So ženami nikto rád nerobí. Lebo väčšina z nich je veľmi emocionálna, hysterická, robí rozruch..." Žien - dlžníčok je veľmi málo. "Keď sa žena pustí na kariéru podvodníčky, tak to robí veľmi šikovne, nie je možné ju dostať. Tieto typy sú prešibané, bystré a vedia rýchlo reagovať. Rozmýšľajú už niekoľko dosť krokov vopred."

Peter si spomenul aj na vymáhanie dlhu od rockového speváka, ktorý sa v súčasnosti veľmi rád zviditeľňuje v rôznych médiách. Bol dlžný 100 tisíc korún, ktoré si požičal na vyplatenie sociálneho bytu pre svoju mamu. "Dohovárali" mu trochu v lese, potom ho nechali niekoľko dní, aby sa spamätal v jednej budove. Keď sa neskôr prišli na neho pozrieť, ostali v šoku. "Našiel tam riedidlo na odstraňovanie náterov a vypil ho. Zase sme s ním nemohli pohnúť. Čo s ním urobíte, keď je ´na blato´?" Dlh sa Petrovi nakoniec aj tak nepodarilo vymôcť, pretože dlžníková manželka (tiež mediálne známa) mala dobré styky vo "vyšších kruhoch".

Najvyššiu čiastku Peter vymohol v Prahe. Išlo o 12 miliónov slovenských korún, ktoré istý Čech dlhoval jeho klientovi z Bratislavy. Petrov "biznis" už dávno presiahol slovenské hranice. Pohľadávkami sa zaoberá aj v Česku, Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a ešte inde.

Rodina je svätá

"Silné podsvetie majú Japonci. Sú veľmi precízni," tvrdí Peter. No na Rusov nedá dopustiť. "Nie je to ako u nás. Tam platí to, čo sa povie. Ústne dohody sú zákon. Nepodrážajú nohy, nevodia za nos. Za všetko poctivo zaplatia. Za každú službu, za každé sprostredkovanie obchodu. Samozrejme nájdu sa podvodníci aj tam, ale vo všeobecnosti sú Rusi spoľahlivejší. U nás sa väčšinou každý snaží každého ošmeknúť kde sa dá a na čom sa dá." Počas niekoľkoročnej spolupráce s Ukrajincami sa ruský jazyk naučil perfektne.

Hoci sa to nezdá, aj ľudia tohto typu majú svoje vnútorné hranice, za ktoré by nikdy nezašli. Nadovšetko svätá je pre Petra jeho i cudzia rodina. Sú obchody, do ktorých by nikdy nešiel. "Som poverčivý. Nechcem robiť s drogami, pretože sa bojím, aby moje deti nezačali drogovať. Vyhýbam sa obchodom so zbraňami, pretože by ma niekto, komu by som ich mohol predať, mohol nimi zabiť. Poslednou vecou, ktorú odmietam, je obchod so ženami, pretože nechcem aby sa moje dieťa živilo prostitúciou. Krátko povedané, myslím si, že všetko toto svinstvo, by sa mi raz mohlo vrátiť," hovorí Peter o svojich pravidlách.

Sú však aj ľudia patriaci k inej skupine podsvetia, ktorí žiadne mantinely pri vybavovaní svojich účtov nepoznajú. "To boli tí od už nebohoho bossa košického podsvetia. Odniesli dlžníka do lesa, prikázali mu vykopať si vlastný hrob, vpálili mu guľku do hlavy a zakopali ho. Alebo používali také praktiky, ako je vešanie za nohu na strom, rezanie tela i končatín a sypanie soli a korenia do rán." K takýmto metódam sa väčšinou uchyľujú ľudia, ktorí majú podpriemerný intelekt, trpia nejakou duševnou úchylkou, alebo im mozog vymyli drogy. V zásade nespolupracuje s nimi ani s tými, ktorí, hoci iba príležitostne drogujú. Takí sú totiž nespoľahliví. Pri svojej práci sa však Peter nemôže vyhnúť tomu, aby s nimi do kontaktu neprišiel. Naučil sa byť preto taktikom, diplomatom a psychológom. "Viem odhadnúť situáciu aj človeka a viem, čo na koho platí. Nechcem predsa odspodu voňať fialky..."

Drogy odmieta

Peter tvrdí, že sa nebojí ničoho. "Vendety" od konkurentských gangov a ani ruky zákona. "Kto sa bojí, nech nechodí do lesa," použil známe príslovie. "Za každých okolností treba byť ostražitý a používať rozum. Zadržaný som už bol veľakrát, odsúdený ani raz. Bez kontaktov na správnych miestach to nejde."

Keďže Peter je odchovaný v "starých zlatých socialistických časoch", drogy sa mu hnusia. Vyskúšať žiadnu z nich netúži. Je zhrozený z toho, ako sú dnes ľahko dostupné. "Mladí sa nafetujú alebo si hodia ´éčko´ a už sú ´highlandery´. Robia sa veľkými frajermi a myslia si, že sa im nič nemôže stať."

Táto práca vynáša Petrovi toľko, aby si mohol spokojne dovoliť bežné veci a ísť s rodinou každý rok na priemernú dovolenku. S touto činnosťou však v budúcnosti plánuje skončiť. Nevylučuje ani možnosť, že zo Slovenska odíde. Nepáči sa mu systém, v akom Slováci fungujú a "malosť" niektorých ľudí. "Každá nula sa tu na niečo hrá. A keď má Slovák peniaze, načisto stráca súdnosť a nevie, čo si od rozkoše počať. A naši zákonodarci tomuto trendu veľkoryso nahrávajú. Čo je toto za štát, keď 18-ročná dcéra nejakého ´papaláša´ zo železiarní zabije autom človeka, spolujazdec príde o nohu a ju potrestajú smiešnym trestom 90 tisíc korún? Hneď na to, si v zahraničí vybaví vodičák a jazdí opäť. Tomu, čo ostal nažive, musel vyplatenie primeraného odškodného odklepnúť až súd. To je výsmech všetkým obyčajným ľuďom."

So životom aký vedie je Peter vcelku spokojný. So "svojimi" si rozumie a cíti sa s nimi dobre. Dobrodružný život sa mu totiž páči. V klasickom zamestnaní by asi dlho nevydržal, pretože sa nerád podriaďuje neautoritám. "Necítim sa dobre, keď som prinútený poklonkovať sa nejakému hlupákovi. Čo vo väčšine klasických zamestnaní bohužiaľ hrozí. A ešte by som bol na tom aj finančne mizerne."

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári