Najprv náročný výstup a zostup, potom jeden kalíšok kalvadosu
Kým väčšine ľudí stačí chodiť po rovnej zemi, sú medzi nami aj takí, ktorých baví šplhať sa vyššie a vyššie. A pritom nemusia byť organizovaní v žiadnom horolezeckom spolku, s chuťou zdolávať jeden končiar za druhým si vystačia aj sami. K takýmto horolezcom - amatérom patrí aj Košičan Ing. Ján Hohoš. Keď mu na Slovensku začalo byť pritesno, začal sa obzerať po okolí a hľadať "kopec", ktorý by naplnil jeho predstavy o adrenalínovom výstupe. Voľba padla na legendárny Matterhorn vo švajčiarských Alpách. V následujúcich riadkoch sa dozviete, ako sa s ním popasoval...
Matterhorn je jedným z najvyšších končiarov tzv. švajčiarských Álp. Vrchol pozostáva z jedného úzkeho, skoro vodorovného 80 m dlhého hrebeňa, ktorý takmer presne vedie východozápadnym smerom. Východný vrchol je švajčiarsky, západný je taliansky. Podľa presných topografických meraní je talianský vrchol o 1,1 m nižší ako švajčiarský. V dôsledku svojej výšky a osamotenej polohy v hlavnom hrebeni je Matterhorn ako žiaden iný vrch v okolí vystavený vrtochom počasia, ktoré sa tu veľmi rýchlo mení. Podmienky pre výstup po skale sú priaznivejšie skôr na sklonku leta ako na jeho začiatku. Iba vtedy totiž trvá krátky časový úsek, kedy zvykne byť výstupový severovýchodný hrebeň bez snehu a ľadu.
"Hoci meria ´iba´ 4477 metrov, dlho nebol zdolaný," predstavuje J. Hohoš cieľ svoje expedície. "Mnoho pokusov o výstup na vrchol skončilo neúspešne a nejedna výprava zaznamenala straty na ľudských životoch. Prvý, komu sa podarilo dostať sa až na samý vrchol, bol v roku 1865 anglický horolezec Wymper. Úspešný výstup však zatienila tragédia, lebo pri zostupe zahynuli štyria horolezci." Kvôli obtiažnosti výstupu je Matterhorn medzi horolezcami pojmom. Kto sa pohybuje v týchto kruhoch, vie vraj, o čom je reč...
"Samotnému výstupu na Matterhorn predchádzal jeden neúspešný pokus," vracia sa J. Hohoš do nedávnej histórie. "Bolo to koncom prdchádzajúceho leta, kedy som sa v osemčlennej expedícii dostal až do výšky 3260 metrov. Tam sme si rozložili stany a dohodli sa, že na druhý deň vyrážame ďalej. Ráno nás však prekvapilo 30 cm nového snehu." Výstup by bol príliš riskantný, preto sa všetci po krátkej porade rozhodli, že zídu nižšie a tam počkajú na lepšie podmienky. Po dvoch dňoch sa vrátili do pôvodnej výšky, no výhliadky na zdolanie vrcholu neboli o nič lepšie. "Fúkal taký silný vietor, že sme si nemohli ani postaviť stan. Bolo vidieť, ako vietor vytvára na vrchole vari kilometrový snehový fúz."
Bohovia Matterhornu teda Slovákom naklonení neboli. Stratili šesť dní a dostali sa dvakrát iba l200 metrov pod vrchol. Aby neodchádzali z Álp úplne naprázdno, pokazenú náladu si aspoň trochu napravili výstupom na tzv. malý Matterhorn (Klein Matterhorn), vysoký 3883 metrov a Breithorn, vysoký 4164 metrov. Samozrejme, cestou na Slovensko si povedali, že ako rýchlo to len bude možné, expedíciu si zopakujú.
Druhý pokus už len dvaja
"Hneď po návrate do Košíc som začal dávať dohromady novú partiu. No až na druhý rok v máji sme vedeli, že vyrážame v auguste," opisuje J. Hohoš prípravy na druhý pokus. "Boli sme traja, ktorí sme sa na to podujali. Aby sme mali niečo natrénované, urobili sme niekoľko výstupov vo Vysokých Tatrách. Zliezli sme Kolový aj Čierny štít, Svišťovku i Jastrabiu vežu. Tesne pred odchodom jeden z partie odpadol a tak sme sa do Álp vydali dvaja. Ing. Stanislav Adzima a ja, zhodou okolností, obaja Košičania."
Cesta do Álp viedla autom Škoda Forman cez hraničný priechod Petržalka - Berg, následovali známe lyžiarské strediská Kutzbuhel, Innsbruck a po nich rakúsko-lichtenštsjnská hranica. Na prespanie nepotrebovali hotel, stačilo im odľahlé miesto pri ceste a sklopené sedadlá auta. Na druhý deň prešli Slováci vari sto kilometrov a už sa im naskytal pohľad na prvé končiare Bernských Álp. Následuje Švajčiarsko a poriadné kopce z každej strany cesty.
"Rozhodli sme sa, že kvôli aklimatizácii si ´urobíme´ niečo menšie. Vybrali sme si Allihorn, vysoký 4027 metrov. Takáto príprava pred náročným výstupom na Matterhorn je nevyhnutná," vysvetľuje J. Hohoš. "Predíde sa tak prípadným nepríjemným zdravotným ťažkostiam, ako sú bolesti hlavy, žalúdočné koliky, závrate. Čím sa stúpa vyššie, tým je tlak nižší a telo sa tomu bráni. Pri prudkých zmenách, najmä vo výškach nad 6000 metrov, sú známe aj prípady úmrtia."
Aklimatizačná túra dopadla dobre, na rade bol Matterhorn. Lanovkou sa dostali do výšky 2582 metrov a odtiaľ výstup ku chate Hörnlihütte vo výške 3260 metrov. Pre J. Hohoša známe miesto, rok pred tým tu jeho plány na pokorenie hory stroskotali. V chate sa Košičania streli s trojčlennou partiou z Bánoviec a dohodli sa, že ďalej pôjdu spolu. Dve partie sú predsa len lepšie, ako jedna. Večer o štvrť na desať sa ešte Košičania dostanú do živého vysielenia TOP rádia. Je tma, iba na vrchole Matterhornu ešte blikajú "čelovky" na prilbách opozdilcov. O desiatej zhasne v chate svetlo a všetko usína. Aj J. Hohoš s partnerom. Musia spať a načerpať sily na zajtrajší výstup. Meteorológovia hlásia, že bude pekne. Vraj najkrajší deň v týždni.
Útok na vrchol
"Budíček bol už o štvrtej," opisuje J. Hohoš udalosti toho dňa. "Do ruky cepín (horolezecký čakan), do batoha ´mačky´ a ďalšie potrebné veci. Vodu, čokoládu, keksy a nejaké rezervné prádlo. Počasie sa môže rýchlo zmeniť a vtedy sa suché oblečenie zíde. Vyrazili sme o štvrť na šesť. Tak skoro preto, lebo výstup hore trvá približne šesť hodín a návrat späť iba o čosi kratšie."
Okolo jedenástej sú Košičania vo výške 4003 metrov, v drevenom bivaku Solvejhütte. Niet okolo živej duše, spoločnosť im robia iba vtáky. Havrany a vrabce. Krátky oddych v drevenej chatke, v ktorej sú dve prične na spanie, záchod a vysielačka, prišiel vhod. "Tam prišla na kolegu kríza," pokračuje J. Hohoš. "Bol unavený a nechcel ísť ďalej. Mne bolo jasné, že sám pokračovať nemôžem, lebo sa musím s niekym istiť na lane. Presviedčal som ho, aby to nevzdával a podarilo sa. No najprv sme sa najedli, aby sme načerpali sily. Urobili sme si čaj a polievku."
Na vrchol však napokon S. Adzima nešiel. Do chaty totiž dorazili traja Bánovčania a tak J. Hohoš vytvoril dvojicu s jedným z nich. Jeho parťák sa rozhodol, že ich v chate počká. Únava bola silnejšia ako jeho vôľa po víťastve. J. Hohoša to mrzelo, ale na ďalšie prehováranie či čakanie na doplnenie kamarátových síl neostáva čas. Musí pokračovať, aby sa mohli vrátiť ešte pred zotmením.
"Až ku vrcholu sa striedalo vicero ťažkých a ešte ťažších úsekov po ľade i snehu. Hovorí sa tomu ´päťkové lezenie´, horolezci vedia, o čom je reč," približuje J. Hohoš obtiaťnosť výstupu. "Prakticky stále sme museli byť na seba naviazaní. Posledné metre sme zvládli a na vrchole sme stáli okolo 14. hodiny. Nie je to klasický špic, skôr taká ´strecha´, na ktorú sa zmestí aj 100 ľudí. Strávili sme tam asi 25 minút. Gratulovali si, fotografovali sa a obzerali dookola. Bolo stále jasno, takže výborný výhľad na všetky strany. Do Talianska i do Francúzska, vzdialeného vzdušnou čiarou asi .. kilometrov." Z vrcholu Matterhornu J. Hohoš opäť telefónoval do Košíc a krátko sa dostal do "živého" vysielania TOP rádia.
Zostup a ďalšie výstupy
Kým jeden Košičan zdolával posledné metre k cieľu, druhý, ktorý ostal vo výške 4003 metrov, filmoval interiér chaty i okolité štvortisícovky. Mal čo robiť, lebo ich je takmer dvadsať. Dokonca aj Dom, ktorý je vyšší ako Matterhorn. Meria 4545 metrov a je celý na švajčiarskom území.
"Dole z vrcholu sme museli ísť rovnako opatrne ako hore," pokračuje J. Hohoš. "Všetci sme síce mysleli na pocity, ktoré sme mali na vrchole, ale pritom sme sa museli plne koncentrovať. Každá chyba mohla pokaziť radosť z víťazstva. Okolo 16. hodiny sme už boli všetci spolu na chate vo výške 4003 metrov. Tam sme si pripili kalíškom kalvadosu."
Do chaty vo výške 3260 metrov dorazili obe skupinky o pol ôsmej. Samozrejme, tam prespali. Mimochodom, Bánovčania za 33 švajčiarských frankov a Košičania iba za 26. To preto, lebo mali zľavu vďaka preukazu KST. Ráno si všetci zbalili veci a zišli do nižších nadmorských výšok. Obdivovali pritom nádhernú prírodu a vodné dielo, ktoré prepojuje viacero vodných nádrží.
"Kedže sme Matterhorn zdolali pomerne rýchlo a mali sme ešte dosť času, rozhodli sme sa urobiť ešte niekoľko výstupov," pokračuje J. Hohoš. "Ako prvý sme si vybrali už spomínaný Dom s výškou 4545 metrov. Opäť bolo nádherné počasie, slnko doslova pieklo. Výstup bol namáhavý, ale nie až taký, ako na Matterhorn. Občas nám robili doprovod dvaja Francúzi s horským vodcom, ale väčšinu sme šli sami. Na vrchole sme boli okolo pol jedenástej a tam sme streli dvoch Poliakov. Urobili sme si niekoľko fotiek a pod sebou pozreli okolitú scenériu." Pod sebou preto, lebo boli najvyššie a aj na Matterhorn sa pozerali "zhora". Aj keď iba o nejakých 70 metrov...
Ďalší "doplnkový" výstup abolvovali Košičania na Jungfraujoch, vysoký 3454 metrov. No nebol to klasický horolezecký výkon. Až takmer na samotný vrchol ich totiž vyviezol vláčik. Posledné metre zdolali vo výťahu a dostali sa na výhliadkovú terasu, z ktorej však veľa nevidieť. Kvôli hmle a nízkej oblačnosti boli pozorovateľné iba niektoré štíty. "Odtiaľ sme pokračovali už po vlastných na Monch, vysoký 4099 metrov, ale nakoniec sme sa z chaty vo výške 3629 metrov vrátili. Chceli sme stihnúť prehliadku Ľadového paláca. Je to niekoľko ľadových chodieb s postarnnými vitrínami (kójami) z ľadu, kde sú vysekané rôzne motívy zvierat i ľudí. Cestou do kempu sme si ešte pozreli 300-metrový vodopád v Lauterbrunnene"
Mont Blanc vystriedal Elbrus
Aký paradox. Kým takmer celý pobyt v Alpách spevádzalo Košičanov pekné a slnečné počasie, cesta domov bola v daždi. S malými prestávkami lialo od chvíle, keď opustili Švajčiarsko až do Košíc. Stav tachometra ukázal, že Formanom najazdili 3300 km. Boli namáhavé, ale stáli za to. Aspoň v prípade J. Hohoša, ktorému sa splnil jeho sen. Pokoril Matterhorn.
"Samozrejme, mám i ďalšie plány," prezradil. "Jeden čas to bol najvyšší vrch Európy, Mont Blanc vo Francúzsku, vysoký 4810 metrov. Ale iba prednedávnom som a dozvedel, že to už neplatí. Najvyšší vrch je vraj Elbrus na Kaukaze, na hranici Ruska a Gruzínska. Je síce vyšší ako Matterhorn, meria 5642 metrov, ale výstup naň vraj nie je až taký náročný. Akurát, že sú tam veľké prúdenia vzduchu a tie spôsobujú rýchle zmeny počasia. Chuť zdolať ho mám, ale či sa tam aj niekedy vyberiem...?"
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
