slnečné dni. S pravdepodobnodsťou 65 percent prichádza totiž v tomto termíne veľmi obľúbené augustínske leto, ktoré býva vo finišujúcom lete niekedy veľmi vydareným teplým obdobím.
Tak to má byť, pretože nedeľňajší oslávenec Augustín znamená už obyčajne rozlúčku s hrejivým letom, ako vraví pranostika: Okolo Augustína odchádzajú teplé dni preč a tiež ďalšia z Česka doplňuje: Svatý Augustín udělá z tepla stín. Zaujímavá je aj stará slovenská pranostika, podľa ktorej: Na svätého Augustína idú vetry do Budína.
Starí ľudia na vidieku bývajú na augustínske počasie dosť zvedaví, veria totiž dávnej skúsenosti: Ak je teplo na Augustína, ochladí nás Katarína.
Aj pondelňajší dátum je pre mnohých priateľov pranostík dôležitým termínom. Jeden z poznatkov predkov potvrdzuje augustínske pravdy: Na sviatok sťatia svätého Jána (pripadá na 29. 8.) už prestávajú sparná. Horšie je, ak v tento deň prší, pretože na vidieku dodnes hovoria: Ak sa Jano rozplače, iba Matka Božia ho utíši, čo by znamenalo dažde až do septembrového mariánskeho sviatku a okrem toho vážne ohrozenie kvality orechov. Iné múdrosti hovoria, že augustínske počasie má súvis aj so situáciou prvých jesenných dní, keď vraj: Aký čas svätý Ján dáva, taký ho aj Michal máva.
Jánsky sviatok prináša aj zaujímavé tabu, ktoré sú podistým stopou na svätcovo utrpenie, pretože sa napospol týkajú ostrých, zraňujúcich predmetov. Neodporúča sa napríklad rezať zelené hlávky kapusty a inej zeleniny a čo je dôležité pre ovocinárov, 29. augusta by mali zásadne nechať na pokoji pílky a sekery, pretože nie je vhodné orezávať staré vetvy ani inak zatínať do stromov, údajne celkom iste zahynú - vyschnú im korene. V lepšom prípade sa môže naplniť pranostika: Na svätého Jána sťatie nesmie sa zo stromov očesávať ovocie, orechy ráňať a vetvy rezať, pretože stromy by potom dlho nevydali žiadnu úrodu.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
