Keď kráčate po pahrebe, nesmiete sa rozptyľovať
Treba zvládnuť čakru,
známu ako solárny plexus
V rámci letných dovoleniek v exotickom zahraničí ponúkajú aj jednu atrakciu súvisiacu s duchovnými praktikami - chodenie po rozžeravených uhlíkoch pahreby. Iste nielen mne vŕta v hlave ako sa to dá dokázať bez ujmy na zdraví. Na túto tému hovoríme s jogínom a astrológom Petrom Mišíkom.
- Pri chodení po ohni je nutné zvládnuť čakru, známu aj ako solárny plexus Je to ohňová čakra a u každého z nás je dobre rozvinutá. Súvisí napríklad s trávením. S tým, že jeme a hýbeme sa je neustále v činnosti. Len pre porovnanie - čakra nižšie, čiže vodná je u väčšiny latentná. Najlepšie to uvidíme, keď sa pozrieme na postoj ľudí z boku. Zvyčajne im spodná časť brucha vyčnieva, čo svedčí buď o nerozvinutosti vodnej čakry alebo jej neprebudenosti. Chodenie po ohni možno zlepšiť meditáciou. Meditácia má svoj ciel a tým je zbaviť sa strachu Človek sa prostredníctvom nej dostáva do malého tranzu. Čiže adept na chodenie po ohni si chvíľu posedí, začne si pospevovať určitú monotónnu formulu, môže to byť pesnička, ale aj mantra, až sa dostane do menšieho tranzu. Navonok je v bdelom vedomí, len sa stane imúnny voči vonkajším vplyvom, neregistruje ich. Tento stav ochrany funguje dovtedy, kým človek zotrvá v stave tranzu, kým si formulu, mantru či pesničku opakuje. Preto by sa počas chodenia po ohni nemal rozptyľovať a mal by zostať v tom istom psychickom rozpoložení od začiatku až do konca. Mohli by sme to nazvať akýmsi druhom zmeravenia. Nerozptyľovať sa by som označil za základné pravidlo!
Ako to, že sa chodiaci po pahrebe nepopália?
- V prvom rade je osoba vystavená ohňu iba krátko. Bol som sa pozrieť na chodcov v Bulharsku a všimol som si ich techniku, teda to že nikdy nestoja dlhšie na jednom mieste a používajú zvláštnu, akoby šúchavú chôdzu. Treba si uvedomiť, že pahreba je rozhrabaná na pomerne veľkom priestore a uhlíky sa zo spodku ochladzujú od zeme a práve zvláštnym šúchavým krokom tento chodec otáča uhlíky a došliapne už na mierne schladené. Ešte by som podotkol, čím iste sklamem romantických hľadačov záhad, že žiariace uhlíky vyvolávajú síce mimoriadny efekt v noci, ale cez deň temer žiadny. Ďalšia vec, videl som, ako si niektorí, hlavne mladší, ponárajú nohy don vedra s hlinou, ktorá tak isto chráni chodidlo, ktoré je u týchto "profesionálnych chodcov" posiate zrohovatenými šupinkami. Čiže takéto chodenie by mal zvládnuť i človek menej školený v duchovných náukách. Na Cejlóne chodia cez rozžeravené kamene. Je to rozdiel. Ani tu nedochádza k popáleninám. Ľudia však iba prebehnú cez kamene. Väčšinou to čo vidíme je vlastne využívanie síce skrytých ale našich prirodzených schopností. Spomenul by som ešte indické Cvičenie piatich ohňov. Jogín nehybne sedí v strede piatich ohňov, ktoré sú umiestnené do kruhu - vytvárajú pentagram, a on medituje. Obyčajne sa toto cvičenie robí za veľmi horúceho dna. V tomto prípade ide o ovládnutie svojich vnútorných termoregulačných pochodov. Teplo na jogína skutočne nepôsobí negatívne.
Pripomína mi to praktiky mníchov v Tibete, ktoré sa volajú TUMO. Ak sa nemýlim, vyučujete toto cvičenie.
- Ide o TUMO. V nehostinných podmienkach Himalájí, keď je hlboko pod bodom mrazu, mnísi nielenže neomrznú, naopak dokážu na sebe vysušiť mokré látky. Všetky náuky, ktoré sme spomínali majú jedno spoločné - prazáklad, a ten je v koncentrácii, v práci s čakrami a vo viac-menej úspešnom celibáte. Každý, kto dokáže nemyslieť sa ihneď dostáva pod ochranu stvoritelia. V tom okamihu sa vsúva do jeho náručia a vtedy sa mu nič nemôže stať. Ale tým najťažším, najväčším a najvyšším umením meditačnej techniky je naučiť sa dostať do stavu bezmyšlienkovitosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
