Vývar z čučoriedkových listov

dokáže zlepšiť nočné videnie

Minulý týždeň sme sa začali venovať téme používania správneho druhu okuliarí pre vodičov. Dobrý zrak je totiž podmienkou bezpečného šoférovania alebo vôbec schopnosti viesť automobil. Z tohto pohľadu je dôležité zrak primerane chrániť a zbytočne nenamáhať. Niekoľko otázok súvisiacich so zrakom, slnečnými okuliarmi a s tým ako je oko namáhané počas dlhej jazdy na dovolenku, sme položili špičkovému oftalmológovi a očnému chirurgovi Prof. Milanovi Izákovi. Dnes v nich pokračujeme.

Nadišiel čas dovoleniek a dlhých ciest autom za oddychom prevažne v noci. Komu by ste dlhú nočnú jazdu vyslovene neodporúčali, pokiať hodnotíme zrak.

- Z odpovede na tieto otázky treba vynechať ľudí, ktorí žiaľ trpia distrofickými ochoreniami alebo degeneratívnymi ochoreniami sietnice. U týchto ľudí poruchou syntézy zrakového purpuru rodopsínu pri chorobách jednej vrstvy sietnice, ktorá sa volá pigmentový epitel sietnice, dochádza k šerosleposti. Takýto ľudia rozhodne nepatria za volant. Keby sme urobili výnimku, že ide o počiatočné štádium ochorení, môžeme ich nechať jazdiť cez deň ale rozhodne nie v noci. Ibaže ťažko je niekomu povedať „Ty smieš jazdiť do piatej večer a ty nie". Venujme sa teda vodičom so 100% zrakovou ostrosťou, teda tým, ktorí na skúšobných tabuľkách vidia spodný riadok bez okuliarov alebo aj s optimálnou okuliarovou korekciou a môžu jazdiť bezpečne aj v noci.

Čomu je vystavený zrak pri jazde v noci?

- Normálnemu videniu cez deň hovoríme videnie fotopické. Okolo 17.00 h, keď sa začína zmrákať, sa presúvame do videnia mezopického, kedy sa každé oko začína stávať trochu krátkozrakým. Konkrétne oko, ktoré má normálne 0 dioptrie, začína mať 1 až 0,5 dioptrie. Čím viac sa blížime k tzv. skotopickým hodnotám osvetlenia (videnie za noci), krátkozrakosť sa ešte zvyšuje. Je treba vedieť, že za večerného a nočného videnia klesá v dôsledku uvedenej myopizácie oka centrálna zraková ostrosť a nevidíme tak dobre na diaľku, tiež nemáme takú rozlišovaciu schopnosť ako za dňa. S týmto by mal každý počítať a už aj tie drobné chyby je treba odhaliť a hlavne večer okuliare používať (hoci si niekto myslí, že nepotrebuje okuliare) Platí to najmä pre krátkozrakých ľudí.

Aké opatrenia by sme mali urobiť pri jazde v noci a s čím treba rátať?

- V prvom rade odporúčam spomaliť. Vodiči by si mali uvedomiť, na akú vzdialenosť jasne vidia značku auta pred sebou a ako sa táto vzdialenosť skracuje vo večerných hodinách. Prvým predpokladom bezpečnej jazdy v noci je odpočinok, teda sadať za volant oddýchnutý.

Známe je, že anglickí letci užívali pred nočnými letmi vývar z čučoriedkových listov produkujúcich látku, ktorá podporuje syntézu spomínaného rodopsínu a zlepšuje nočné videnie. Takže čučoriedky sú veľmi dobrým stimulujúcim faktorom, a preto sú využívané vo farmaceutickom priemysle na výrobu niektorých prípravkov. Vodičom môžem odporučiť preparát Ostrovidky.

Určite má veľký význam aj krátka pauza na parkovisku.

- Odporúčam zavreť oči, keď je človek unavený a hlavne keď sa vodičovi robia „mžiky" pred očami z množstva oproti idúcich automobilov. Krátky spánok má veľkú cenu.

Ľudia nemajú jasno v tom, či treba nosiť okuliare stále alebo iba za určitých okolností (pri šoférovaní).

- V zásade ľudia s vrodenými chybami refrakcie krátko alebo ďalekozrakí by mali nosiť okuliare stále. Tam neexistuje, aby mladý človek používal okuliare iba na čítanie. Samozrejme, sú hraničné chyby pol dioptrie alebo trištvrte dioptrie, ktoré umožňujú ľuďom bežne chodiť bez okuliarov, ale akonáhle sadajú za volant, tak by si mali takéto okuliare nasadiť, pretože určite tá 100 percentná zraková ostrosť by mohla niektorým stresovým situáciám zabrániť.

Prečo mnohé ženy-vodičky nechcú šoférovať v noci, je fyziologický rozdiel medzi zrakom muža a ženy ?

- Neexistuje rozdiel medzi zrakom muža a ženy. V podstate ide o psychologický problém, kedy ženy potrebujú mať vo vedení auta väčšiu istotu, ktorú v tme strácajú. Ak môžem povedať z nie oftalmologického hľadiska, ženy považujem za opatrnejšie vodičky, muži viacej riskujú a hazardujú. Moja manželka jazdí opatrnejšie ako ja a hodnotím to ako pozitívum. Horšie je to so zvládaním krízových situácií. Muž zvláda chladnokrvnejšie tieto situácie ako žena.

Profesor Milan Izák okrem hodín odpracovaných na operačných sálach očných kliník prežije veľa času v aute. Problematike a potrebám života za volantom rozumie veľmi dobre, pretože ročne najazdí vyše 30 000 km.

Nebezpečné aleje stromov

Nemecký inštitút štúdie dopravných nehôd, ich príčin a následkov zistil, že na cestách obkolesených hustou alejou stromov dochádza k ťažkým dopravným nehodám za jasného slnečného počasia. Príčinou dopravných nehôd je zlý odhad vzdialenosti a rýchlosti oproti idúceho auta pri predbiehaní. Na Slovensku máme tiež niekoľko úsekov ciest prvej triedy, ktoré lemuje husté stromoradie. Napríklad cesta pod Spišským hradom, tiež úseky medzi Popradom a Levočou, cesta od Beladíc smerom na Nitru, či za Závadkou nad Hronom smerom na Heľpu. Početné kríže na stromoch iba dokumentujú nebezpečnosť týchto prevažne rovných a prehľadných úsekov. Cesta lemovaná stromoradím sa stáva nebezpečná práve vtedy, keď do nej svieti slnko zboku a na vozovke sa striedajú pásy ostrého svetla a tieňa. Prečo sa za týchto okolností stáva predbiehanie nebezpečným nie je celkom jasné. O vysvetlenie možných príčin sme požiadali profesora Milana Izáka.

„Neviem, či vám poskytnem správnu a vyčerpávajúcu odpoveď, pretože vysvetlení môže byť niekoľko. Napríklad, my rozoznávame adaptáciu oka na svetlo a na tmu. Mylím si, že hlavne pri väčších rýchlostiach a šikmom dopade lúčov na stromoradie sa strieda veľká intenzita svetla so zatmením. Vtedy sa oko nestačí dostatočne rýchlo adaptovať na tieto zmeny, následne klesá kvalita videnia a zhoršuje sa centrálna zraková ostrosť. Určitú negatívnu úlohu môže v tomto prípade hrať aj tzv. optokinetický nystagmus. Ked´ sa človek díva na pohybujúci sa valec s vertikálnymi bielymi a čiernymi čiarami, oko začína rýchlo kmitať, lebo chce sledovať pásy. Zamýšľal som sa nad tým, či v tomto prípade nerobí oko takéto nystagmoidné pohyby, ktoré vodičovi zhoršujú zrakovú ostrosť a tým pádom nemá správny odhad vzdialenosti. Takže ide pravdepodobne o neschopnosť okamžitej adaptácie oka na svetlo a tmu, prípadne o optokinetický nystagmus".

Aké navrhujete riešenie alebo ochranu?

Asi treba s týmto počítať a keď vodič príde do takéhoto prostredia v aleji, tak by mal spomaliť a nepredbiehať na „poslednú" chvíľu.

Rastislav Chvála, SME

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári