tvrdí, že príroda má vždy pravdu.

Ako bude vyzerať kalamitná oblasť Vysokých Tatier o pár rokov?

"To nik presne nevie, ale vývoj bude iste dynamický a Vysoké Tatry budú niekoľko rokov z hľadiska požiarov aj podkôrneho hmyzu rizikové. Ochranári vnímajú hmyz ako súčasť ekosystému, aj keď nie je dobré, aby nabral veľké rozmery. Pre nás je kľúčové, aby najprísnejšie chránená A zóna ostala bez zásahu, aj keď by ju napadol podkôrnik."

Prečo nechcete zasiahnuť, ani keby podkôrny hmyz napadol zdravé stromy v najprísnejšie chránených oblastiach TANAP-u?

"Je dokázané, že následne príde omladenie stromov, lesy nezmiznú. Budeme musieť vysvetliť verejnosti, že aj suchý les je les."

Čiže v zóne A bude onedlho suchý, škaredý les?

"Nebude to celoplošné, ale mozaikovité. Niektoré stromy budú umierať. Po dvoch-troch rokoch po kalamitách sa podkôrny hmyz zvykne premnožiť. Niektoré plochy s nepôvodnými porastami budú vo veľkom riziku, no A zóna je mimoriadne diverzifikovaná, je tam smrekovec, limba, kosodrevina, ktoré nie sú také náchylné na zožratie. Vypadávať bude smrek. Príroda sama selektuje, ktoré dreviny majú prežívať."

Keď ste sa dozvedeli o požiari, ktorý vypukol predminulú sobotu, čo ste si v prvom momente mysleli? Že je to len ďalší z množstva požiarov na kalamitnom území?

"V sobotu som bol doma. Volal redaktor televízie, či som tam. Pýtam sa - kde? On na to - je požiar. Hovorím si, tento rok sme mali už dvanásť požiarov. No hneď ako povedal, že horí pri Ceste slobody, stŕpol som. Zamrazilo ma a v tom momente mi volal kolega, že stromy horia ako vo filmoch. Pýtam sa, či fúka vietor. Hovorí - nie fúka, riadne fičí. Sadol som do auta, a keď som o tretej prišiel k Ceste slobody, požiar už preletel ďalej. Začal ohrozovať Smokovec."

Vedeli ste si predtým predstaviť v TANAP-e podobný požiar?

"Mám skúsenosti aj zo zahraničia, videl som všelijaké požiariská, ale v Tatrách som si to predstaviť nevedel. Prekvapila ma rýchlosť požiaru, pri ktorej si človek uvedomí neuveriteľnú zraniteľnosť mesta Vysoké Tatry. Stačilo, aby silný vietor fúkal ešte pár minút, a bolo by zle. Vietor si s ohňom robil, čo chcel, iba sme sa modlili. Druhý deň bol kľúčový, keby neprišiel silný dážď, ešte len potom by bol problém."

Podobné požiare môžu vypuknúť kedykoľvek. Čo s tým?

"Popri Ceste slobody je na každom metri strašne veľa haluziny. Treba ju odstrániť, poučiť sa z chýb. Požiar bola skúsenosť, ktorá sa môže opakovať hoci aj zajtra."

Nie je vylúčené, že požiar spôsobil ohorok cigarety. Nechcete vo Vysokých Tatrách presadiť absolútny zákaz fajčenia?

"Netreba ho presadzovať, on platí. Lesný zákon jasne hovorí o zákaze fajčenia v lese. Môžeme sa baviť, či fajčiť v hoteli, v aute. Ale hneď ako stojíte na lesnom pôdnom fonde, fajčiť nesmiete."

Máme fotografie, ako robotníci fajčili priamo pri ťažbe dreva. Ako je to možné?

"Bežne sa s tým stretávame, ale kontrolovať by to mali lesníci. Je to ich zákon. Aj my dávame pokuty napríklad za zakladanie ohnísk, ale problému fajčenia sa budeme musieť venovať viac a byť prísnejší."

Majú vinu na požiari aj lesníci?

"Vinníkom je nezodpovedný človek, ktorý požiar založil. Ale zároveň sa ukázalo, že priority, ako je vyčistenie územia okolo frekventovanej Cesty slobody, lesníci neriešili dôsledne. Cesta slobody a tatranské osady sú najrizikovejšie, aj spracovateľské firmy musia byť korektné a vyčistiť miesta od haluziny. Čo doteraz nerobili."

Lesníci rozdelili územie, na ktorom po víchrici v TANAP-e popadali stromy, na určité obchodné celky. Vypísali výberové konania a ťažbu v obchodných celkoch povolili firmám, ktoré zaplatili najviac. Lenže hasiči, ktorí sa trápili s požiarom, boli zhrození, čo po firmách ostáva. Medzi vysoko horľavou čečinou, haluzinou, nachádzali pozostatky kanistrov na benzín, olej, strašný neporiadok. Čo na to hovoríte?

"Videl som niekoľko prípadov. Úniky olejov zo strojov a podobne. Niečo už riešia inšpektori životného prostredia."

V Tatranskom národnom parku vládnu dve organizácie. Vaša Správa TANAP-u a Štátne lesy TANAP-u. Pri pohľade zvonka sa zdá, že sa vzájomne nenávidíte. Vy sa snažíte o ochranu, lesníci o ťažbu. Ako vyzerajú vaše stretnutia s riaditeľom lesníkov Petrom Liškom?

"Študovali sme rovnakú školu, sme priatelia, ale bránime rozdielne záujmy. Ja sa riadim zákonom o ochrane prírody, chcem mať národný park. Peter Liška sa musí riadiť zákonom o lesoch, ktorý mu dáva iné úlohy, ako mám ja. Pritom robíme na rovnakom území. Schizofrenická situácia."

Máte osobné konflikty? Stretávate sa?

"Stretávame sa. Možno sa navonok zdá, ako keby sme boli v stálom spore, ale sme profesionáli. Viem sa vžiť do Petrovej úlohy, vždy rozmýšľam, čo by som robil na jeho mieste."

Máte teraz horšie vzťahy, ako pred kalamitou?

"Vzťahy sa zhoršujú a zlepšujú pri určitých udalostiach. Obaja však vieme oddeliť profesionálne problémy od osobného života. Stále si niečo vyčítame, ale naozaj ostávame priatelia. Je ťažké skĺbiť záujmy lesníkov, ochrany prírody a záujmy mesta, ktoré chce turizmus. Do toho sa ešte primiešava problém súkromných vlastníkov lesov, mestských lesov Kežmarok, podnikateľov, ktorí by chceli rozvíjať a podobne."

Majú podobné problémy aj v zahraničných národných parkoch?

"V Bavorskom lese alebo v americkom Yellowstonskom parku riadi sto percent územia jedna štátna organizácia. Riaditeľ národného parku tam má jasného protivníka, ktorým sú tlaky niektorých skupín na extrémne rozvojové projekty, otváranie nových chodníkov. Lenže štát si to pekne kontroluje. U nás je konflikt nielen záujmov, ale aj zákonov."

Po kalamite začali niektoré ochranárske mimovládne organizácie vystupovať dosť radikálne. Sú za ponechanie čo najväčšej plochy na samovývoj. Súhlasíte s nimi?

"Pre nich je kľúčová A zóna, a to je aj moja filozofia, navyše mi vytvorenie bezzásahovej zóny ukladá aj zákon. V B a C zóne dávam priestor urbárnikom, štátnym lesom, nech manažujú, opravujú prírodu ľudskou činnosťou. Ak sa im to podarí, gratulujem, ak nie, o sto rokov znova príde vietor a zasa to vymláti."

Ľudia si robia obraz o situácii podľa toho, čo vidia najmä v správach. Kým nebola kalamita, zaoberali sa televízie problémom v TANAP-e minimálne. Rozumejú redaktori televízií, novín, rádií, o čo ide?

"Veľmi málo a nielen novinári. Mnohí chcú, aby bol TANAP pekný, zelený, aby trávička rástla. Lenže to je predstava parku, nie národného parku."

Potom problému TANAP-u nerozumejú ani mnohí politici. Je to pravda?

"Niekedy im veľmi ťažko dokážem vysvetliť, že národný park je niečo úplne iné. Ak vyhlásime napríklad nejakú budovu za kultúrnu pamiatku, nikomu nenapadne natierať ju na červeno. V národnom parku akoby sme to nebrali do úvahy. Všimnite si, že ľudia nehovoria o Tatranskom národnom parku, ale o Tatrách. Všade sa hovorí cestovný ruch Tatry. Kľúčové destinácie Praha - Bratislava - Tatry. V Amerike máte Washington - Národný park Yellowston. Je to aj kritika do našich radov, že málo pracujeme s verejnosťou, aby pochopila, čo je národný park."

Sú tlaky na stavanie nových budov v TANAP-e?

"Permanentne od vzniku národného parku. Od päťdesiatych rokov je tlak na olympijské hry, na stavbu hotelov. Po revolúcii zase prišli iné záujmy. Náš návrh je - nechajte národný park ako peknú vychádzkovú zónu a hotely stavajte dole. Turistovi je jedno, či býva v Tatranskej Lomnici, alebo v Spišskej Sobote, odkiaľ každý deň prichádza do národného parku. A možno bude radšej bývať v Spišskej Sobote, na národný park sa bude pozerať zospodu, v meste má večerný program."

Odkiaľ cítiť najväčší tlak? Od mesta, ministerstiev, podnikateľov?

"Od každého, kto má záujem. Vlastník pozemku chce stavať alebo pozemok predať, hotelier chce niečo pristaviť. Nemám problém, aby si hotel pristavil bazén. Ale mám problém, ak by si nadstavil šesť poschodí a potom nebudem pre betón vidieť Kriváň. Mám problém, keď chcú hotel natrieť na červeno, keď chcú postaviť ďalší. Príroda má vždy pravdu. Keď sa človeku nepáči suchý strom, je to jeho problém, ale príroda si s ním poradí. Príroda sa však nedokáže vyrovnať so stavbami, hotelmi."

Keď po víchrici padli stromy, stavby v národnom parku ostali obnažené. Čo ste si pomysleli, keď ste naplno videli, čo všetko, a najmä ako, je tam postavené?

"Prešiel som po nejakej ceste možno tisíckrát, ale niektoré stavby som nevnímal. Keď stromy padli, všimol som si veci, ktoré som nepoznal. Keď vidím, aká je logika stavieb, pomyslel som si, že by sme sa mali hanbiť, že mesto Vysoké Tatry už dávno nemá architekta, ktorý má dlhodobú koncepciu, aby sme ju nerobili ad-hoc každé popoludnie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári