V prírode je spokojný a šťastný.

Najradšej by sa zahrabal do zeme

Dátum narodenia: 26. september 1946

Znamenie: Váhy

Miesto narodenia: Praha

Rodinný stav: rozvedený

Relax: hudba

Diskografia:

1985 Na kameni kámen

1987 Ptáčata

1989 Kamínky

1991 Jakub

1992 Sedmikráska

1993 František

1993 20 let písniček Honzy Nedvěda

1994 Zahrádky

1995 Balady

1996 Vstupenka na Strahov

1996 Pasáček hvězd

1997 Honza

1999 Vašek

1999 Řetízek

1999 Zahučaly hory

2001 Koncert na Strahově

2001 Tak jsem to tu miloval

2004 30 let písniček Honzy Nedvěda

2004 Bible pro Lucii

Vuyčený elektrikár, ktorý istú dobu pracoval ako úradník. Hudobne začínal pôsobiť v beatových kapelách, neskôr sa zneho stal tramp a pesničkár. Spolu s bratom Františkom založili skupinu Brontosaury. Od vtedy či už sám alebo s kapelou ponúka publiku po celých Čechách a na Slovensku veľmi obľúbené skladby medzi ktorými nesmie chýbať Podvod či Stánky. Pri svojej poslednej návšteve Košíc si Honza Nedvěd našiel čas aj na rozhovor.

H. Nedvěd má v Košiciach svoje verné publikum. V metropole východného Slovenska sa zvykne zastaviť minimálne trikrát do roka a vždy sa môže tešiť na vypredané hľadisko. "Najhoršia je na tom cesta z Prahy... Mám však to šťastie, že ju vždy absoluvujem s kapelou ´Příbuzní´. Celou cestou sa smejeme a zrazu zistíme, že sme už v Prešove... Najviac sa naše rozhovory točia okolo dievčat. Celý život nás obklopujú manželky. Ja som slobodný a synovec Jindra tiež, naše rozhovory sú často aj o skúsenostiach."

Žena je pre H. Nedvěda nie len častou témou rozhovoru ale i inšpiráciou. "O ničom inom sa ani rozprávať nechceme a nemôžeme. Ako náhle sa zvrtne reč na politiku, začne to byť ostré, pretože my sme v kapele každý individualista, každý má iný názor. Keď si dáme dva-tri štamperlíčky, tak na sebe kvôli politike doslova kričíme. Našťastie to vždy trvá iba chvíľočku a dokážeme ostať nad vecou. Inak medzi sebou nemáme žiadne problémy - ak sa niečo vyskytne, vyriešime to a keď sa to riešiť nedá - preč s tým."

Aj keď je cestovanie pre H. Nedvěda veľmi inšpiratívne, na cestách pesničky neskladá. Na to totiž potrebuje úplny pokoj. "Doma mám taký maličký priestor, kde mám gitary, mikrofón a všetko, čo potrebujem. Sadnem si tam a skladám. Musím mať však pokoj. Keď mi niekto tri krát zavolá a niečo po mne chce, tak jednoducho vypnem mobil, aby som mal pokoj. Nechcem sa však ľudí strániť, potrebujem kontakt s nimi..."

H. Nedvěd najradšej trávi čas s ľuďmi, ktorí podľa jeho slov dokážu rozoznať dobro od zla, dokážu brať no i dávať. "Tí ostatní mali v detstve od otca dostať pár faciek, alebo by sa mali teraz pred zkradlom sami vyfackať... Keď si to tak vezmete, za každým malérom vo svete stoja zle vychovaní ľudia. Ale všetko sa dá podľa mňa vyriešiť - každá hádka, každý rozvod... Ja sa snažím riešiť moje problémy okamžite ako nastanú. Nie vždy sa to však dá... Teraz mám za sebou zlé obdobie, od rozvodu ma deväť rokov ťahajú po súdoch kvôli nevyporiadaným majetkom. Vidím, ako sa tam klame, ale snažím sa vyriešiť to... Prišiel som s pravdou a tá nestála za nič, lebo proti nej bola silná lož. Ľudské zlo sa niekedy nedá vyriešiť..."

Proti zlu bojuje piesňou

Proti ľudskému zlu sa H. Nedvěd snaží desiatky rokov bojovať práve piesňou. "V tomto som veľmi naivný... Možno sa to vekom trochu zlepšilo, ale nie veľmi... Stále si však myslím, že trampovanie a folklór je jediné riešenie, aby bolo lepšie. Som stále v naivnej predstave, že ľudia si môžu sami urobiť svoje pokojné zázemie, no nerobia to, lebo sa im nechce. Chce sa im nadávať na všetko okolo. Verím, že sa všetko znovu vráti a že príde obrodenecká doba trampingu, túlania sa po prírode. Ľudia dnes veľa zarábajú a nechcú v piatok sadnúť do vlaku a ísť na tramp. Verím však, že vďaka zlému sociálnemu postaveniu začnú ľudia znovu chodíť do prírody, uvaria si polievku z vrecúška, budú sa prechádzať popri potôčku a spievať si trampské pesničky. Naplní ich to omnoho viac, ako večer pred televíziou. Ja som to v mladosti takto prežíval a dúfam, že sa to obdobie vráti..."

Aj dnes by mal H. Nedvěd chuť si v piatok zbaliť "ešus" a gitaru a vybrať sa trampovať a spať pod širákom. "Už to však nejde. Akonáhle by som si sadol do vlaku, už by som počuval - aha Honza Nedvěd... Ja už musím sadnúť do auta, aby som mal súkromie..."

Kus súkromia odkrojili H. Nedvědovi aj bulvárni novinári, ktorí sa pustili do jeho dlho sa vlečúceho rozvodu, do jeho choroby ale i do vzťahov s mladými priateľkami. "Mám za sebou veľmi zlé obdobie, no našťastie sa opäť všetko vrátilo do normálnych koľají. Po tom, čo sa odo mňa odvrátila rodina, mi však ostala veľká boľavá rana... Rodina bola pre mňa všetkým. Bol som podvedený a pripravený o všetko, musel som sa uchýliť do chaty... Najviac ma bolí to, že niečo také je možné. Presvedčil som sa však, že mnoho ľudí je na tom ešte oveľa horšie. Chodili za mnou ľudia a hovorili mi svoje príbehy, ako ich vlastné deti vyhnali do domova dôchodcov, ako si zohnali lekárov, ktorí ich vyhlásili za bláznov..."

Ešte nedokáže odpustiť

K všetkým týmto problémom sa H. Nedvědovi pridala aj choroba. "V určitej chvíli som si myslel, že padnem a aj sa mi chcelo padnúť... Našiel som však lekárku, ktorá mi povedala, že mi pomôže a k tomu som znovu začal dostávať prvé peniaze, listy od ľudí, ktorí mi ublížili a chceli sa ospravedlniť... Všetko sa začalo vracať do normálu, znovu som mal zaplnené koncertné sály, viac koncertov a začal som sa cítiť lepšie."

Aj napriek tomu, že dnes už môže na naozaj nepríjemné chvíle iba spomínať, ešte nedokáže odpustiť tým, ktorí mu najviac ublížili. "Ešte nie. Rodina sa odo mňa odvrátila a keď videli, že som sa ocitol na dne, nepomohli mi. Vo vnútri si ešte nedokážem povedať - už je to dobré... Teraz mám však pocit, ako keby som sa od mnohých veci oslobodil, akoby aj tá choroba ozdravila môj mozog... Zrazu mám pocit, že vidím inak farby. Lekárka mi povedala, že teraz ich vidím konečne tak, ako by som ich mal vidieť..."

V tomto období H. Nedvěd prehodnotil svoj vzťah k ľuďom okolo seba. Musel nanovo vo svojom okolí nájsť ľudí, ktorým by mohol opäť dôverovať. "Človek potrebuje občas niekomu povedať - mám ťa rád a počuť to od niekoho druhého. Čím som starší, viac vnímam svoje vlastné problémy a to, čo sa deje vo svete, akoby šlo mimo mňa. Snažím sa stále riešiť niečo v sebe samom. Dá sa povedať, že som sa ´prestavil´ na druhú časť rodiny, ktorá ma doslova objala. Boli tu pre mňa a povedali mi - neboj sa Honzo, zas to bude dobré...

Pred časom sa H. Nedvěd muzikantsky ale i ľudsky rozišiel s bratom Františkom. Ešte pred niekoľkými rokmi boli nerozlučnou dvojicou, ktorú doslova milovalo trampské publikum, každý sa však vybral svojou cestou. "Opäť sa však dávame dohromady. Musím poklepať na drevo. Prišiel už čas, že sme si sľúbili aj spolčné koncerty. Ak to vyjde, malo by to byť 12 koncertov po väčších mestách. Bude to oslava hudby bratov Nedvědovcov. Veľmi sa na to teším, ale radšej o tom nechcem hovoriť. Keď sa totiž človek na niečo teší, tak začne mať strach, že sa to pokazí..."

Hnacím motorom je láska

Hnacím motorom, ktorý H. Nedvěda opäť postavil na nohy, boli jeho pesničky a láska. "Láska je vždy súčasťou mojich pesničiek. Mojou prioritou pri skladaní pesničiek je snaha vyjadriť sa. Vždy keď idem do štúdia nahrávať, poviem si, čo vlastne chcem pesničkou povedať."

Silnou inšpiráciou v poslednej dobe bola pre H. Nedvěda mladučká - 16 ročná - Lucia. Pre ňu zložil svoj posledný album - Bible pro Lucii. Stretával sa s ňou a bulvárne noviny tvrdili, že je medzi nimi milenecký vzťah. "Medzi nami sa nič nestalo. Luciu so mnou prežila svoje prvé vzplanutie, no ja som poznal najmä jej rodičov. Chodil som k nim na príjemné posedenia, grilovali sme spolu a tam vzniklo niekoľko náboženských pesničiek a neskôr z toho i celý album Bilbe pro Lucii. S pesničiek cítiť príjemný čas, ktorý som s Luciou a jej rodičmi strávil, spoznával ju a chcel som jej toho veľa povedať a vysvetliť."

H. Nedvěd v sebe nosí túžbu spoznávať ľudí, no na druhej strane sa toho bojí. "Svet nie je ani zďaleka taký, akým by som si prial, aby bol. Stretávam sa s ľuďmi, no nie vždy si s nimi mám čo povedať... Dnes je ťažké nájsť ľudí na rozhovor... Najlepšie sa mi ´debatí´ s členmi mojej kapely Příbuzní. Mnoho mojich starých kamarátov odniesol čas, mnohí sú ďaleko. Ak sa aj na rôznych spoločenských akciách stretávam so spevákmi, hercami či politikmi, porozprávame sa, ale nikdy to nie je o tom - príď ku mne zajtra na chalupu, dokončíme rozhovor... Mojim najväčším priateľom mi je preto kniha a televízia. Pozerávam rôzne dokumenty, prírodopisné a zemepisné programy... A rovnako som spokojný v prírode. Tam som šťastný. Najradšej by som sa zahrabal do zeme a ostal tam..."

Svojimi pesničkami sa H. Nedvěd snaží povedať svojim fanúšikom, že stačí trochu dobra a svet bude krajší. "Nie je nutné prechádzať hory, aby prišiel jeden človek k druhému, na to nie je potrebné nič veľké, niekedy stačí aj tá pesnička. Ja spievam do roku 1972 a stále si naivne myslím, že pesnička pomôže. Už však netvrdím to, čo pred rokmi - kto nie je tramp, nežije dobre. Veril som však tomu, inak by som to nespieval v mojich pesničkách." V mnohých spieva najmä o láske k žene a dnes sa mnohí mládenci s gitarou pokúšajú práve na skladby, ktoré napísal H. Nedvěd, "zbaliť" dievčatá...

"Často dostávam listy, kde mi píšu, že práve vďaka mojim pesničkám sa im podarilo získať si dievča, po ktorom túžili. To je zmysel toho, prečo skladám pesničky - láska a dobro, pretože tieto slová mi splývajú do jedného. Netreba si vravieť, nejdem do vzťahu, lebo by som mohol dostať po hlave... O tom sú všetky moje pesničky - životom treba ísť s odvahou. Bez nej nemáte šancu a ostanete ako taký panáčik stáť v kúte a nitko si vás nebude všímať, v horšom prípade do vás občas ktosi kopne...," dodal H. Nedvěd na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Ste citlivý?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári