poteší oko nielen umelca ale aj okolia, ste vraj v zajatí - či chcete alebo nie, pani múza kope na vrátka kreativity v pravidelných intervaloch a neprestane, kým nepodľahnete. Vie o tom svoje aj amatérsky umelec a veľký milovník prírody Ladislav Timečko z Borše. Napriek tomu, že má 73 rokov a za sebou bohatú pedagogickú prax, ktorá človeku sily nepridá, si so štetcami a farbami dodnes tyká. Musí...
"Prírodu som miloval od mala, inak ako moji rovesníci som vnímal jej krásu, videl som zákutia, ktoré si oni nevšimli a akosi mimovoľne som pocítil túžbu zhmotniť svoj pohľad na papier a neskôr plátno. Napokon som vyštudoval učiteľstvo a metodiku výtvarnej výchovy - prvýkrát som sa však svoju tvorbu odvážil ukázať až v roku 1953 na vojenčine," spomína sympatický rodák z Lastomíra pri Michalovciach, ktorého na maďarsko - slovenské pomedzie priviedlo získanie učiteľského miesta až v roku 1971 - Timečkovci tu napokon kúpili pozemok, vybudovali dom a už tu zostali. Medzitým pán Ladislav stihol pôsobiť ako metodik výtvarnej výchovy a pravdaže, dlhé roky si odkrútil ako učiteľ výtvarnej výchovy v neďalekej Strede nad Bodrogom. "Učiteľstvo som považoval za poslanie, umeniu som sa venoval len ako koníčku, na druhej strane ma múzy kopali a kopú stále," smeje sa. Umelecký elán vybíjal doma pri maľovaní, v škole pri učení, ako aj na plenéroch po Slovensku, kde sa stretával s ľuďmi na rovnakej vlnovej dĺžke.
V prípade Timečkovho syna Petra sa jablko odkotúľalo ďalej od stromu, je totiž vyslovene technický typ, ale "timečkovská" umelecká duša sa prevtelila do vnuka, ktorý dedovi Lackovi "pomáhal" odmala. "Rád bol pri mne v ateliéri a kadečo sa podučil. Pravdou je, že už ako dieťa mal pevnú ruku a mne ako skúsenému učiteľovi bolo jasné, ktorým smerom pôjde. Táto izba sa stala naším malým svetom, kde sme hovorili rečou farieb. Vnuk má už dvadsať rokov a študuje grafický dizajn," s hrdosťou vysvetľuje umelec.
V jeho tvorbe prevažujú krajinky a zátišia, ich hĺbku umelec dokáže vytvoriť vďaka švihovým, ale aj dobre premysleným ťahom štetca, hrubším nánosom farby, miešaniu, hre svetla a tieňov... Výsledkom je, že jeho krajinky vás vtiahnu do seba a cítite sa, akoby ste boli presne na tom mieste, kde skica zákutia vznikla. Kde - tu sa v Timečkovej tvorbe nájde aj figurálna tvorba, ale tá ho veľmi neuspokojuje: "Príroda je moja inšpirácia, dodnes chodím na dlhé prechádzky, na huby, robím si skice a keď príde čas, dám ich na plátno. Kedysi som nosil aj stojan, ale teraz už nie. Pravdou je, že odkedy som na dôchodku, mám aj druhú vášeň - záhradku. Keďže sú dve, musím svoj čas deliť - v zime patrím múzam a umeniu, v lete záhradke.(smiech)"
Timečko otvorene hovorí, že sám seba nepovažuje za veľkého umelca, ohlasy ľudí, ktorým podaroval svoje plátna však hovoria o inom. Má za sebou množstvo spoločných výstav, o slávu však nestojí...."Tvorím, lebo musím, nesiaham po modernom umení, je mi cudzie - celý život sa snažím zachytiť realitu. Som sám sebou, nikoho nekopírujem, snažím sa len zobraziť pomocou štetca a farieb čo vidím," skromne hovorí umelec, ktorý sa v pravidelných intervaloch zatvára do svojho ateliéru. "Je to moje kráľovstvo, kde tvorím. Manželka tam prístup nemá, lebo mi stále robí poriadky a potom nič nenájdem," prezrádza na seba na záver.
Autor: lyva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
