iných kontinentoch a napriek tomu stále platí, že doma nikto nie je prorokom. Na bábkoherca, ktorý okrem predstavení pre detí robieva aj varietné vystúpenia pre dospelých, si organizátori spomenú obvykle v troch návalových termínoch - na MDD, na Mikuláša či okolo Silvestra. Vtedy by sa vraj musel naklonovať, a potom prichádzajú hluché obdobia. Aj teraz v lete nemá takmer žiadne predstavenia. A tak sa venuje výrobe maskota pre Paraolympijský výbor. Čo ešte porába a ako sa má, to sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.

- Teraz viac odpočívam, ale pracujem aj na chalupe a robím maskota. Kvôli tomu som musel odrieknúť aj Omán, pretože som dostal náhlu ponuku odohrať tam za 10 dní niekoľko predstavení. No ja svojim zákazníkom nerobievam to, že prijmem ponuku, a potom to kvôli niečomu inému odrieknem. Tak dúfam, že ponuka do Ománu ešte príde. Inak sa teraz viac venujem šitiu a výrobe a chystáme sa s manželkou a vnukmi na chalupu, kde si hádam trošku zahubárčim a oddýchnem.

Je pre vás práca, ak nie je dostatok možností prezentovať sa, ešte vôbec motivačná?

- Ale je. Baví ma to. Veď keby nie, dávno by som to nerobil. Mám však veľmi rád pohľad na decká, na žiariace očká. To je najkrajšie na tom celom. A ak sa im zdá, že bolo predstavenie krátke, vtedy vidíte, že to nerobíte zbytočne.

Vy však nielen hráte, ale aj zhotovujete bábky, šijete. Čo vás baví viac?

- Hrať. Keď som v kontakte s divákom, vidím výsledok svojej práce. Ale aj výroba bábok sa mi páči, pretože viem, že budú mať úspech. Je to skvelý pocit, keď visia na stene a ľudia vám ich vychvaľujú.

Keď ste šili na bábky a kostýmy pre seba, nerozmýšľali ste o tom, že by ste šili aj bežne, napr. pre rodinu?

- Nikdy ma to nelákalo, vlastne mi nezišlo ani na um robiť návrhy kostýmov.

Na chlapa je to dosť zvláštne, že ste sa pustili do šitia...

- Všetko sa dá naučiť. A ak si človek niečo vymyslí, musí si to vedieť aj urobiť. Teda pokiaľ nemá dve ľavé ruky.

Teší vás javisko aj preto, že sa na ňom môžete vyblázniť?

- Jasné. Človek aspoň nestíha tak starnúť a ja dúfam, že som dušou ešte stále mladý, že ešte nezačínam kôrnatieť (smiech). Hoci postupne už možno dostanem rozum. Veď by to aj bolo, pekné okolo šesťdesiatky ho už dostať (smiech).

Pôsobíte veľmi optimisticky, predsa, čo vás vie rozčúliť?

- Byrokracia. S tou sa stretávam často, pretože keď nemám robotu, mám na krku náš blok. Sami si ho spravujeme a ja robím predsedu. Takže zabezpečujem opravy. Teraz zatepľujeme a vymyslel som si na seba takú búdu, že som vybavoval peniaze z ministerstva, úvery... Toto sú také výstrelky, pri ktorých odbabrávam svoju energiu.

Ale zas viete, že by ste sa mohli živiť aj niečím iným ako bábkoherectvom.

- To určite, ale nebavilo by ma to. Ja som prešiel rôznymi firmami - mám skúsenosti v stavebníctve, v plynárenstve, pôvodne som hutník. Nemal by som problém. Ale nie je to pre mňa med lízať, nebaví ma to.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na chalupu, že budem oddychovať.

Nerozmýšľate o tom, že by ste postupne vymenili byt v meste za domček na vidieku?

- Je možné, že sa tam na starobu usadím. Napríklad, keď si nebudem vládať platiť byt v meste. Aj keď ťažko povedať, či je dnes lacnejšie bývanie na dedine ako v meste, pretože keď porovnávam ceny... Kedysi sme tam všetko kupovali - mäso, potraviny - a teraz to vláčime odtiaľto. Život na dedine nenormálne zdražel. Až taký obrat som nečakal.

Uspokojovalo by vás žiť v prírode, nechýbal by vám ruch mesta?

- Viete čo, práve sme sa vrátili z Hlavnej. Boli sme sa s manželkou prejsť po meste. Akurát, že som si posedel pri pivku. Ale čo už v tom meste, keď to tak zoberiete? Keď budem v penzii, tak keby som aj chcel chodiť napr. do divadla, nebudem na to mať. Takže možno by mi mesto ani nechýbalo. A na dedine by som si užil pokoj, lebo keď som na chalupe, nevnímam tak ten zhon. Jednak tam nemám internet, som tam takmer bez telefónu, pretože nemám všade signál. Tak by som vypadol z civilizácie. A život na zdravom vzduchu niečo do seba má. Tí ľudia tam totiž vyzerajú celkom inak ako ľudia v meste - omnoho mladšie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári