"Keď blbnem na verejnosti, dcéra sa za mňa občas hanbí"

Spevák Janko Kuric a jeho kapela Vidiek sú zárukou dobrej zábavy kdekoľvek sa objavia a zahrajú čo i len zopár svojich pesničiek. Chytľavé melódie, odľahčené zábavné texty, neopakovateľný image a zaujímavé tanečné kreácie J. Kurica na pódiu to je kombinácia, ktorá sľubuje dobrú zábavu. Nebolo tomu inak ani na tohtoročnom festivale Free Summer, ktorý organizovala agentúra Mark Media počas uplynulého víkendu na Aničke. Ešte pred tým, než sa J. Kuric vybral na pódium zabávať Košičanov, našiel si čas na krátky rozhovor.

Pred vystúpením si bol chvíľu pospať, do Košíc totiž meral cestu až z Malorky, kde dovolenkoval s manželkou a dcérou. "Keďže sa nám s manželkou nepodarilo zladiť si inak dovolenky, tak nám neostávalo nič iné, ako vybrať sa na Malorku v tomto termíne a ja som si teda odskočil z dovolenky na dva dni na Slovensko, aby som mohol prísť zahrať Košičanom," prezradil nám J. Kuric. To, že mu koncert takto narušil dovolenku, ho nijak zvlášť nerozladilo. "Je to proste moja práca, ale ja vnímam hudbu ako zábavu a priletieť sem z Malorky mi stojí za to, lebo pobaviť ľudí mi vždy robí radosť."

Počas tohto leta sa skupina Vidiek v žiadnom prípade nemôže sťažovať na nedostatok práce. Majú za sebou veľa festivalových a podobných hraní a čaká na nich ešte niekoľko ďalších. "Zberáme sa na Hodokvas do Pezinka a do Trutnova tam nás čaká najväčší český festival. Veľmi sa na to tešíme. A potom sa zberáme hrať do Chicaga." V USA sa už Vidiek pred nedávnom predstavil boli zahrať rodákom, ktorí žijú za "veľkou mlákou". "Musím povedať, že ma USA veľmi milo prekvapili. Mal som takú predstavu, že je to zlodušská a zlodejská krajina, ale našťastie sa mi tieto predstavy vyvrátili. Mal som to šťastie, že som sa tam stretol iba so samými príjemnými ľuďmi. Dúfam, že počas tohtoročnej návštevy v USA, to bude podobné..."

Vidiek má za sebou niekoľko koncertov aj v Londýne. "Keby mi to povedal ktosi pred piatimi rokmi že sa vyberieme koncertovať do Anglicka a Ameriky neveril by som tomu. A nieto ešte vtedy, keď sme začínali... Nám s kapelou je však v princípe jedno, kde hráme či je to New York, Košice, alebo nejaká malá dedinka. Vždy na pódiu odovzdáme zo seba maximum. Nezáleží na tom, či nás počúva 20 tisíc ľudí ako keď sme hrali na Pohode, alebo či príde 200 divákov... Je to ten istý pocit."

Mladnú vďaka mladému publiku

Muzikanti z Vidieka majú to šťastie, že ich počúvajú nielen mladí ľudia, ale verní sú im aj fanúšikovia, ktorí vyrastali spolu s ich muzikou dnešní štyridsiatnici. "Pravdou je, že na naše koncerty chodievajú zväčša mladí ľudia vo veku okolo dvadsať rokov a často sú to vysokoškoláci... Dobre sa nám hrá práve na internátoch. Keď sme naposledy hrali tu na Jedlíkovej, mal som pocit, že tí mladí roztrieskajú menzu, kde sa hralo... Bola tam skvelá, taká výbušná atmosféra... Podľa mňa takú nezažil ani Robie Williams... A my sa s týmto našim publikom identifikujeme a vďaka tomu nestarneme, ale mladneme..."

Prilákať vždy nových a nových fanúšikov sa Vidieku darí určite vďaka tomu, že sa za celé roky na nič nehrali a stále divákom ponúkajú dobrú zábavu. "Pravdou je, že si prefarbujeme vlasy, aby sme vyzerali mladšie. Hehe. Ale nie myslím si, že mladí ľudia majú radi muziku, ktorá sa na nič netvári, je úprimná a pri ktorej si môžu zaspievať, vyskákať sa, vytancovať. Umelohmotné projekty a kapely sú zaujímavé iba ak jedno leto. O rok už o nich nikto nebude počuť."

J. Kurica preto vôbec neprekvapuje, že s Vidiekom je na scéne slovenskej muziky už takmer dve desaťročia. "Mňa skôr prekvapuje to, že sa mi ešte stále chce hrať a koncertovať a že to ešte vládzem zvládať... Po každom koncerte som riadne vyčerpaný nielen ja ale aj ostatní členovia kapely, lebo vždy zo seba odovzdáme maximum." Navyše je J. Kuric známy svojimi zaujímavými tancami, ktoré na pódiu predvádza a nezastaví sa počas celého koncertu ani na chvíľu... "Je to ako aerobik. Aby som to zvládal, musím cvičiť, posilňovať. Nedávno som stretol kamaráta a ten mi vravel, že obdivuje to, ako sa dostanem na koncerte do tranzu a pretancujem celý ten čas na pódiu... Vravím mu žiadny tranz sa nedeje, celé je to o posilňovni a behaní... Keby som každý deň necvičil, tak by som odpadol od vysilenia už po druhej pesničke..."

A aj keď sa ho jeho telo snaží upozorniť na to, že už nemá dvadsať, predsa sa cíti práve na tento vek... "Nikdy by mi ani len nenapadlo povedať si, že som na hranie s Vidiekom starý a dúfam, že mi to ešte riadnu dobu nenapadane... Ja sa cítim taký starý, ako naše publikum, takže som mladík. To len moja manželka mi občas povie, aby som sa pozrel do občianskeho, aký tam mám dátum narodenia... Ja totiž ešte stále blbnem ako pubertiak a skoro stále aj mimo koncertných pódií a na verejnosti, takže sa za mňa občas hanbí moja dcéra..."

Ventilu RG sa nedarilo

Skupine Vidiek predchádzala kapela Ventil RG, ktorú J. Kuric založil. Tej sa však veľmi nedarilo, zlom nastal, až keď prišil na scénu Vidiek. "Keď sme zakladali kapelu, chceli sme byť najlepšou skupinou z našej dediny Rovinka, čo sa nám aj podarilo. Nedávno som ale dumal nad tým, že sme si vlastne neužili roky našej najväčšej slávy a popularity prespali sme ich... Nevedeli sme ani, že sme slávni. Chodili sme normálne v montérkach do práce a vystrájali pestvá tak ako pred tým..."

Neodmysliteľnou súčasťou Vidieku sú ich vtipné texty a zaujímavý image. "Ja som od narodenia pozitívne naladený. My sme nikdy našou hudbou nechceli riešiť krivdy sveta, ale zabávať ľudí. Sme zábavová kapela. Keď sme založili kapelu, povedali sme si, že by sme sa mali aj výzorovo odlišovať do ´civilov´. Nakukli sme u kamaráta do skrine a našli otcov svadobný oblek. Povedali sme si každý z nás má otca a každý z nich má svadobný oblek zo 60-tych rokov. A image bol na svete."

Vidieku sa stále darí a tak to vyzerá, že do muzikantského dôchodku sa nechystajú. "Nehrozí nám ani ponorková choroba zo seba navzájom, lebo my sme amatérska kapela. Takže keď sa nám nechce, tak nehráme a keď chce, tak áno... V takejto situácii nám ponorka nehrozí..." Všetci členovia Vidieku sa živia niečím iným, v prípade J. Kurica je to najmä hudba k reklamám. "Nikdy nebolo našou ambíciou, aby sme boli profesionálnou kapelou a živil sa tým. Nechceme sa nechať tlačiť do niečoho, čo by nám nevyhovovalo. Ak by sme boli profesionálnou skupinou, určite by sme sa do takej situácie dostali. Nám vyhovuje to, ako už roky fungujeme."

J. Kuric si však z Vidieku urobil jeden menší výlet, keď nahral cédečko Cigánsky plač spolu s Věrou Bílou. "Nikdy ma to nejako príliš neťahalo k rómskej muzike, no začalo vtedy, keď som sa spoznal s V. Bílou. Istú dobu sa v tomto smere nič nedialo, až po dvoch rokoch sa nám podarilo nahrať tento album. Nerád sa však opakujem, takže zatiaľ ani len neuvažujem nad tým, že by som urobil niečo podobné... Vždy hľadám čosi nové, progresívne a zaujímavé. Robiť projekt iba pre projekt pre mňa nemá zmysel. Musím k tomu dostať umelecký impulz."

Čo si však myslí o "umeleckej" úrovni toho, ako najznámejšiu skladbu z tohto albumu Ó Maňo prezentujú "superstaristi" Robo Mikla a Tomáš Bezdeda? "Celú SuperStar vnímam ako zábavu a srandu. A toto bolo srandovné, takže je to v poriadku. Nech sa ľudia zabávajú... Ale pre mňa tento druh zábavy nie je tým pravým."

O dianí počas SuperStar však mal prehľad aj on. "Moja dcéra a manželka to celkom ´žrali. Pokiaľ sa dalo, tak pozerali každý diel a debatili o tom, kto by mal vypadnúť a kto je najlepší. Dokonca som bol znásilnený, aby som s nimi šiel na finálový večer..."

Súkromie si stráži

Manželkou J. Kurica je výtvarníčka a šikovná podnikateľka v oblasti reklamy Simona Bubánová a spolu majú dcéru Lujzu. Čo-to sa o ich rodinke občas popíše, inak si však muzikant svoje súkromie stráži. "Ani ja a ani moja manželka sa nepotrebujeme stavať do nejakých póz a byť na očiach. Podvedome si strážime naše súkromie, no keď sa nám zdá, že je niečo zaujímavé a ľudia by o tom možno chceli vedieť, tak prečo im to nepovedať? Napríklad sa môžem pochváliť, že iba nedávno boli Majstrovstvá Slovenska v golfe a moja dcéra vyhrala kategóriu žien. Takže som hrdý otecko majsterky Slovenska..." S talentovanou golfistkou si občas zahrá aj jej tatino, no vždy prehrá. "To mi však neprekáža. Pri golfe si najlepšie vieme užiť rodinnú pohodu. Aj teraz na Malorke sme more videli iba pri pristávaní lietadla. Nepotrebujeme sa vypekať na pláži, radšej športujeme."

Rovnako ako sa rád pochváli svojimi dvoma šikovnými "babami", hrdý je aj na svoj útulný domček v Bratislave. Vyrastal na vidieku a slovenský vidiek má naozaj rád, no žije v meste. "Nerád by som ľudí delil na dedinských a mestských. Okrem toho mi od kedy som videl New York - príde smiešne používať termín mestský, keď hovoríme o Bratislave... V tom meste som sa cítil veľmi príjemne a čo je paradoxné, práve v New Yorku som sa cítil menej ako v betónovej džungli než v Bratislave. Tam si totiž ľudia chránia svoje parky, kde sa dá sadnúť po obrovské stromy a podumať. My v našich parkoch staviame Auparky... Možno to teraz mladej generácii neprekáža, ale na staré kolená si nebudú mať kde posedieť..."

New York J. Kuricovi skutočne učaroval. Aj keď si nevie predstaviť, že by v takomto meste zakotvil, žiť v ňom rok-dva by skúsil celkom rád... "Tam sa dejú veci, o ktorých my môžeme iba snívať. Keď k nám do Bratislavy prišiel hrať Sting, bol okolo toho veľký ´poprask´. A tam je úplne bežné, že príde zahrať do krčmičky a zabáva ľudí, ktorí prišli na pivo..."

Aj keď J. Kuric Vidiek označuje ako zábavovú kapelu, hranie na skutočných dedinských zábavách za sebou nemajú. "Náš prvý koncert sa konal na výročnej schôdzi miestnej organizácie Záhradkárov v Rovinke. A potom sme ešte raz hrali na rozlúčke deviatakov v susednej dedine. Inak sme na zábavách nehrali. A dnes by som zrejme nemal dosť síl koncertovať len tak po krčmičkách... Ja som rád, ak sa nám darí zahrať pred veľkým publikom a môžeme naraz potešiť veľa našich fanúšikov. Radšej ako desať malých koncertov odohráme jeden veľký. Fyzicky by sme už totiž nestačili..."

Energiou sa J. Kuric dobíja vo svojej záhradke. "Sadnem si, dám si kávu a zapálim cigaru. Pozerám na stromy alebo len tak ´do blba´, dýcham čerstvý vzduch a poťahujem z cigary. To je moja jediná neresť. Nechutí mi alkohol a ani cigarety, dokonca som obmedzil mäso. Nie žeby som bol vegetarián, ale rád mám najmä cestoviny a aj slovenské múčne jedlá."

Manželka síce proti jedinému zlozvyku protestuje, ale nič jej to nepomôže. "Mám predsa len túto jedinú neresť... Ale povedal som si, že keď len jednu, tak poriadne a doprial som si už aj tie najdrahšie cigary aké existujú, prvé kubánske...," prezradil J. Kuric na záver.

Dátum narodenia: 7. január 1963

Znamenie: Kozorožec

Miesto narodenia: Bratislava

Rodinný stav: manželka Simona Bubánová, dcéra Lujza

Relax: golf

Diskografia

1988 Nechajte si ju

1994 Vidiek

1997 Tri štyry

2000 Výber

2002 Cigánsky plač

2003 Nové časy

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári