napokon sa tam vydala a teraz s manželom čaká druhé dieťatko. Tento rok však Sonina zvyčajná niekoľkotýždňová dovolenka u sestry ustúpila pracovným povinnostiam. Ako trávi leto a čo má nového, to nám Soňa prezradila v nasledujúcom rozhovore.

- Tento rok som kvôli práci stihla ísť len na týždeň do Chorvátska a na 11 dní k sestre do Talianska. Do Chorvátska som však šla tak, že ma balil priateľ a sotvačo som poslala poslednú úravu internetom, nasadla som do auta, zaspala a zobudila sa až v Chorvátsku na to, že sme len tak tak došli na rezervu na benzínovú pumpu. Priateľ totiž nenatankoval hneď za hranicami, lebo mu kamarát povedal, že je tam benzíniek dosť... Tak som sa hneď rozplakala.(Smiech) Ale dovolenka bola napokon perfektná. Fantasticky som si tam oddýchla.

Čo si viete v Taliansku, keď tam idete na viac týždňov, najviac vychutnať?

- Veľmi rada mám kuchyňu a varenie, tak som sa doteraz vyžívala v jedení špecialít. Ale tuším som na ne alergická. Nikdy som totiž nevedela, z čoho som taká vysypaná... Teraz ich už nejem. A sever Talianska je taký zvláštny. Sú tam síce kamenisté pláže, ale všetko tam dýcha kultúrou - mestá, budovy... Je to tam nádherné.

Oslovuje vás niečo aj na tamojšej mentalite?

- Neviem to celkom posúdiť, ale vraví sa, že Taliani, sú takí, že keď pracujú, pracujú naplno. Nepoznajú prestávky... A potom zas oslavujú naplno. No ľudia sú tu i tam rôzni. Ja som mala šťastie na dobrých a solídnych ľudí. Ale takých je aj u nás mnoho.

Viete si predstaviť, že by ste tam šli žiť?

- Určite áno, no nie je to také ľahké. Keďže je to rozvinutejší štát ako Slovensko, aj možnosti by tam boli asi trošku iné. Čo sa mi u nich páči, je, že si veľmi vážia a podporujú umelcov, najmä spevákov. Aj kultúre všeobecne venujú veľa času. Minulé leto som tam mala možnosť vidieť letné divadelné predstavenie ruského súboru a bolo to úžasné. Janov bol napokon minulý rok aj kultúrnym mestom roka 2004.

Rozmýšľali ste, čo by ste sa tam prípadne venovali?

- Neviem. Ale mohla by som tam robiť niečo s módou. V nejakom módnom dome. To si viem predstaviť, pretože táto práca sa mi veľmi páči.

Mali by ste odvahu začínať od začiatku?

- Zatiaľ áno. Už mi síce o chvíľu tiká na tridsiatku, ale ešte som v štádiu, kedy by som si vedela predstaviť začať niečo nové.

Chystáte sa tento rok ešte niekam dovolenkovať alebo už bude na programe iba práca?

- Záleží od plánu v divadle. 22. augusta začíname skúšať Charlieho tetu a musím zistiť, či budem hrať na Vianoce a Silvestra, lebo ak nie, mám taký zvyk, že každý Silvester trávim v inom európskom meste. Minulý rok sme boli v Miláne, teraz by sme chceli vyskúšať Amsterdam.

Ako to vzniklo?

- Raz prišiel v deň Silvestra za nami kamarát s nápadom, či by sme nešli do Budapešti. A minulý rok zas zišlo na um mne, že by sme mohli vyskúšať na Silvestra Miláno. Mala som síce teplotu, ale povedala som si, že tento zvyk neporuším... Tak sme popoludní prileteli neďaleko Milána, požičali sme si auto a povedali si, že to riskneme a buď sa dostaneme na námestie, alebo budeme oslavovať niekde na odpočívadle. No mali sme šťastie. Zaparkovali sme dokonca v centre Milána a bolo to nádherné - veľké pódium, ľadová revue...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári