prázdnin ubiehajú, teší sa na dosky znamenajúce svet opäť čoraz viac. A čo porába v týchto dňoch? Na to sme sa jej okrem iného opýtali.
- Teraz už mám prázdniny opäť viac pracovné, než oddychové. Voľno som si užila na začiatku leta, keď som bola na dvojtýždňovej dovolenke v Grécku. Ja k oddychu potrebujem vlhký morský vzduch a vodu. Tak to som si vychutnala a teraz sa mi nakopila práca, takže už nemôžem odísť.
Neprekáža vám, keď musíte v lete namiesto oddychu pracovať?
- Ani nie. Som dosť workoholik, potrebujem prácu. Aj keď som bola v Grécku, posledné dva dni som už premýšľala, čo budem robiť. Nejako mi to chýbalo.
Nemáte niekedy pocit, že vám niečo uniká?
- Myslím, že ma to naopak obohacuje. Ja sa na prácu teším. Nemyslím si, že o niečo prichádzam. Viem si oddýchnuť aj v krátkych chvíľkach, keď si idem zabehať, bicyklovať a je to pre mňa potešením.
Čo máte okrem práce rada?
- Všetko. Mám rada dobré jedlo, dobrých ľudí a krásnu prírodu, ktorej je tu okolo nás veľmi veľa. Najmä keď som sa vrátila z Grécka, uvedomila som si, koľko tu máme stromov, zelene. Veľmi rada trávim voľný čas v prírode. Som trošičku vlk samotár, ktorý sa poberie, vezme si psa a ide do lesa. Je to pre mňa životná potreba. Tak ako niekto potrebuje vzduch, ja potrebujem les. Je to asi dané tým, že som sa narodila v Tatrách a v lese som vyrástla.
Ako potom trávite studené a upršané dni, ako sme mali nedávno?
- Mám výhodu, že mám malý domček, v ktorom mám krb a ohníček, a tak pri ňom čítam knižky. Po tom som vždy túžila.
Máte dcéru Mirku. Ako trávite spoločné prázdninové dni?
- Keďže moja dcéra má 12 rokov, už nič, čo vymyslím, nie je dosť dobré. Je to buď nudné alebo trápne. Má iné záujmy ako ja. Ona najradšej trávi prázdniny pri koňoch so svojimi kamarátkami. No zas musím povedať, že nie je typ nudiaceho sa dieťaťa, ktoré si len zapne telku a potrebuje, aby jej niekto vymýšľal program.
Ako ste prázdninovali vy, keď ste boli v jej veku?
- Veľmi rada som chodila do pionierskych táborov. A keď som bola staršia, chodila som si zarábať na rifle.
Čo ste robievali?
- Keďže som bola v Tatrách, robila som turistickú sprievodkyňu. V zariadeniach ROH kedysi pôsobili kultúrni referenti, ktorí organizovali ľuďom rôzne výlety, návštevy jaskýň... To som celé leto robila a veľmi ma to bavilo. Nebolo ľahké organizovať dospelých ľudí, ale spoznala som veľa nových vecí, naučila som sa históriu.
Vedeli by ste si predstaviť, že by ste to robili aj teraz?
- Nie. Podľa mňa je veľmi namáhavé vyhovieť ľuďom a ja nie som veľmi organizačný typ, ktorý by nahováral ľudí, že poďme tam a tam, lebo je to dobré. Keďže som to zažila, viem, aké namáhavé to je a neviem, či by som to teraz vedela dosť dobre robiť.
Na čo sa v novej sezóne najviac tešíte?
- Na divadlo, javisko, ľudí, predstavenia. To ma teší. Lebo vždy na konci júna si poviem, že toho mám plné zuby, že už nechcem divadlo vidieť, potom mám chvíľu pokoj a v auguste sa už začnem tešiť na to vzrušenie, atmosféru, ktorá je vždy pred predstavením.
Na čom inom okrem vecí na svojej domovskej scéne pracujete?
- Teraz robím dabing a v bratislavskom divadle Aréna skúšame inscenáciu Rodinná slávnosť, ktorá sa robí v spolupráci s Činoherným klubom v Prahe, režíruje to Martin Čičvák a je to veľmi zaujímavý projekt, ktorý skúšame aj v Bratislave, aj v Prahe a ktorý sa mi celkom páči.
Stretnete sa na javisku aj s nejakými spolužiakmi z VŠMU?
- So spolužiakmi nie. Skúša tam Riško Stanke, Ady Hajdu, Anka Šišková, Heňa Mičkovicová a oni sú o niečo starší ako ja. No so spolužiakmi sa stretávam pomimo, keď mám práve čas.
Čo vám spolupráca s inou scénou dáva?
- Skúsenosť pracovať s inými ľuďmi je veľmi zaujímavá. Je vždy dobré, ak sa človek vytrhne z prostredia, v ktorom robí, aby nezaspal vo svojich stereotypoch. Konfrontácia s niekým a niečím iným je vždy obohacujúca. Niekto sa toho síce môže zľaknúť, lebo človek si už zvykne v jednom divadle, už vie, od koho čo môže očakávať..., ale ja mám rada konfrontáciu aj s niekým iným. Je to pre mňa vzrušujúce. Navyše tento projekt je zaujímavý, je to väčší kolektív, robí sa to aj v Prahe, kde sa pracuje zas trošičku inak, takže je to fajn, hoci časovo náročné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
