vyslúžil 5 rokov nepodmienečne a súd ho pre výkon trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Súd uznal Milana F. vinným zo skutku, ktorého sa dopustil 5. decembra lanského roka. Okolo 22.30 hod. čakal pred dverami bytu, v ktorom bývala jeho bývalá družka Júlia, na jej príchod z práce. Keď nič netušiaca žena, ktorá obžalovaného v prítmí chodby nevidela, prišla a otvorila dvere bytu, sotil ju dnu a hodil na zem. Následne si na ňu sadol a oboma rukami ju škrtil, kým neupadla do bezvedomia. Neskôr, asi pol hodinu po polnoci, ju vyzliekol, sotil na posteľ a napriek jej fyzickému odporu ju znásilnil. Ani to mu nestačilo, opäť si na ňu sadol a začal ju škrtiť. Na krátky čas stratila vedomie, ale keď precitla, podarilo sa jej z bytu ujsť.
"Neznásilnil som ju, neprenasledoval, ani som sa jej nevyhrážal. Pravda je len to, že som ju v kritickú noc chytil pod krk, pretože som bol na ňu nazlostený… Veľmi to ľutujem. Prišiel som za ňou, lebo mi bolo biedne, cítil som potrebu sa s ňou porozprávať. Čakal som ju na chodbe, vonku bola zima. Keď zistila, že som za ňou vošiel do bytu, pýtala sa ma, čo tam hľadám. Povedal som jej, že sa s ňou chcem porozprávať, že cítim psychické napätie," uviedol Milan F.
Ďalší priebeh návštevy, na ktorú sa sám pozval, podľa jeho verzie prebiehal tak, že s Júliou vedľa seba sedeli, rozprávali sa, ona začala plakať, a keď prestala, povedala mu, že nechce, aby si ublížil. Potom sa ešte asi hodinu rozprávali o jeho práci a otcovi. Júlia bola unavená, navrhla, aby si išli ľahnúť. Ráno ho zobudil budík, začal sa obliekať a vtedy ho začali prenasledovať spomienky na to, ako ho Júlia vyhodila z bytu... Prišiel k jej posteli a chytil ju pod krk bez toho, aby niečo povedal.
"Pustil som ju a ona na mňa pozerala vyčítavým pohľadom. Mrzelo ma to. Šiel som do chodby a zapálil som si cigaretu. Vzápätí som počul, že sa Júlia oblieka. Myslel som si, že príde ku mne, vynadá mi a potom ma vyhodí. Ona však vybehla von na chodbu a začala kričať. Bol som z toho rozrušený, nevidel som, že by na chodbe spadla, resp. ležala na zemi," tvrdil obžalovaný. Dodal, že si bol vedomý toho, že Júlia pravdepodobne pôjde na políciu. Poslal jej esemesku, v ktorej uviedol, že vie, čo je jeho povinnosťou.
Z výpovede Milana F. ďalej vyplynulo, že s Júliou prestali žiť ako druh a družka začiatkom júna lanského roka. Vraj s ním nechcela žiť preto, lebo zistila, že je nezaujímavý a nesolventný. Neskôr sa stretávali, aj u nej občas zostal prenocovať, ale obnovenie spolužitia Júlia odmietala. Ku kritickej noci obžalovaný uviedol, že na pohlavný styk nemal ani pomyslenie. Cítil sa celý deň biedne, lebo v robote sa hovorilo o prepúšťaní... Bol na tom zle, nebol schopný sexovať.
"Ak tvrdí, že som ju znásilnil, tak si to vymyslela. Je nahnevaná, že som ju chytil za krk, ospravedlnil som sa jej, ľutujem to," bránil sa pred súdom Milan F.
Jeho bývalá družka však tvrdí niečo iné. Vo svojej výpovedi uviedla, že keď ju Milan vtisol do chodby bytu, veľmi sa zľakla. Vyčítala mu, ako si dovolil vpadnúť do jej bytu a žiadala ho, aby odišiel. Tvrdil, že sa chce len porozprávať… Bol rozčúlený, preto trvala na tom, aby odišiel. To ho rozčúlilo ešte viac, chytil ju pod krk a hodil na zem. Sadol si na ňu a začal ju škrtiť. Keď sa prebrala z bezvedomia, ešte stále na nej sedel. Bol zúrivý, presviedčala ho asi pol hodinu, aby ju pustil, no neurobil to.
"Povedal, že som nepochopila, o čo ide, že všetko je v jeho réžii, a bude tak, ako chce on. Zdôraznil, že pre nás dvoch všetko končí. Prosila som ho, aby s tým prestal, že obidvaja máme deti, ktoré nás potrebujú. Nakoniec sa mi podarilo posadiť, navrhla som, že si zafajčíme. Súhlasil, sedeli sme na gauči a rozprávali sme sa. Povedal mi, že bezo mňa nevie žiť, a že ani ja nebudem žiť, lebo ma zaškrtí a sám vyskočí z balkóna," opísala nočné dianie Júlia.
Okolo tretej ráno už nevládala s Milanom sedieť a rozprávať. Bola vyľakaná, unavená, povedala mu, že si ide ľahnúť. Len čo vstala, zdvihol sa aj on a vyhlásil, že keď je to už pre nich oboch naposledy, tak si to poriadne užije. Bránila sa, ale bol silnejší. Nekričala, lebo sa bála, že splní to, čím sa jej vyhrážal. Keď bolo po všetkom, opýtal sa jej, či sa cíti znásilnená. Ráno, len čo otvorila oči, sedel vedľa nej na posteli.
"Vyzeral ako nepríčetný. Povedal, že všetko sa skončilo, že je koniec. Chytil ma pod krk a začal škrtiť. Stratila som vedomie, a keď som sa prebrala, povedal, že obidvaja skočíme z balkóna. Napadlo ma, že vchodové dvere nie sú zamknuté, že by som sa mala dostať do obývačky. Išli sme tam s tým, že si zapálime. Milan sledoval každý môj pohyb. Keď sa však nahol nad popolník zhasnúť cigaretu, priskočila som k dverám, vybehla som von a búchala som susedom na dvere. Bežal za mnou a kričal ´ty sviňa, to si nemala urobiť´," vypovedala Júlia. Dianie na chodbe potvrdil sused, ktorý na jej krik a búchanie vyšiel z bytu.
O fyzickom útoku obžalovaného svedčil aj chirurgický nález. Vyplynulo z neho, že Júlia mala viacnásobné odreniny, pomliaždeniny a opuchy na tvári, aj pod okom, obojstranné hematómy na krku a kolene. Išlo o zranenia spôsobené bitím a škrtením, v dôsledku ktorého mohla upadnúť do bezvedomia. To, že bola znásilnená, gynekológ nevylúčil. Z psychologického vyšetrenia Júlie vyplynulo, že u nej úzkosť a strach zanechali stopy. Ide však o prechodnú stresovú poruchu.
Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd v Rožňave vyriekol verdikt, ktorým uznal Milana F. vinným zo znásilnenia. S prihliadnutím na jeho bezúhonný život, avšak s výnimkou odsúdenia spred roka, keď za násilie, ktorého sa dopustil voči Júlii, dostal podmienku, mu uložil hore uvedený trest. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
