požiadaviek. Ak sa tak nestane sú ochotní ísť aj do štrajku. Ich požiadavky sa okrem iného týkajú najmä dorovnania priamych platieb pre rok 2006 na úroveň 65 percent z úrovne EÚ a zvýšiť objem štátnej pomoci aspoň do výšky 700 miliónov korún. Práve včera navštívil náš región aj ich rezortný minister Zsolt Simon, aby zmapoval situáciu a žatevné práce v niektorých poľnohospodárskych podnikoch (PP). stretli sme sa s ním v PP Agro Plus s. r. o v Budimíri, kde nám odpovedal na pár otázok.
Ako vnímate vyhlásenie východoslovenských poľnohospodárov?
- Túto ich výzvu nechápem ako vyhlásenie štrajku. V tomto momente to chápem ako snahu dosiahnúť ich ciele. Toto som všetko videl v poľnohospodárskych podnikoch na východe Slovenska. Existujú v tomto regióne, čiže na východe republiky. Ale lepšie pomenovanie súčasného stavu je, že sú na periférií Európskej únie. Či už to zoberieme z hľadiska miery nezamestnanosti, životnej úrovne alebo pracovných podmienok. Existuje bratislavskocentralizmus. Ceny sa stanovujú v prístavoch, morských prístavoch a na Slovensku je to v Bratislave v prístave na Dunaji. Tam sa stanovujú ceny a na východe sú farmári znevýhodnení, lebo ponúkajú nízku cenu. Až zarážajúco nízku. Keď z intervenčných centier predávame obilie aj zo stredného Slovenska a zahraničný odberateľ zaplatí 95,2 eur za tonu, čiže v prepočte 3 700 korún a na východe je to cena len 3-tisíc Sk za tonu. Je to zneváženie práce východoslovenských poľnohospodárov.
Čiže súhlasíte s vyhlásením poľnohospodárov na východe Slovenska?
- Ja s tým súhlasím, a treba sa tým zaoberať. Požiadavka dorovnať priame platby do maximálnej výšky chápem zo strany nielen poľnohospodárov, ale aj vidieka. Je to jediný zdroj, ktorý vyrovnáva a dorovnáva platby podľa plochy a poskytuje prostriedky pre jedinú fungujúcu ekonomiku na východe Slovenska. Pokiaľ by malo dôjsť k zníženiu platieb, tak by došlo ešte k väčšiemu rozdielu medzi východom a západom Slovenska, čo je neprijateľné.
Aký je váš pocit z dnešného pracovného výjazdu po poľnohospodárskych podnikoch v našom regióne?
- Mám veľmi príjemný pocit aj keď majú vážne obavy z budúcnosti. Vyplývajú aj z ich včerajšieho vyhlásenia. Vidím, že farmári tu stále majú blízky vzťah k pôde a sú odhodlaní aj naďalej podnikať. Právom sa dožadujú, aby mali vytvorené optimálne podmienky.
Čiže ste optimista a veríte, že poľnohospodárstvo na východe nebude zlikvidované?
- Verím tomu, že nie. Minulého roku skončilo poľnohospodárstvo so ziskom a tohto roku verím, že bude tiež ziskové. Len netreba ich problémy brať na ľahkú váhu, ale vytvárať im z roka na rok lepšie podmienky.
Ako vnímate iniciatívu ochranárskych združení, ktorí vás kritizujú za situáciu vo Vysokých Tatrách?
- Každý v tejto republike má nárok na svoj názor. A nebol by som dobrým ministrom, keby niekto aspoň raz za štyri roky nevyslovil nejakú kritiku.
Myslím si, že tí ktorí túto kritiku vyslovili, by sa mali zamyslieť sami nad sebou. Pretože 19. novembra, keď sa Tatrami prehanala veterná smršť, som bol prvý kto do Tatier prišiel a snažil sa im pomôcť. Vypracovali sme projekt spracovania kalamity, ktorý mali možnosť pripomienkovať. Boli v ňom obsiahnuté čiastočne aj protipožiarne opatrenia. Avizovali sme, že to nebude možné spracovať za mesiac. Už sme spracovali viac ako 60 percent kalamity a na budúci rok ju spracujeme celú, ale obnova bude trvať asi 10 rokov. Ale ochranári podali 32 oznámení a inšpekcia životného prostredia začala konať. Preto lesníci museli odísť, čím sa spracovanie oddialilo o niekoľko mesiacov. Preto si myslím, že tieto združenia minimálne nemajú morálne právo kritizovať. Lebo práve oni boli tí, ktorí oddialili zlikvidovanie kalamity.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
