Zájem o šoférovanie vzbudila v spisovateľovi Milanovi Kolcunovi bývalá priateľka so svojim Oplom
Na vodičov nenadáva - vulgarizmy schováva pre inú oblasť života
Výmole ho vedia
poriadne naštvať
Milan Kolcun má vodičský preukaz už 10 rokov, veľmi ho však nevyužíva. Nemá totiž vlastné auto, aj keď naň pomýšľa. Všade kam sa dá, sa dostane bicyklom.
"Má to kopu výhod - vstup do pešej zóny i všade, kam sa auto nezmestí, prvá pozícia pri semaforoch, parkovanie bez poplatkov a kdekoľvek, zdravie a ekológia...," vymenováva spisovateľ a sprievodca M. Kolcun. "Záujem o šoférovanie však vo mne prebudila bývala priateľka vo svojom aute Opel Corsa. Môj záujem pod jej milým a trpezlivým vedením prerástol v nadšenie."
Pri vodičských začiatkoch sa M. Kolcunovi zdalo, že šoférovanie znamená robiť priveľa činností naraz za použitia všetkých končatín a dokonca aj hlavy. "Po čase ma to však začalo baviť. Stále som však menej skúsený vodič. Praxujem, len ak vozím turistov, ktorí chcú spoznať okolie Košíc. Snažím sa o kompromis medzi rýchlou jazdou a nezabitím cudzích štátnych príslušníkov..."
Na ženy za volantom M. Kolcun nenadáva. To preto, lebo spôsobujú menej nehôd než muži." Nielen kvôli tomu, že je ich menej ako mužov-šoférov, ale aj preto že spomaľujú premávku. No zďaleka nie všetky. Z tých, čo ju nespomaľujú a sú za volantom nielen geniálne, ale aj zvodné, by som pripil na ex mojej ex...," prezradil s úsmevom. "Takmer nikdy nenadávam. Vulgarizmy ma skôr vzrušujú, a tak si ich nechávam pre inú oblasť života..." Zašomre si však občas na kvalitu našich ciest. "Keď idem na bicykli, tak sa tomu nevyhnem. Bicykel vie totiž aj malý výmoľ poriadne vyviesť z rovnováhy..."
M. Kolcun zatiaľ vlastné auto nemá a ak bude mať, nechystá sa ho hýčkať, dávať mu mená a starať sa o neho do rána do večera. "Som skôr turistický sprievodca, spisovateľ, básnik, prekladateľ, učiteľ španielčiny... Ďalej by som mohol byť ešte všeličo iné a až potom automechanik. Viem si nastaviť spätné zrkadlá, a to tak, že v nich vidím nielen seba."
Jasno má i v tom, či by prípadne do svojho autíčka vzal stopárku... "Stopárky beriem, ale najradšej tie, čo berú (na) mňa. Myslím si, že celý život je autostop. Častokrát pomohli iní mne a teraz pomôžem ja. Autostop je dobrodružná, lacná, poučná a ekologická záležitosť. Sám rád stopujem. Najradšej tak, že nevedno kam. Šofér zastane, povie kam ide, a ja poviem, že tiež tam. Určite to miesto pozná, keď sa tam vybral, a tak sa so mnou podelí o lokálne info a mne pri cestovaní netreba ani bedeker."
Raz takto stopoval z Nemecka do Lyonu. "Zastavil mi Austrálčan, ktorý mal vo svojej dodávke bicykel s kávovarom. Tento coffee-man si prišiel do hocijakého mesta, zastal na nejakom frekventovanom mieste a z pojazdného kávovaru predával za jedno euro kávu a zhováral sa z ľuďmi, kým ju popíjali. Keď po čase od neho autority chceli, aby zaplatil daň, pobral sa na iné miesto či až mesto," dodal M. Kolcun na záver.
kid
Autor: KKL pokračuje
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
