Biskup bol rodák z Prešova, podmaršal z Batizoviec
Najdôležitejšou cirkevnou osobnosťou vtedy pomerne čerstvo zriadenej košickej diecézy /1804/ bol jej proslovensky cítiaci biskup Štefan Čech. Szepesházy s Thielem ho síce uvádzajú v origináli v podobe von Czeh, ale tento biskup nebol žiadnym šľachticom. Narodil sa 22. 5. 1762 v chudobnej rodine cisárskeho vojaka v Prešove, v detstve osirel, no ujala sa ho rodina grófa Almášiho a dala ho na štúdiá do Vacova, Trnavy, Budína a nakoniec Bratislavy. Za kňaza ho vysvätili v roku 1787, za titulárneho belehradského a smederevského biskupa menovali v roku 1812, za košického biskupa menovali v roku 1820, no správu diecézy prevzal až 8. 5. 1821, po takmer dvojročnej sedisvakancii, keď košického biskupa nahrádzal kapitulný vikár František Rimanóci. Štefan Čech sa angažoval hlavne v záležitostiach tunajšieho cirkevného školstva a v odstraňovaní chudoby. Zomrel po ťažkej chorobe v Košiciach 4. júna 1831 a jeho hrob sa nachádza v biskupskej krypte dómu svätej Alžbety.
Vtedajšej košickej posádke a jazdeckej divízii velil poľný podmaršal gróf Ondrej Mariáši, rodák z podtatranských Batizoviec, kde prišiel na svet v roku 1759. Svoju dlhú vojenskú kariéru v armáde začal v roku 1775, poručíkom sa stal v roku 1783, kapitánom v roku 1790, majorom v 1799, plukovníkom v 1805, generálmajorom v 1809 a poľným podmaršalom v 1813. V dobe, keď žil, mal až nečakane veľa príležitostí zabojovať si naostro v skutočných vojnách, dokonca európskej dôležitosti. Prvá z nich bola takzvaná "Zemiaková vojna" proti Prusku a Bavorsku v roku 1788, nasledovala vojna s Tureckom v rokoch 1789 90, potom koaličné vojny proti revolučnému Francúzsku a konkrétne aj proti samotnému Napoleonovi.
V roku 1801 sa vyznamenal ako veliteľ zboru poľných strelcov v okolí talianskeho Janova. Od roku 1805 sa stal veliteľom pluku a od roku 1809 veliteľom brigády. Zúčastnil sa známych bitiek pri Aspern a pri Esslingu /tam Napoleon prehral!/ a tiež pri Wagrame /tu Napoleon vyhral/, kde sa vraj veľmi vyznamenal. V časoch, keď sa Habsburská ríša a Francúzsko stali spojencami, absolvoval v roku 1812 vtedy už generál Mariáši Napoleonovo ťaženie do Ruska v rámci rakúskeho vojenského kontingentu. Už o rok na to viedol svojich vojakov do boja proti Napoleonovi v bitke pri Drážďanoch /kde Rakušania prehrali/, ako aj slávnej bitke národov pri Lipsku /kde dostal "náter" pre zmenu Napoleon/.
Traduje sa, že podmaršal Mariáši bol ako veliteľ muž rozhodný, a ako vojak statočný a nebojácny. Udáva sa, že počas svojej vojenskej kariéry utrpel 47 zranení. Bol nositeľom veľkokríža ruského Rádu svätej Anny a veliteľského rytierskeho kríža Rádu Márie Terézie. V roku 1815 sa stal veliteľom jazdeckej divízie sídliacej v Košiciach a zároveň aj veliteľom tunajšej vojenskej posádky. V týchto funkciách zotrval až do roku 1832, keď sa odobral na skutočne zaslúžený dôchodok a zároveň sa stal majiteľom 37. pešieho pluku a tajným radcom. Starobu trávil striedavo v Košiciach a Batizovciach. Zomrel v požehnanom veku 17. 6. 1846 tu v Košiciach, no pochovali ho v rodných Batizovciach.
Autor: Mestský kapitán Polinský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
