Varovným signálom je už požiar v Gerlachove, ktorí ešte aj dnes hasiči likvidujú. Dve minúty pred tým, než zvony zvolajú všetkých k obedu, dostanú hasiči správu o požiari blízko turistického chodníka v Tatranskej Polianke. O dvanásť minúť už hasí "smiešnych" 25 štvorákov cisterna, ktorá bola naporúdzi pri ďalšom boji s ohňom v Gerlachove. Keď to už vyzeralo, že požiar číslo dvanásť zostane len bezvýznamným číslom, spozorujú hasiči, ako vyšľahnú plamene z lesného polomu o neuveriteľných sedemdesiat metrov ďalej. Okamžite volajú pre ďalšie posily.
Krátko pred 13:45 sú do boja so živlom nasadené štyri cisterny a stále prichádzajú ďalšie. "Ale požiar sa po polome rozširuje skokovou formou, vyzerá to ako fontány ohňa, ktoré akoby vystreľovali zo zeme. Toto bol začiatok pekelnej noci, ktorú prežili hasiči vo Vysokých Tatrách zo soboty na nedeľu," spomína na poslednú júlovú sobotu veliteľ zásahu Adrián Takáč z OR Hasičského a záchranného zboru v Poprade.
U Barillovcov zvoní telefón. Veliteľa družstva popradských hasičov volajú do práce. "Bol som doma s rodinou, práve som oddychoval vo vani po predchádzajúcom požiari," hovorí Miroslav Barilla. Ihneď vyráža na pomoc kolegom a dostáva sa na čelo požiaru. "Oheň šľahá z každej strany, ľudia kričia, že im skáče na strechy," opisuje sobotňajšie živelné divadlo, ktoré sa priamo v tyle pokúša dostať pod kontrolu. Manželka zatiaľ doma čaká, či sa výjazd ako toľkokrát predtým skončí šťastným návratom, alebo zlou správou. Za takmer dvadsať rokov iba raz nebežal domov za rodinou. "Havarovali sme na ceste k výjazdu a prevrátili sme sa. Mal som pomliaždenú chrbticu, kamarát mal prasknutý stavec na chrbtici," spomína na jedinú situáciu, keď mu práca siahla na zdravie. Ale tento požiar sa nedá k ničomu prirovnať. "Jedine ku novembrovej kalamite. Za posledných dvanásť mesiacov nás stíhajú najväčšie katastrofy a myslím, že to bude ešte horšie. Počasie bude čoraz viac proti nám," prorokuje Miroslav Barilla.
Pomocou mobilnej techniky a po zvážniciach, ktoré vedú ku skládkam dreva, sa hasiči dostanú pred požiar a čakajú naň. "Čelo sa k nám priblížilo za pár minút. Spočiatku sa nám zdal boj s ohňom veľmi účinný, keď sme sa obzreli, za chrbtom nám horeli nové a nové ohniská. Ani to nás neodradilo a vyskúšali sme si to opäť na ďalších východnejších skládkach dreva. Neúspešne. Vietor hnal čelo požiaru do neprístupného horského terénu a neskôr na obytnú zónu Starého Smokovca," popísal priebeh zásahu Takáč. Po tomto preskupil veliteľ zásahu všetky použiteľné sily a prostriedky na východnú časť, Jakubkovu lúku, ktorá slúži ako lyžiarsky svah. Letecké posily sa sústreďujú už na severnú časť, kde požiar uháňa do stojaceho lesa a kosodreviny, najťažšieho vysokohorského terénu, na ktorý už mobilná technika nestačí. Z južnej strany chráni pred požiarom Cesta slobody, no zároveň prichádza ďalšia hrozba - čerpacia stanica pohonných hmôt a plynovod, ktorý delí od ohňa už iba pätnásť metrov. "Nikdy sme ani len nepripustili, žeby sme benzínku neuchránili pred ohňom. Na ochranu bol pristavený hasiaci tank SPOT s jedenásť tisíc litrami vody," spomenul ohrozenie Takáč. Náhle sa vietor zmenil na severný, všetky jednotky sú v zóne dymu. Tatranské Zruby už hasiči chránia s dýchacími prístrojmi.
"Neustúpili sme ani o krok, keby sme tak urobili, objekty by zhoreli do tla. V dyme sa nedalo dýchať, sami sme si vyplachovali oči a kvapkali do nich, aby sme niečo videli," hovorí Miroslav Barilla. Z vojenskej zotavovne evakuujú prevádzkovatelia svojich klientov. "My sa modlíme, aby nikto nenechal otvorené okno. Požiar lieta vo vzduchu, mohla by sa chytiť záclona a od nej celý objekt. Dalo sa to porovnať s druhou svetovou vojnou, buď my, alebo oheň," dopĺňa Takáč.
Nedeľa priniesla úľavu, hasiči začali nad ohňom víťaziť. Večer sa nad ich obetavosťou zľutovalo počasie a začalo pršať. V pondelok už nevidno oheň, no vytvárajú sa lokálne dymoviská vďaka rýchlosti, ako sa drevo požiar prehnal. "Nestačilo ani prehorieť, tak rýchlo sa vietor hnal," vysvetľuje veliteľ zmeny Jána Šuba, ktorý sa s požiarom pasuje v pondelok. "Pomáhali sme zhora v najťažších úsekoch Velickej doliny, ktorá bola pre mobilnú techniku neprístupná. Nosili sme materiál, čerpadlá, motykosekery, oto vak, hadice, genfo vaky," hovorí Šuba, ktorý strávil pri najväčšom tatranskom požiari 43 hodín počas troch dní. Videl aj zranenia tých, ktorých na dohášanie vysádzali priamo do terénu. "Mali krvavé opuchy, terén bol náročný , pri vírení prachu vrtuľníkov im odskakovali aj maličké kamienky do očí," spomína.
Po takmer sto hodinách zápasu s požiarom, opäť napoludnie, odovzdávajú uhasený terén. Vyhorelo 15-tisíc kubíkov kalamitného dreva, 430 profesionálnych hasičov spotrebovalo tri milióny litrov vody. Priama škoda bola vyčíslená na 17 miliónov, za obeť padlo 230 hektárov. Na druhej strane, žiaden človek nebol vážne zranený, ani jedna budova nezhorela. Uchránené hodnoty predstavujú sto miliónov korún. A na hasičov čakajú ďalšie pohromy, vodné živly a unikajúce ropné látky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
