Hornádom.
Pamätám si na posledný deň pred tohtoročnými letnými prázdninami. Ráno som vnímala menších i väčších študentov ako mierili do blízkej základnej školy. Niektorí aj vyfintení, aj s kvietkom v ruke, iný len s túžbou byť čo najskôr preč od "mučenia", aby mohli z plného hrdla zakričať: Hurá! Máme voľno! Každá generácia detí má jedno spoločné - na prázdniny sa všetky rovnako tešia. Zato ich rodičia, podobne ako naši rodičia, mali z toľkého voľna hlavne hlavybôľ. Napriek tomu boli medzi prázdninami vtedy a dnes rozdiely. Moja mama napríklad nepracovala, takže ma mohla mať celý deň v "merku" a nenápadne kontrolovať, kde som a čo robím. A aj to robila. Dnes sa však nejeden rodič z práce takmer nedostane, a keď aj, zväčša len neskoro večer. Má teda iba minimálne možnosti bdieť nad konaním svojich ratolestí.
Poznám však aj ďalšiu kategóriu rodičov. Nepracujú, takže času majú habadej. No nech by aj rovno sedeli obrazne povedané na okne, to, čo robia ich deti, nevidia. Nevadí im, že decká od "rozkoše", (alebo to bude od nudy?) práve odlomili poslednú dosku z lavičky, na ktorej sa včera ešte dalo sedieť. Vlčia tma ich zahaľuje aj v situáciach, kedy roztopašným puberťákom nestačí zem, ale musia hľadať miesto vystrájania v korunách stromov. Nepozastavia sa ani nad tým, odkiaľ má ich potomok doma počítač či prehrávač. Či to náhodou nie je lup z nedávno vykradnutej materskej školy. Pritom sú tieto situácie ešte vždy tie tzv. lepšie.
Každý rodič mi dá za pravdu, že pokiaľ sa z detskej izby ozýva krik alebo nejaké podozrivé zvuky, je to dobré. Akonáhle však dieťa stíchne, netreba si myslieť, že by snáď zaspalo. Naopak, je viac ako isté, že sa práve pustilo do nejakej lotroviny. Ticho je teda signálom - pozor.
Do stavu podobnej pohotovosti by sa mali dostať aj rodičia, ktorí celý deň nevedia, kde sa ich syn či dcéra potulujú. Ak sa od rána do večera nudia, pretože ich nedokáže pohltiť činnosť, ktorá by ich aj zaujala, aj im niečo dala, veľmi ľahko môžu podľahnúť zvodom typu fajčenie, alkohol, fetovanie, drogy.
Nedávno som sa stretla s mladými, ktorí, aj kvôli nezáujmu rodičov, začali užívať drog. Mladý muž otvorene povedal, že doma sa ho nikto nespýtal: Kam ideš? Kedy prídeš? Načo sú ti peniaze, ktoré ti ako vreckové dávame? Ľutuje, že mu nedali aj pár poriadnych zaúch a trebárs aj zaracha. Možno by sa dnes nemusel liečiť zo závislosti a mať výčitky svedomia, že z domu na heroín postupne vyniesol veci v hodnote takmer 5 miliónov korún.
Prázdniny sú časom, kedy majú oddychovať a relaxovať školáci. Určite by však nemali mať voľno rodičovský postreh a záujem.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Škandál s podsvetím
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
