z nich bola tridsiatnička Galina Viktorovna D. z mesta Voronež. Keďže mala na svoj vek ešte pomerne atraktívny a zachovalý exteriér, rozhodla sa postaviť svoj budúci život práve na ňom. Konkrétne na svadbe s perspektívnym cudzincom, ktorý by ju vzal preč z ruskej biedy a priviedol do blahobytu. A tu sa začína rodiť príbeh, ktorý mal možno romantický začiatok, no celkom určite tragický koniec...
V čase Galininých plánov pracoval v Rusku Košičan Ján F. Sympatický štyridsiatnik síce nepochádzal z prosperujúceho Nemecka, ale aj o Slovensku už šli chýry, že sa tam žije lepšie. V súvislosti so ženami si osud s Jánom F. nezahral práve férovú hru. Prvá manželka mu zomrela, s druhou sa rozviedol. Jedinou radosťou preň ostali deti. Dvaja chalpci a dcéra z prvého manželstva. Možno i dúfajúc, že pre nich našiel náhradnú matku, sa Košičan s Galinou zblížil viac, než kedysi hlásalo heslo "So Sovietskym zväzom, na večné časy". Pár kolegov z práce, ktorí "emigračný" úmysel peknej Voronežanky prekukli, síce priateľa varovali, no nepresvedčili. Jano sa po tretí raz oženil a po skončení stáže si novú manželku priviedol na Slovensko. Konkrétne do Košíc, na jednu z ulíc Sídliska dargovských hrdinov.
Spočiatku nič nenasvedčovalo, že Galina využila svojho partnera iba ako priepustku do nového sveta. Bola milá, v domácnosti pomáhala a snažila sa zapôsobiť i na svoje okolie. Jediné, čo sa jej nedarilo, bolo nadviazanie bližšieho vzťahu s manželovými deťmi. Vzťahy medzi nimi a Galinou boli napäté ako bungeejumpingové lano a nejedna výmena názorov končila hádkou. Samozrejme, Ján F. sa vyostrené vzťahy snažil zmierniť, no vo väčšine prípadov šlo iba o dočasný stav. O pár dní bolo všetko po starom.
Problémy vo vzťahu manželov sa kopili a intenzita hádok kulminovala dovtedy, kým nedošlo k najhoršiemu. Vo februári 1997, keď boli deti kdesi na návšteve, sa Ján podujal s Galinou pohovoriť. Dobrý úmysel sa však minul účinku, diskusia vyústila do hádky a Jánovi, ako sa zvykne hovoriť, praskli nervy. "Dostal som zlosť," popísal neskôr stav, v akom sa nachádzal. Vybehol vraj na balkón, schmatol dosku a kým sa manželka spamätala, tresol ju po hlave. "Spadla, nehýbala sa a zdala sa mi mŕtva. Nechal som ju tak a šiel som dopiť fľašu vodky."
Po celý čas vraj uvažoval, ako manželku prebrať. Jediné, čo mu napadlo, bolo odtiahnuť ju do kúpeľky a poriadne oliať vodou. Veď možno iba stratila vedomie. Voda, konkrétne studená sprcha, však Galinu k životu nepriviedla. "Vtedy mi napadlo, že telo niekam skryjem. Že vezmem igelitové vrecia, rozrežem ho a niekam vynesiem. Vzal som teda nôž a začal som telo deliť v páse." Zrejme okolnosť, že Ján F. nemal s porcovaním ľudských tiel skúsenosti, spôsobila, že svoj úmysel celý nenaplnil. Len čo totiž zapichol nôž do ľavého boku nebohej a urobil hlboký rez cez brušnú časť na druhú stranu, stratil chuť do "práce" a z bytu odišiel. Neuvažoval nad tým, čo bude ďalej. Chcel iba preč a vymazať z pamäte obraz takmer vypitvanej manželky.
Kým on kdesi nasával, do bytu sa vrátili jeho deti. Samozrejme, mŕtvolu objavili a po krátkej porade privolali políciu. Ešte v ten večer Jána F. zadržala polícia na železničnej stanici. Odkedy odišiel z bytu, obracal do seba jeden pohárik za druhým, no neúspešne. Výčitky svedomia, obava, čo bude s deťmi a nemiznúci obraz rozpolenej manželky vo vani ho nútili objednávať ďalšiu a ďalšiu "rundu". Ani nevedel, koľko ich mal, keď mu na rukách cvakli "náramky".
Vyšetrovanie okolností tragického incidentu odhalilo, že Ján F. čosi zamlčal. Kriminalistom bolo totiž od začiatku čudné, že jeden úder latou by dokázal omráčiť Galinu Viktorovnu natoľko, že sa z bezvedomia neprebrala. Ich pochybnosti potvrdila pitva. Podľa jej záverov bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie zahrdúsením. Potvrdili to stopy na krku, ale aj zlomeniny jazylky a štítnej chrupky. Ján F. sa ich síce snažil vysvetliť tým, že keď vliekol manželku do kúpeľky, ťahal ju za hlavu, no znalci to vylúčili. Podľa odrenín na chrbte bol "smer ťahu" Galiny Viktorovny, v tom čase už nebohej, práve opačný - za nohy.
Na hlavnom pojednávaní Ján F. vypovedať odmietol. V úlohách svedkov sa predstavila susedka z bloku, ktorá vraj počula v byte nad sebou hádku a po nej i Jánova 20-ročná dcéra, ktorá opísala napäté vzťahy v rodine, prameniace z macochinho správania. Namiesto Galininých príbuzných prišiel z Ruska iba list. Pozostalí v ňom okrem vrátenia akéhosi zlata žiadali pre vraha jediné: smrť za smrť.
Na základe dôkazov súd uznal Jána F. vinným z vraždy a od jeho detí ho odlúčil na 12 rokov v II. NVS.
robo
Autor: Autori košických dejín
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
