zaujímavých živočíchoch nazýva, sa na Slovensku zaoberá do desať ľudí. Jeho najbližší kolega pracuje v Martine. Thomka tak patrí k tým, ktorý na Slovensku budujú základy tejto vedy.
Takmer dvadsať rokov pracuje ako zoológ na prírodovednom oddelení Vihorlatského Múzea v Humennom. Za ten čas pochodil so sieťkou na pavúky takmer celý Zemplín. Zmapoval desiatky druhov tohto hmyzu, výskyt niektorých potvrdil, objavil však aj nové druhy. Svojou prácou tak vyplnil biele miesta na arachnologickej mape Slovenska - naposledy totiž niekto skúmal pavúky v Zemplíne pred viac ako sto rokmi. Odvtedy sa však biotop podstatne zmenil. "Najstaršie publikované údaje z Humenského okresu sú až z roku 1877. Majú veľkú výpovednú hodnotu, avšak chýba dokladový materiál. Preto je dôležité pri výskume vytváranie príslušnej zbierky pavúkov, ktorá je priamym dokladom existujúceho stavu," vysvetľuje Thomka.
Začínal s prieskumom lokalít ako Humenský Sokol, Brekovský, Viniansky a Kapušiansky hrad, lesostepí v okolí Humenného. Neskôr pokračoval mapovaním NP Poloniny a CHKO Východné Karpaty. V súčasnosti skúma Sokolie skaly v Kamienke a Rezerváciu Kyjov vo Vihorlate. Thomka hovorí, že výskum pavúkov je veľmi náročná práca. Tieto živočíchy totiž predstavujú druhovo veľmi početný rad. "Na svete je známych viac ako 30-tisíc druhov a žijú prakticky všade". V práci arachnológa patrí k najdôležitejším zber pavúkov. "Používajú sa rôzne metódy - ako smýkanie bylín sieťkou, sklepávanie zo stromov a kríkov, preosievanie lístia, alebo zber pomocou formalínových pascí," ozrejmuje.
Počas svojho pôsobenia v Humennom stihol Thomka zaevidovať 561 druhov pavúkov. Ide o 39 920 kusov uložených v zbierke Vihorlatského múzea v 12 120 skúmavkách. "Všetok tento materiál bolo potrebné určiť pod mikroskopom a spracovať do zbierok, vykonať prvostupňovú a druhostupňovú evidenciu a výsledky publikovať," popisuje vedeckú prácu.
Výskum pavúkov môže povedať veľa o kvalite prírody, ale vypovedá aj o celosvetových prírodných fenoménoch. Ich výskyt napríklad potvrdzuje vplyv takzvaného globálneho otepľovania našej planéty. "Teplomilné druhy, ktoré sa predtým vyskytovali len v južných oblastiach, sa v poslednom období šíria na sever," hovorí Thomka. V Karpatoch však objavil aj pavúkov, ktoré boli predtým zaznamenané len v Alpách.
Jeden z hlavných významov práce arachnológa spočíva v spolupráci so štátnou ochranou prírody. Pomáha pri inventarizácii maloplošných chránených území. "Aby mohlo byť nejaké územie chránené, musí sa najprv zistiť, aké živočíchy tam žijú. Druhový výskyt pavúkov dokumentuje biologickú rozmanitosť ekosystému a kvalitu územia," vysvetľuje Thomka. Naposledy preskúmal územie Národného parku Poloniny. Našiel tam 403 druhov pavúkov.
A čo považuje za najväčšiu odmenu pre arachnológa? "Podarilo sa mi zistiť dva nové druhy pre faunu Slovenska, a to Improphantes decolor a Jacksonella falconier," prezradil. Niektoré ďalšie druhy, ktoré neboli určené vedecky, Thomka revidoval a spresnil. Veľmi si cení aj nález pavúčieho druhu na Jasenovskej Hôrke, ktorý bol predtým len v jednom exemplári nájdený na Devínskej Kobyle pri Bratislave. Thomka už preskúmal takmer všetky najzaujímavejšie lokality v okolí Humenného. "Prekvapujúce nálezy nie sú vylúčené ani v menej atraktívnych častiach okresu," uzatvára však optimisticky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
