Ešte sa nepoznáme, vy ju už poznáte viac než dobre. Tak nech vám teda predstaví svoj album Katka vlastnými slovami.
Ako sa spätne dívaš na vývoj udalostí, ktorými si prešla? V ruke už držíš svoj debut, na prípravu ktorého si mala extrémne málo času. Nebolo by lepšie, keby si možno napokon skončila druhá?
"Ale to ja hovorím celý čas, že je lepšie tú súťaž nevyhrať, hoci na druhej strane som ľuďom veľmi vďačná za to, ako ma podporili. Ale v rámci ďalšieho profesionálneho diania je možno lepšie skončiť na nižších miestach práve pre ten nedostatok času, aký má víťaz súťaže na prípravu svojej platne. Kvalita si vyžaduje čas."
Keď si to tak rekapituluješ, robila by si dnes niečo inak?
"Len to, že ak by som ešte raz do súťaže išla, určite by som už šla s nejakými vopred pripravenými skladbami. S jasnou hlavou, s tým, že viem, čo chcem robiť, akým smerom sa vlastne uberať. Lebo potom príde to, čo sa stalo mne, že zrazu mám dva mesiace na platňu a v rukách nič. A čo teraz?"
Do akej miery si teda stojíš za svojou prvotinou?
"Napriek všetkému za albumom si plne stojím. Fakt si myslím, že sú na ňom príjemné veci, ktoré sú veľmi pohodové a budem ich vždy rada spievať. To bolo pre mňa prvoradé. Aby z toho šla pohoda a to sa mi, myslím, podarilo."
Ktorá zo skladieb ťa najviac vystihuje?
"Srdcu najbližšia mi je asi pieseň Čudné ráno. Hrabala som sa raz doma v textoch a hľadala, ktorý by sa mi tak mohol hodiť do hudby, ktorá už bola urobená. Naďabila som na jednu básnickú zbierku od môjho kamaráta, ktorý si píše len tak pre seba a pár známych. Vybrala som jednu slohu a v MP3-ke som mu to poslala i s hudbou, či by mi nedotextoval zvyšok skladby podľa atmosféry, ktorú tam cíti. Myslím, že sa mu to podarilo veľmi dobre."
Na platni si sa však spevácky neprejavila v rozsahu, v akom sme ťa poznali zo súťaže. Nezostala si niečo dlžná svojim fanúšikom, ktorí čakali, že sa im vo vlastnom repertoári predvedieš v plnej kráse?
"Ja si myslím, že to nie je na škodu. A je to strašne ťažké. Vybrala som si istú cestu, ktorou som sa rozhodla ísť. Že budem spievať skôr v umiernenejších, spodných polohách, jednoducho tak, som to teraz chcela. Je pravda, že som tam mohla dodať viac fílingov, ale nemyslím si, že by bolo nevyhnutné ukazovať za každú cenu svoj hlasový rozsah, čím sa skladby priveľmi dynamizujú. Vyslovene som chcela, aby celá platňa plynula v pokojnej atmosfére."
SuperStar ti nanovo zorganizovala život. Stala si sa oficiálnou speváčkou, našla ti partnera v podobe finalistu Mira Jaroša, presťahovala ťa do Bratislavy. Berieš takéto veci ako zásahy osudu, že to jednoducho muselo prísť?
"Áno, som fatalistka. Aj keď podľa mňa ešte oficiálnou speváčkou nie som. Budem musieť začať od nuly a strašne, strašne sa snažiť, aby som aspoň ako-tak zostala v povedomí ľudí. Ale veci sa v živote určite vyvíjajú tak, ako majú a vždy sa dejú, keď príde ten správny čas."
Zvykla si si už na Blavu?
"Asi aj hej. Ja som dosť asimilovateľný typ. Ak chcem robiť, čo chcem robiť, nemohla som sa odchodu brániť. Tam je všetok hudobný život, nevyberiem si, musím byť v centre."
Stretla si sa už aj s odvrátenou tvárou svojho nového života?
"Už nedôverujem bulváru, ale tieto veci už ani neriešim. Snažím sa odizolovať od všetkých tých záležitostí, ktoré by so sebou prípadné negatíva mohli prinášať. Nechodím na veľké párty, snobské recepcie, večierky, nezaujíma ma to. Chcem spievať pre ľudí, ktorí prídu na môj koncert. Niekedy sa s nimi po akcii stretnem, ale všetky tie veci okolo nemusím. Do toho šoubiznisu sa zas až tak hlboko nederiem."
Kam sa teda utiekaš, keď chceš byť sama so sebou?
"Ja v poslednom čase práveže nechcem byť sama so sebou, chcem byť s ľuďmi, s ktorými nemôžem bežne byť. Preto ak mám čas, prídem domov do Prešova. Ľudia okolo mňa, tí, s ktorými som vyrastala, moji priatelia a známi, to je to najdôležitejšie, čo v živote mám."
Ako bolo s Mirom v Izraeli?
"Bola som tam prvýkrát a bolo super. Veľmi dobre na mňa zapôsobili najmä tamojší ľudia, prekvapili ma, boli veľmi otvorení. Vôbec v celej krajine vládne veľký liberalizmus, ja som čakala ortodoxné nátury a naopak, všetko to boli milí, komunikatívni ľudia. Hlavne sme obaja s Mirom po dlhom čase výborne zrelaxovali, len tak sme chodili po uliciach, spievali sme si... Tu by sme si to nemohli dovoliť, hneď by sme na svoju adresu počúvali poznámky."
Vraj sa bojíš lietať?
"No, chvalabohu, prežila som to, ale nie je to pre mňa vôbec žiaden zážitok. Mám totiž strašne živé predstavy, že so mnou spadne lietadlo a rovno do mora a ja sa utopím. Je to hrozný pocit, doslova mi sťahuje z tých predstáv hrdlo, lietadlá jednoducho neznášam."
Sleduješ aj americkú SuperStar? Porovnaj atmosféru, ktorú si zažila na vlastnej koži tu a tam...
"Škoda, že vypadla LaToya, podľa mňa bola fantastická. Myslím, že Američania hlasujú za konkrétne typy človeka skôr ako za spev. Rozhoduje sebavedomie interpreta. Ten, kto sa dokáže najviac predať a urobiť najlepšiu šou, má najväčšie šance. Vnímanie ľudí tu a tam je diametrálne odlišné."
A čo ty, zmenila si sa nejako?
"Kedysi som všetko okolo seba priveľmi prežívala, veľa vecí sa ma dotklo. Napríklad počas súťaže sme mali zakázaný internet a fóra o nás sme nesmeli čítať v záujme nášho psychického zdravia. Bolo to fakt ťažké. Keď som si to čítala, bolo mi do revu. Potom som prestala na tie pokecy chodiť a odľahlo mi. Pochopila som, že ak to všetko, čo sa okolo mňa deje, chcem prežiť so zdravým rozumom, stačí si osvojiť jednoduché pravidlo neriešiť. Minule som ho však porušila a zase som si prečítala jedno internetové fórum. Z fleku som sa rozrevala. Nechápem, ako ľudia dokážu bez všetkého tak kruto urážať."
Pomáha ti v "novom" živote tvoj východniarsky temperament?
"Je pre mňa veľmi dôležité, že som odtiaľto. Mám pocit, že na východe sú pokornejší ľudia. Smerom na západ už toho majú omnoho viac a sú na to zvyknutí. Akoby tam ľudia boli už znudení zo všetkého, čo sa tam deje. Naši ľudia sú vďačnejší za všetko, čo príde."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
