túto nedeľu predstaví spolu s ďalšími protagonistami RND hrou Kronika komika. V nej príbeh histórie divadla i svojho života rozpráva sestričkám a lekárom na komplexnom vyšetrení. Vraj sa zdravotným zariadením nechal inšpirovať preto, že práve v období vzniku tejto hry chodil po lekároch. Iróniou osudu je, že aj teraz, keď bude túto hru hrať košickému publiku, sa história opakuje a on chodí po lekároch. Tak sme sa ho v telefonickom rozhovore okrem iného opýtali, či ho aj pri terajších pobytoch v čakárňach nekopla múza.
- Chvalabohu, teraz v lete vznikli dokonca dve hry. Jedna sa volá Celebrity a je o tom, čo všetko tu žijeme, všetky tie hlúposti... Druhá má názov Desatoro a je to parafráza Desiatich Božích prikázaní na slovenských spôsob. Obsahuje desať príbehov, ktoré nepriamo súvisia s prikázaniami.
Ako úzko teda hra s prikázaniami súvisí?
- Je to veľmi voľné, takže kto bude chcieť, tak si tam, samozrejme, to dané prikázanie nájde, lebo istým spôsobom je v poviedke ukryté. Všetko sú to autentické poviedky, ktoré sa odohrali v Radošine, v Bratislave a jedna dokonca v Košiciach. Akým spôsobom to dáme všetko dokopy, o tom práve v týchto dňoch rozmýšľame s režisérom Ondrejom Spišákom a dramaturgičkou Darinou Abrahámovou.
Ako dlho ste zbierali príbehy do tejto hry?
- Dokopy to dávam už sedem rokov. Možno napokon z toho výjdu aj poviedky, pretože o to vydavateľstvo IKAR prejavilo záujem.
Mali ste tento rok prázdniny viac pracovné alebo odddychové?
- Toto leto bolo také nevydarené - aj teraz tu prší. To je síce na písanie dobré, ale... Pár dní som si našiel a venoval som sa našim vnúčatám. To bolo fajn. Okrem toho už šiesty raz spolupracujem s miestnymi ochotníkmi. Pomáham im pri vzniku novej inscenácie. Je to moja hra Čierna ovca, ktorú by sme mali uviesť na Radošinských Vianociach. Tie budú tento rok v Radošine po deviaty raz.
Aké je to vrátiť sa na dosky, kde ste aj vy začínali?
- Fajn, pretože vidím, že je tu kopa talentovaných, šikovných hercov. Takže veľmi slávna tradícia radošinského ochotníctva žije v modernej podobe, lebo títo mladí ľudia už celkom inak hrajú a inak k tomu pristupujú ako my, keď sme začínali. Mám z nich radosť. Nedávno som s nimi bol na zájazde v Trenčianskych Tepliciach, kde mali tristo divákov a ohromný úspech.
Ako trávite upršané dni?
- Čítam všetky nedočítané knihy. Tuto mám akurát na pinpongovom stole vedľa mňa knižky poézie, čo som mal poodkladané. Čítam básničky východoslovenského básnika Pavla Horova, ktorého som už dlho nemal v rukách a písal celkom pekné básničky. A včera som si čítal Malú štylistiku od Jozefa Mystríka. Takže takéto všelijaké pozabúdané knižky vyťahujem, keď prší. Je to potom moja veľmi pekná chvíľa.
Svojho času ste mi vraveli, že keby bol čas, písali by ste aj vy básničky. A vnučke Ninke ste napísali knižočku Čo rozprávali Ninkine hračky...
- V lete som písal texty piesní do hry Celebrity. Sú to vlastne básne. Našej malej (vnučke Ninke, pozn. red.) tiež určite niečo napíšem. Práve bola u nás, tak som sa jej pýtal, čo by chcela. A ona si vymyslela taký ružový domček. Neviem, kde je, ale je v jej fantázii a umiestňuje doň všetko, čo má rada. Veľmi sa mi to zapáčilo, tak jej do toho domčeka podonášam niečo aj ja, aby z toho mala radosť.
Čo sa týka fantázie, zdá sa, že nepadla ďaleko od stromu.
- Dúfam, že nie. Keď ju tak pozorujem, keď si vymýšľa a nosí mi jesť, hoci má prázdne ruky a ja si s ňou musím zajesť, ešte mi to osolí a prinesie voľačo druhé a napokon sa ma opýta, aké to bolo, tak si myslím, že je všetko v najlepšom poriadku. (Úsmev)
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Tento týždeň už ideme do divadla, začíname skúšky, v sobotu ideme na Gagy do Kremnice, kde hráme Kroniku Komika, ktorú v nedeľu uvedieme v Košiciach v rámci Letného festivalu nezávislých divadiel. Potom máme týždeň voľno, počas ktorého budem písať scénare pre Markízu. Mám totiž napísať námet na vianočný film. A čo sa teším - máme nových ľudí v súbore, pretože nám siedmich zobrali do seriálov a na 14 mesiacov ich zmluvne zaviazali, že musia byť k dispozícii televízii. Tak som narýchlo musel urobiť konkurz a zobrali sme krásne dvojičky z konzervatória, jednu poslucháčku VŠMU a jednu z Janáčkovej akadémie umení. Takže máme vynovený súbor.
Píšete film. Myslíte teda, že svitá našej kinematografii na lepšie časy?
- Vyzerá to tak, že sa troška viac začína robiť, že pomaličky na tie časy svitá. Tak dúfajme. Držím tomu palce, aby to bola pravda, aby sme na Slovensku natáčali. Viem, že teraz ide aj Juraj Nvota nakrúcať film podľa Pišťánka. A minister, podľa toho, čo som čítal v novinách, chce vyčleniť nejaké prostriedky aj na kinematografiu. Tak dúfajme, že to bude pravda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
