prisťahoval. Naše nezhody začali až po tom, čo som v roku 2001 prišiel o prácu. Keď nastal čas, že som dostával sociálne dávky 1 500 korún, snažila sa ma zbaviť. To, z čoho ma viní, sa nezakladá na pravde. Motívom všetkého sú peniaze. Po tom, čo stratila môj 14-tisícový príjem, ma už nepotrebovala...," uviedol včera pred senátom Okresného súdu Košice II Peter S.
Tohto 54-ročného Košičana prokurátor obžaloval z trestného činu týrania bývalej družky a jej maloletého syna. Mal sa ho dopustiť ich fyzickým napádaním a psychickým týraním od roku 2000 do 2004. Po vznesení obvinenia strávil vo vyšetrovacej väzbe štyri mesiace.
Obžalovaný spáchanie uvedeného činu kategoricky popiera. Priznal, že bývalú družku, od ktorej sa v roku 2004 odsťahoval, párkrát napadol, ale nie tak, aby jej ublížil. Zdôraznil, že jej 10-ročného syna Pavla nikdy nezbil, ani na neho inak fyzicky neútočil. Okrem iného uviedol, že ich nijakým spôsobom v ničom neobmedzoval, ani im nezakazoval stretávať sa s príbuznými. Dodal, že obvinenie z týrania považuje za výmysel bývalej družky, ktorá sa mu takto mstí za to, že nemohol finančne prispievať na chod domácnosti, ktorá v čase, keď pracoval, žila z jeho príjmu.
"Keď mal vypité, bol strašne agresívny. Často ma fyzicky napádal, robil problémy a okrem mňa, útočil aj na môjho maloletého syna. Raz som mala pod okom monokel, inokedy mi cestou domov vybil zub. Nebola som u lekára, pretože ma prosil na kolenách, aby som to nerobila. Inokedy mi priložil k žilám na ruke nôž a vyhrážal sa mi, že mi ich podreže. Stalo sa aj to, že mi tlačil hlavu na parapeu okna a zastrájal sa, že ma vyhodí von z piateho poschodia. Aj môjho syna chcel raz vyhodiť z balkóna…" opisovala spolužitie s obžalovaným Paulína T.
Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že Peter S. vyrušoval ju a jej syna aj v noci. Nedal im spať, aj keď vedel, že chlapec ide ráno do školy. Stávalo sa aj to, že ju vymkol alebo vyhodil z bytu a musela utekať k príbuzným, u ktorých prenocovala. Niekedy zostala sedieť na schodoch, alebo nocovala na stanici. Paula T. uviedla, že s obžalovaným žili 5 rokov ako druh a družka, pričom na začiatku ich vzťahu sa Peter S. správal k nej a jej synovi dobre. Postupne sa to však zmenilo…
"Prečo ste nevyhodili obžalovaného z bytu?" opýtala sa obhajkyňa Petra S. jeho bývalej družky.
Tá na to uviedla, že to nemohla urobiť, pretože bol u nej prihlásený k trvalému pobytu. K tomu, že za štyri roky údajného týrania na neho ani raz nepodala trestné oznámenie dodala, že to neurobila, lebo ju prosil, aby nešla na políciu. Po pripomienke obhajkyne, že proti Petrovi S. odmietala vypovedať aj v čase, keď už bol vo väzbe, takže nemala dôvod sa ho báť, svedkyňa opäť uviedla, že ju o to prosil…
Okrem dvojice hlavných protagonistov kauzy defilovali pred senátom príbuzní bývalej družky obžalovaného, učiteľky jej syna a susedia z bloku, v ktorom bývali.
"Osobne som dvakrát videla, že obžalovaný chcel napadnúť moju setru, ale nedovolila som mu to. Bol opitý a keby som tam nebola, tak by ju zbil. Viem, že Paulína a jej syn žili v strese. Často som k nim chodila a všimla som si na jej tvári modrinu pod okom, inokedy zlomený zub, alebo rozbité nástenné hodiny… Päť aj šesťkrát do mesiac prišla k nám prenocovať. Už vtedy som jej hovorila, že by to mali riešiť policajné orgány. Povedala mi, že sa Petra S. bojí," uviedla Serafína T., sestra exdružky obžalovaného.
V podobnom duchu vypovedal aj jej brat František T., ktorý zdôraznil, že neraz povedal sestre Paulíne, že sa nemá čo báť, a keď jej druh vystrája, má zavolať políciu. Okrem toho dodal, že okrem sestry sa mu sťažoval aj jej syn Pavol, ktorý mu povedal, že keď Peter S. príde domov opitý, bojí sa ho a skrýva sa pred ním.
Z výpovedí štyroch učiteliek zo Špeciálnej ZŠ školy na Rovníkovej ulici v Košiciach, ktorú Pavol navštevoval vyplynulo len to, že chlapec chodil do školy vždy upravený, čistý, vždy mal všetky potrebné pomôcky. Mal vynikajúci prospech, no na druhej strane sa snažil predvádzať svoju silu. Bol najvyšší v triede, zapáral do spolužiakov, provokoval ich… Zmeny v jeho správaní, ani známky týrania, či fyzického násilia na ňom jeho učiteľky, ani vychovávateľka z družiny, nevideli. O problémoch s jeho otčimom sa dve z nich dozvedeli len z rozprávania Pavlovej matky.
V úlohe svedka predstúpil pred súd aj pracovník Úradu sociálnych vecí a rodiny Košice IV, ktorý ozrejmil okolnosti, kvôli ktorým sa maloletý Pavol ocitol v ich evidencii. Ukázalo sa, že v roku 2000 dostal ich úrad hlásenie zo školy, ktorú chlapec navštevoval. Išlo o upozornenie, že napáda spolužiakov, túla sa, resp. chodí poza školu. Nasledovalo napomenutie a v októbri 2001 ich škola informovala, že došlo k náprave. V júni 2004 zisťovali priamo v byte, v akých pomeroch Pavol žije, zistili, že je o neho dobre postarané…
Z výpovedí ďalších troch svedkýň, čo bývajú v bloku, v ktorom žil obžalovaný s družkou vyplynulo, že o spolunažívaní tých dvoch nič nevedia. Občas počuli krik, či zvýšené hlasy, ale kto na koho kričal, nevedeli.
Pojednávanie bolo odročené na október, senát ešte musí vypočuť znalkyňu z odvetvia psychológie a troch svedkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
