domácnostiach. Kartuziánski mnísi, ktorí žili v období 1299 do 1544 v Kláštorisku v Slovenskom raji si dar reči vážili viac ako poniektorí súčasníci. Svoje dni trávili v tichu snúbenom s prírodou, do lona ktorej človek patrí. Dnes ich život kúsok po kúsku odhaľuje mládež z európskych krajín, ktorá sa v Kláštorisku stretáva počas leta už od roku 1986. Vystriedalo sa tu asi 4-tisíc študentov.
Výsledkom je bohatá archeologická zbierka. Okrem toho mladí nadšenci pod vedením hlavného archeológa docenta Michala Slivku (na snímke) za tie roky postupne odkryli ruiny pôvodného kláštora. Bývalý kartuziánsky kláštor, to je asi jednohektárový pozemok opevnený múrom širokými dva metre dlhom jeden kilometer. Leto tu trávia nie len budúci archeológovia ale aj študenti takých odborov, ktoré s touto vedou nemajú nič spoločné. Karolína Németyová je budúca sociologička, jej kamarátka Markéta Filipcová z Prahy sem pravidelne chodieva so svojím priateľom. Obaja študujú jadrovú fyziku. Prichádzajú sem aj budúci ekonómovia či špecialisti na výpočtovú techniku, ktorí celý rok sliepňajú pri počítačovej obrazovke. Čakan, lopata je trocha iný svet, ktorý skúšajú zase v lete.
"Čaká vás ešte jedna kľukatá a strmá cesta, a potom už uvidíte Kláštorisko. Ten škaredý muž pri vchode tak to som ja," trocha prehnane sa popísal hádam najzaujímavejší člen strediska, keď nás po telefóne navigoval kadiaľ máme ísť. Je to 69-ročný takzvaný Láďa Tramp z Olomouca. Hneď ako príde leto, namieri si to na Slovensko do Kláštoriska a nevytiahne odtiaľ päty až do jesene.
Do Kláštoriska si to mieria aj turisti obdivujúci Slovenský raj. Sprevádza ich Magdaléna Sedláčková z Bratislavy v gotickom kostýme typickom pre 12.storočie. "Som taká gotická vdova," s úsmevom popisuje táto vysokoškoláčka. Na jej odeve zaujme motúz okolo pása, a na ňom visiaca tak potrebná vec pre ženy, hrebeň. "Vrecká v tejto dobe ľudia nepoznali. Tie sú typické až pre 13. storočie," uvádza nás Magdaléna do histórie.
Zaujímavý je aj odborný výklad M. Slivku. Kartuziánov má určite v malíčku. "Ich život, to bola samota, odlúčenie od sveta, mlčanlivosť ale hlavne práca. Typická vec pre nich bola kniha - večný pokrm. Venovali sa ich prepisovaniu a viazaniu," popisuje M. Slivka.
Kartuziáni žili v celách v samotkách o rozmere niekoľkých metrov štvorcových. Tam mali všetko čo potrebovali k svojmu asketickému životu. Kachľovú pec, oltárik pri okne, kde sa modlili či pracovali na knihách. Keď sa návštevník obzrie po tejto miestnosti, iste ho napadne, že v dnešných časoch, kedy garsónka v Bratislave vyjde takmer na milión korún, žili vlastne mnísi v prepychu. "Ráno o ôsmej sa konala konventná omša, nedeľa to bola pre mníchov rekreácia. Absolvovali prechádzky v prírode, ale ani vtedy toho veľa nenarozprávali," popisuje M. Slivka takmer neuveriteľný spôsob života kartuziánov.
Vtedy bolo po svete na stovky kartuziánskych kláštorov, dnes je ich 26. Na Slovensku máme v súčasnosti troch mladých mníchov, tí však žijú v zahraničí. O Kláštorisko prejavili záujem francúzski kartuziáni. V blízkosti niekdajšieho kláštora by postavili svoje sídlo, zatiaľ však nie je isté či sem prídu, táto časť Slovenského raja je už pre nich príliš komerčná. "Hlavným problémom kartuziánov je chýbajúci dorast. Je málo mladých ľudí, ktorí si rozumejú so samotou a dokážu žiť asketicky v tichu a v usilovnej práci," podotýka M. Slivka. Samota sa niekomu môže javiť ako strašiak, M. Slivka ako vedec jej však prišiel na chuť už dávnejšie. Prezradil nám, že práve keď je obkolesený iba tichom a samotou dokáže vytvoriť vedecké práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
