Futbal, futbal, futbal... potom dlho nič ... a trošku basketbal

Je v nás zakorenené, a dlho zrejme ešte bude, že Cyprus je futbalový trpaslík. A jeho najvyššia súťaž tiež za veľa nestojí. Má to svoju logiku, pretože národné mužstvo sa vyberie do sveta iba vtedy, keď hrá kvalifikáciu na nejaký šampionát alebo ho ktosi pozve na prípravný zápas. Občas uhrá nejaký pozorohudnejší výsledok, ale to je všetko. Aj klubové tímy v európskych pohároch stroskotajú skôr ako sa z domovského prístavu na ostrove dostanú na šíre more. (Ale sme my iní, že vravíme druhému trpaslík?)

Keď má niekto šťastie spoznať tamojší svet guľatej trochu bližšie, vraví celkom inak. Jozef Kožlej, odchovanec stropkovského futbalu a v najlepších rokoch kariéry hráč 1. FC Košice, tam naháňa loptu už šiestu sezónu. Pred čosi viac ako piatimi rokmi prišiel do Olympiakosu Nikózia, jedného z trojlístka najpopulárnejších klubov v hlavnom meste, ba i na celom ostrove. Po troch rokoch sa prestrieľal (bol najproduktívnejším útočníkom zeleno-čiernych) do konkurenčnej Omonie, tímu s najväčšími úspechmi i ohromným táborom fanúšikov.

"Máme ich strašne veľa, nielen v Nikózii, ale aj po celom Cypre. Päťdesiat percent futbalových priaznivcov na ostrove fandí Omonii," tvrdí niekdajší košický tiger, že medzi Cyperčanmi sú v móde zeleno-biele farby i trojlístok, ktorý má Omonia v znaku od svojho vzniku. "Neviem, prečo je to trojlístok a nie štvorlístok, ako má napríklad Celtic, ale v gréčtine znamená názov klubu niečo ako spolok, čo asi symbolizuje aj ten trojlístok."

Cyperský rekordér

Omonia prišla na svet v roku 1948 (v tom istom roku sa Cyprus stal členom FIFA) a za polstoročie nazbierala devätnásť majstrovských titulov, dvanásť pohárových trofejí a v sieni slávy má i tucet Superpohárov. Tým sa nemôže pochváliť žiaden z ďalších trinástich prvoligových mančaftov. V uplynulom ročníku "First division" sa však musela uspokojiť s bronzovou priečkou v ligovej tabuľke, keď majstrovský titul získal s prevahou Anorthosis Famagusta a predčil ju i jej najväčší rival APOEL. Náplasťou pre Omoniu bolo aspoň víťazstvo v cyperskom pohári.

Keďže tamojšia liga otvára brány až koncom augusta, Omonia musela do prvého predkola Pohára UEFA neveľmi rozohratá. Na malťanský Hibernians však bohato stačilo aj pár prípravných stretnutí (medzi iným aj na Slovensku, kde remizovala s Nitrou i Banskou Bystricou a porazila Trnavu 1:0) a poctivejších tréningov. Dala mu dvakrát trojku, doma i v La Valette, a vec bola vybavená.

V druhom predkole to také jednoduché nebude, žreb jej postavil do cesty Dinamo Bukurešť. "Trošku to môže byť problém, že naša liga sa začne až po dueli s Dinamom, takže na prípravu máme len nejaké priateľské stretnutia, ale myslím, že máme na to mužstvo, aby sme sa dostali do skupiny Pohára UEFA. To je naším cieľom," trúfa si rekordný cyperský šampión aj na nevyspytateľných Rumunov, ktorí vlani oskalpovali našu Žilinu. "Máme ich na videu, takže je zbytočné, aby som zháňal informácie od Žilinčanov. Sám som ich nedávno videl v televízii, v rumunskom Superpohári so Steauou. Bola to viac-menej náhoda, pretože mám kamaráta, čo chytá aj rumunské programy," je aj na Cypre futbal zábavou všetkých chlapov.

Akoby to bola šariština

"Futbal, futbal, futbal, potom dlho nič, trošku basketbal, a to je asi všetko. Športové prílohy denníkov, tých najväčších je asi šesť, sú plné futbalu," Jožo si ich v pohode prečíta, hoc sú v gréčtine. "Prvý rok na Cypre som zmákol angličtinu, s ňou sa tu dohovoríte všade, druhý rok som vedel už aj po grécky. No cyperská gréčtina je trošičku odlišná od originálnej, má veľa slangových výrazov. Je to niečo také ako naša šariština. Keď sa stretnú dvaja Cyperčania a spustia, tak im ťažko rozumieť. Dá sa povedať, že celá naša rodina je trojjazyčná," chodí však deväťročný Tomáš i šesťročná Karin do privátnej anglickej školy. "Aj keď nás to čosi stojí. Grécke školy sú štátne. Ale ani s gréčtinou už deti problémy nemajú."

V novinách ste stále

"Hodiny" slovenčiny dostávajú doma. "Chytáme všetky slovenské programy, takže televízia môže byť aj užitočná. Sám však dávam prednosť futbalu. O slovenskom viem z televízie i internetu dosť a svetový si môžem vyberať. Akú zahraničnú ligu chcem, vysielajú ju cyperské stanice a mám napríklad aj maďarský Sport 1 i 2, kde je tiež veľký výber," nepatrí Jožo medzi futbalistov, čo sa im lopta vyparí z hlavy, len čo sa za nimi po tréningu zatvorí brána štadióna. "Snažím sa archivovať aj výstrižky z novín, aby som mal na svoje pôsobenie na Cypre nejaké spomienky, ale všetko sa nedá, bolo by ich strašne veľa. V novinách ste tu vlastne stále. Aj v titulkoch, keď dáte gól. Vtedy vás fanúšikovia vynášajú do neba. No dajú vám riadne pocítiť, keď šancu zahodíte."

Slovák s tradičnou deviatkou na chrbte má za päť sezón v cyperských službách blízko k stovke ligových gólov. Priemer (19 zásahov za sezónu) mu trošku pokazila posledná, keď napol sieť len desaťkrát. Aj to mu však stačilo, aby získal v klube imaginárnu korunu kráľa strelcov. Pred rokom však oslavoval radostným gestom 21 ligových gólov. "Omonia kúpila štyroch nových útočníkov, čím sa podstatne zväčšila konkurencia, prakticky na dva posty. Z APOEL-u prišiel dvadsaťštyriročný Grék, ktorý pôsobil aj vo Fiorentine, a o miesto na slnku sa musím biť aj s dvoma černochmi, jeden je Francúz, druhý zo Zimbabwe." Navyše holandský tréner Henk Houwaart v minulej sezóne staval viac na defenzívu a preferoval systém s jediným útočníkom, takže Kožlejovi sa často ušlo iba miesto na lavičke. "Staval ma menej a častejšie som mal plniť úlohu stiahnutého krídla, čo bol pre mňa trochu nezvyk. Ale zdá sa, že sa opäť vraciam do základu, aspoň prvé zápasy v sezóne to naznačujú," dostal Jožo novú motiváciu.

Za súpermi je iba na skok

Zmluvu s Omoniou má ešte na dva roky. A v Nikózii zrejme zavesí aj kopačky na klinec. "Som tu spokojný a rozhodol som sa, že na Cypre ukončím futbalovú kariéru. Keby som sa ešte náhodou mal sťahovať do klubu z iného mesta, nebol by to ani veľký problém, veď vzdialenosti sa tu rátajú iba na desiatky kilometrov, taký je Cyprus malý. Za súperom cestujeme najďalej stopäťdesiat kilometrov."

A väčšina prvoligových tímov má sídlo v Nikózii, ba súťažné duely hrávajú na spoločnom, národnom štadióne. Miestni ho nazývajú "Lefkosia G.S.P.", dokončili ho rok pred Kožlejovým príchodom na Cyprus, na jeho tribúny sa zmestí 23 700 divákov a hracia plocha je pokrytá trávičkou, ktorú pokojne možno nazvať - anglická. "Vôbec nepreženiem, keď poviem, že ten štadión má najlepší trávnik v celej Európe. Nikde inde som podobný nevidel. Akoby ste behali po zamatovom koberci. Celý štadión je nádherný. Európske poháre tu hrávajú kluby z celého Cypru, pretože inde sú podmienky nevyhovujúce."

Internetové stránky Omonie však prezrádzajú, že majitelia klubu by radi postaviť vlastný stánok, o ktorý by sa nechceli so svojimi konkurentmi deliť. "Tá snaha vyplýva z ekonomických dôvodov, pretože prenájom národného štadióna nie je lacný. Robia to najmä kvôli fanúšikom, ktorých máme veľmi veľa. Čaká sa ešte na stavebné povolenie a čoskoro sa začne s jeho výstavbou," chce dať Omonia ostatným klubom na vedomie, že sa nemieni vzdať moci nad slnečným ostrovom.

Derby s APOEL-om vždy vypredá štadión

Divácky priemer na domáce zápasy zeleno-bielych je pre nás nevídaný - štrnásťtisíc ľudí! (Len tak mimochodom, na slabučkých Malťanov v Pohári UEFA prišlo na "G.S.P." 11 073 fanúšikov.) No štadión sa do posledného miesta zaplní len pri najväčšom derby, keď na ňom skrížia zbrane Omonia a APOEL. "Toto derby je atmosférou porovnateľné s najväčšími derby zápasmi v Európe, ako keď hrá Barcelona s Realom či Liverpool s Evertonom. Diváci sú fantastickí. Dokážu sa dostať do varu, lebo takú povahu má celý národ, Cyperčania sú výbušní, horkokrvní, vedia sa rýchlo rozohniť, ale rovnako rýchlo vychladnú. Problémy sú najmä preto, že ich príde na derby veľa. Na tribúnach je rušno, ale väčšinou v rámci normy, polícia výtržnosti zvládne. Stáva sa však, že po zápase opúšťajú mužstvá i rozhodcovia štadión s malou dušičkou, keď je niektorý z fanúšikovských táborov nespokojný."

Tú kulisu môže národný tím iba závidieť. Ale nie je to len cyperský problém, že kluby sú vo väčšej obľube ako reprezentácia. "Sú oveľa populárnejšie ako národné mužstvo. Ale keď hrá Cyprus doma, nenechám si ujsť príležitosť vidieť medzištátny zápas," počúva Jozef Kožlej už len hymny cudzích štátov. Slovenskú, v drese s dvojkrížom na srdci, nepočul už dávnejšie. "Aj keď mám celkom dobré vzťahy s pánom Galisom, neočakávam už, že by nejaká pozvánka do nároďáku ešte prišla. Máme tam dobrých futbalistov a ja im držím palce, aby sa prebojovali na svetový šampionát. Darmo, rôčky pribúdajú a miesto majú mladší," uvedomuje si tridsaťdvaročný útočník, že reprezentačné tričko je už pasé.

Okrem zimných športov všetko

Zato na Cypre ešte jeho strelky nepovedali posledné slovo. A komu by sa z večne slnkom zaliateho ostrova chcelo odísť? "Zvykli sme si na tunajší život, celá rodina. Je tu fantastická klíma, veď sneh a ľad tu vôbec nepoznajú, v zime klesne teplota maximálne na jeden-dva stupne nad nulou a v lete sa zas vyšplhá nad štyridsať. Nikózia síce leží vo vnútrozemí, ale k moru máme iba tridsať kilometrov, takže sme tam najmä cez víkendy. Manželka Monika slnko zbožňuje, mňa zas opaľovanie vôbec neláka," vysvetľuje Jožo, prečo je na fotografiách stále biely. "Ani v Nikózii nám nič nechýba. Nepatrí síce medzi veľkomestá, ale na počet obyvateľov (asi tristotisíc) je tu zábavy až-až. A Cyperčania sa veľmi radi zabávajú, dlho do noci. Neraz je v uliciach dopravná zápcha ešte aj o dvanástej. Aj my chodievame spať až okolo jednej. V meste je veľa zábavných podnikov, kín, detských parkov, a na prekvapenie, všade nájdete aj dostihovú dráhu. Je tu azda všetko, okrem zimných športov."

Pre dovolenkárov skvelý ostrov, ale žiť tam dlhšie je asi trošku pridrahé. No poviete si, futbalista, ten sa má... "Je tu však naozaj draho, aj pre futbalistu, oveľa drahšie ako u nás. Ale čo mi veľmi vyhovuje, a prečo sa nám domov ešte nechce, že ľudia tu žijú oveľa pokojnejšie ako u nás. A ten stres mi vôbec nechýba. Kedy, a či sa vrátime domov, ťažko povedať. Závisí od toho, dokedy ešte budem hrať futbal, a prirodzene, treba sa pozerať na deti, kde je pre nich lepšie študovať. No viem si predstaviť žiť na Cypre natrvalo. Zatiaľ to vidím tak päťdesiat ku päťdesiat percent..."

Bohuš MATIA

Autor: Korzovanie košickými ulicami

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári