podarilo v príbuzenskej dvojici, je už výnimočné, najmä pokiaľ ide o ľudí, ktorí uzreli svetlo sveta na "ďalekom východe". A predsa aj v maličkých, od Bratislavy, jej umeleckých škôl či ako sa hovorí "veľkého sveta" vzdialených Michaloviec takáto dvojica existuje. Hudobní fanúšikovia ju možno poznajú pod názvom Fatamorgána, pravdou však je, že duo dievčat, ktoré sa za týmto menom skrýva, nie je optickým klamom. Obe vyrastali v Michalovciach, obe majú za menom rovnaké priezvisko, obe sa dali na umeleckú dráhu, ba čo viac, sú medzi pár vyvolenými, ktorí to, o čom snívali, aj študujú. Speváčky, budúce herečky, ale stále srdcom Michalovčanky, žijúce v Bratislave. Sestry Gidové - Veronika a Dominika = FATAMORGÁNA.
Dnes už dvadsaťročná Dominika si s múzami potykala už dávno na michalovskej zuške drala otočnú stoličku pri klavíri, ako aj podlahy tanečnej sály a stihla si vyskúšať aj zborový spev. "Mojím snom bol balet, ale keď som končila, na konzervatóriu sa otváralo len herectvo. Napokon z alternatívneho riešenia vzniklo definitívne," spomína. Mladšia, teraz sedemnásťročná Veronika absolvovala to isté, len v trochu inom poradí. "Vždy som túžila byť speváčkou," smeje sa. Perličkou je, že de facto ani jedna neplánovala slúžiť výhradne Thálii, vývoj, univerzálnosť ako aj cesty osudu napokon obe nasmerovali na rovnaké dosky, ktoré znamenajú svet. Na ten im nesporne pomohli aj skúsenosti a schopnosť ukázať čo vedia, ktoré získali počas množstva vystúpení so svojou skupinou Fatamorgána, ktorú založili ešte na základnej škole. Prečo ten názov? "Ani nevieme, sedeli sme v aute a zrazu nás to napadlo," tvrdia unisono sestry Gidové, ktoré si prvé kontakty s publikom vyskúšali práve vďaka spevu, napokon Fatamorgána vydala aj svoje CD a v súčasnosti pripravuje vydanie ďalšieho.
Ako to býva, cestičky k herectvu boli u oboch trochu kľukaté. Dominike bol po skončení košického konzervatória smer jasný - s nádejou, ale aj pochybnosťami vycestovala na skúšky na školu snov mnohých dievčat bratislavskú VŠMU. Odbor? Ako inak, herectvo. Kruh stoviek záujemcov o štúdium sa postupne zmenšoval, Dominika cez sito pozorných očí Emílie Vašáaryovej, Zuzky Krónerovej a iných veličín slovenskej hereckej scény stále postupovala do užšieho kola, kým sa neocitla medzi štrnástkou vyvolených, z toho len dvaja z východu: "Skúsenosti z Fatamorgány mi určite pomohli, nebála som sa, ale aj tak som neverila, že sa tam dostanem." Jej "triednym" profesorom je Emil Horváth, ktorý je podľa Dominiky pravým profesionálom, ale aj mimoriadne energickým človekom, ktorý dá študentom zabrať, pravdaže, v ich záujme. "Vie sa aj naštvať, samozrejme, ale najčastejšie je zdrojom jeho hnevu nezáujem študentov."
Dominika pripomína, že štúdium herectva nie je žiadnou prechádzkou ružovým sadom. "Predstavy mnohých, ktorí o tom snívajú, sú skreslené - je to veľmi časovo náročné. Začíname ráno, neraz končíme až večer, takže ani niet veľmi času na nejaké záujmy. Šťastím zase je, že je to aj moje hobby, takže vlastne počas štúdia istým spôsobom relaxujem," smeje sa dievčina, ktorá túži raz (keď vraj "dozreje") hrať charakterové roly. Herectvo predpokladá neustále prezliekanie sa do kože niekoho iného, ako to vníma Dominika? "Dokážem zostať stále v tej svojej ( smiech), pravdou je, že vo svojom veku sa aj ja sama stále hľadám, takže je predpoklad, že čosi z postáv asi zostane aj vo mne." Idoly síce nemá, ale je obdivovateľkou hereckého umenia Emílie Vašáryovej.
S profilovaním jej mladšej sestry to až také jednoznačné nebolo( v úvahách vraj bolo aj štúdium architektúry), hoci sny existovali - najmä spevácky. "Žiaľ, keď som končila ja, sa na košickom konzervatóriu otváral len odbor balet, tak som to skúsila v Bratislave a vyšlo to, takže napokon aj ja študujem herectvo," vysvetľuje. Perličkou je, že do Bratislavy prišla raziť cestu práve ona - od septembra bude tretiačka na "konzerve", kým Dominika "len" druháčka na "výške". Výmena malého michalovského sveta za veľkú Bratislavu celkom jednoduchá nebola. Veroniku tu prvý rok zarážal nezáujem ľudí o svoje okolie: "V Michalovciach je to práve naopak, tu sa každý zaujíma o každého. Bratislava je v tomto smere niekedy až príliš chladná, ale dá sa na to zvyknúť."
Sestry Gidové v Bratislave držia spolu, isté je, že spoločný rozhovor si môžu naplánovať najskôr od šiestej večer. Aj Veronika uznáva, že študentský chlebíček konzervatoristu nie je veru med lízať. Na druhej strane, ani jedna z nich neľutuje. Hoci sú obe len na začiatku hereckej kariéry, už teraz sú istým spôsobom unikátom vzhľadom na problémy obyčajných "smrteľníkov" dostať sa na VŠMU. Akékoľvek úvahy o intervenciách cez známych odmietajú, v ročníku, kde študuje Dominika vraj dokonca nie je ani jediný syn herca, jedinou z košiara showbiznisu je dcéra dramaturga Zuzana Porubjaková. "Štúdium herectva už nie je fatamorgána, časy sa zmenili - v prijímacej komisii sedí 30 hercov, pred pár rokmi ich sitom neprešla ani Mečiarova dcéra," dodáva Dominika. A čo ďalšie sny? Z výhľadov na slabý herecký plat, čo aj z Národného divadla, stagnujúca kinematografia či zvyšujúca sa konkurencia DVD a videa ich vraj netrápi: "Robíme to, čo nás baví, popritom zvládame aj spievanie vo Fatamorgáne, život ukáže, čo bude ďalej. Sme optimistky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
