Kuvajťania nemohli piť alkohol, Grékyňu trápil ypsilon a mäkké i

Na Lekárskej fakulte UPJŠ bol prednedávnom veľký deň - 24 zahraničných študentov promovalo a prevzalo si diplomy lekárov. Skôr ako zbalili kufre, aby odcestovali domov, s päticou z nich sme sa porozprávali o nich, aj o tom, čo všetko ich na Slovensku počas štúdia postretlo. Prví, ktorých sme oslovili, boli čerství stomatológovia Salah Alkandari, Mohammed Ashkanani a Khaled Almulla z Aldaharu v Kuvajte.

Salah vyštudoval i našiel lásku

Salah Alkandari pochádza z početnej rodiny, doma má šesť sestier a troch bratov. "Najprv sme doma hovorili o tom, že budem inžinier. V Kuvajte je však už teraz dosť inžinierov, mohlo by sa teda stať, že by som nemal šancu dobre sa uplatniť. Otec, mama a najbližšia rodina rozhodli - skús medicínu. Mal som vtedy 18 rokov, čo je vek, kedy mladý človek nevie ešte veci zvážiť, zhodnotiť. Tak som dal na rodičov."

Pri rozhodovaní, do ktorej krajiny pôjde Salah študovať, do úvahy prichádzali dve - Česko a Slovensko. Žreb padol na Slovensko i preto, že v Kuvajte veľmi dobre pracuje kancelária propagujúca možnosti štúdia u nás. Skôr ako prišiel do Košíc, absolvoval Salah v Senci jazykovú školu. Učil sa predmety, ktoré potreboval ku štúdiu - biológiu, fyziku, chémiu, slovenskú históriu a angličtinu.

"Dnes, keď držím v ruke diplom zubného lekára, som spokojný. No pred štyrmi rokmi, keď som musel opakovať ročník, milionkrát som ľutoval, že som opustil Kuvajt," povzdychol si Salah a začal menovať, čo všetko na neho negatívne vplývalo. Sám býval na izbe, musel sa starať o stravu, sám chodil do mesta, cestoval v autobuse, prežíval naše zimy... "Najprv som býval dva roky na priváte, potom som prešiel do ubytovne na Považskej. V bunke s dvomi izbami sme boli pôvodne dvaja. Keď vlani kamarát skončil, už som si na nového nechcel zvykať, takže posledný rok som platil a mal obe izby len pre seba." Toto riešenie Salahovi vyhovovalo najmä preto, že ho nikto pri učení nerušil.

Celé štúdium na UPJŠ absolvoval v angličtine. Nikde vraj nie sú univerzity, ktoré by medicínu učili v arabštine. Ani u nich doma nie, pretože v Kuvajte prakticky každý hovorí aj anglicky. Preto sa aj medicína študuje v anglickom jazyku. "Ja som však už miešanec, lebo s priateľmi sme sa najčastejšie v Košiciach rozprávali arabsky, v škole anglicky. A keď sme boli v meste, slovensky. Asi dva mesiace mi trvalo, kým som sa naučil základné slová: ďakujem, prosím, dobrý deň, dovidenia... Pomocníkom mi bola kniha ´Slovenčina pre cudzincov´, z ktorej som sa učil základné slová a frázy. Jedinou chybičkou je, že už nie je aktuálna, čo sa týka prezidenta. Všetko sa v nej totiž píše o Michalovi Kováčovi a jeho manželke ..."

Salah po slovensky hovorí naozaj dobre. Snažil sa aj preto, aby sa nestalo to, čo zažil v druhý deň pobytu na Slovensku v Bratislave. S kamarátom sa vybral do jednej z reštaurácii. Rozhodli sa pre kuracie mäso, no nevedeli to čašníkovi vysvetliť. "Hanba-nehanba, rukami som naznačil ako robí kura. K tomu som vydal i patričný zvuk - kvok, kvok. Okolie sa síce na nás zabavilo, no čašník bol super. Pochopil a my sme sa najedli." S jedlom mal spočiatku u nás vo všeobecnosti problém, jeho viera mu viaceré jedlá zakazuje jesť, napríklad bravčové. Ani alkohol nesmie. V Kuvajte sa konzumuje hlavne baranina, občas hovädzie.

V súvislosti so slovenčinou Salah podotkol, že po 10 rokoch pobytu v Košiciach už akosi automaticky po slovensky aj rozmýšľa. "Dokonca mám dilema - je pre mňa po arabštine druhým jazykom stále angličtina alebo už slovenčina? Možno to bude naozaj slovenčina, pretože som v Košiciach okrem vysokoškolského diplomu získal i lásku. Je to vážne, ešte v tomto roku máme zásnuby. Kontakty so Slovenskom budem teda udržiavať."

Teraz si Salah Alkandari plánuje doma oddýchnuť. Určite si však podá žiadosť o prijatie do zamestnania, aby mohol od jesene pracovať v štátnej nemocnici. Dovtedy ho ešte budú finančne podporovať rodičia. Akonáhle začne zarábať, karta sa obráti, a už bude on vypomáhať im. Dosť sa totiž obetovali, aby mu zaplatili štúdium a pobyt u nás.

Aspoň ako turisti sa určite vrátia

Mohammed Ashkanani a Khaled Almulla tiež začnú rodičom splácať, čo im doteraz na štúdia dali. Táto povinnosť je zakotvená aj v Koráne, keďže sa v ňom píše, že každý syn a dcéra sú povinní pomáhať rodičom. Keď sme spomenuli vierovyznanie, Kuvajčania si pochvaľovali, že na fakulte mali pripravený priestor, kde sa mohli chodiť modliť.

Mohamed absolvoval jazykový kurz v Modre-Harmónii. Košice sa mu páčia viac. "Pekné je mesto a veľmi milí sú ľudia, čo tu žijú. Počas celého štúdia som nemal žiadne problémy. Ani na diskotéke, ani na ulici či v autobuse. Nikto mne, ani ostatným, nikdy nič nevykrikoval, neposielal ma ako nepozvaného domov. V tom boli Košice a ich obyvatelia tolerantní a naozaj som sa tu dobre a bezpečne cítil." Mohammedovi sa domov dosť ťažko odchádzalo i preto, že aj on si tu našiel priateľku. Určite teda Košiciam nezakýval naposledy...

Khaled tiež potvrdil, že mu naše mesto prirástlo k srdcu. Veď tu prežili svoje vo veku mladých mužov najkrajšie obdobie. "Ja som na Slovensku desať rokov. Každý rok som sa síce išiel pozrieť domov, ale podobne ako Salah a Mohammed, niečo ma počas pobytu tlačilo pri srdci. Jednoducho mi vaša krajina chýbala. Teraz sú však pocity úplne najhoršie. Vtedy som bol doma na dovolenke a vedel som, že sa po pobyte v Kuvajte do Košíc vrátim. Teraz odchádzam preč s tým, že už sem možno nikdy neprídem. Aj keď neverím, že to bude: už nikdy. Ja sem zájdem, aspoň ako turista." Khaled teraz bude čakať na to, aby sa dostal do zamestnania. Miesto by určite mal mať, pretože Kuvajt stomatológov potrebuje.

Trojica mladých lekárov z kuvajtského Aldaharu sa zhodla na tom, že keď dostali do rúk diplom a už môžu používať titul MUDr., pocity, ktoré prežívali, sa dajú ťažko opísať. Salah priznal, že sa len asi 15 minút díval, díval a neveril, že to predsa dokázal.

Maria nechce byť patológom

Plnú čašu radosti a spokojnosti do dna vychutnávala i Maria Pouli z Grécka, ktorá prevzala diplom MUDr. v odbore všeobecná medicína. Na slávnostnú promóciu sa z dcéry prišla potešiť mama Stella, otec Stelios, teta Giorgia i brat, ktorý študuje architektúru v Taliansku.

Maria mala možnosť stať sa lekárkou aj v inej krajine, no rozhodla sa pre Slovensko. Nechcela ísť ďaleko, mienila byť v štáte, ktorý patrí do Európy. "Len keby ste nemali taký ťažký jazyk. Hrozné sú hlavne tvrdé a mäkké i a y a tiež de, te, ne, le, di, ti, ni... To si pletiem," priznala Maria, ktorá po návrate domov do Atén pôjde pracovať do regiónu, kde nemajú nemocnicu. Potrebuje získať odbornosť. Až po niekoľkých rokoch sa môže konkrétnejšie špecializovať na niektorý medicínsky odbor. "Dnes ešte neviem, čo to bude. Možno chirurgia, možno sa rozhodnem byť internistom. Nie však patológom. A snáď sa mi počas výkonu mojej profesie ani nepodarí žiadneho pacienta na stôl kolegu - patológa dostať,...", rozosmialo sa sympatické mladé žieňa.

Maria netajila, že sa života v Košiciach spočiatku bála. "Prísť z veľkomesta, akým Atény rozhodne sú, do pre mňa malého mesta s pokojnými, až tichými ľuďmi, to bolo na začiatku zložité. Veľmi skoro som si však zvykla. U nás človek dve hodiny cestuje, kým sa dostane z jedného konca mesta na druhý. Tu ste všade za niekoľko minút. A mesto je naozaj pekné."

Od prvej chvíle Maria štúdium brala veľmi vážne, ani jeden ročník neopakovala, všetko dobre zvládala. I keď anatómia a patológia boli vraj poriadne ťažké. "Našťastie, ja som sa neučila len dva dni pred skúškou, ale pravidelne, takže to išlo." Z praxe pre ňu k najkrajším patrili chvíle v nemocnici, pretože pacienti boli milí. Aj keď niekedy bol problém s komunikáciou, oni neporozumeli na prvýkrát jej, ona im. Vtedy na počudovanie, občas prišla na rad angličtina, pretože niektorí ležiaci vedeli aspoň čosi "zaspíkovať".

Od začiatku štúdia, teda šesť rokov, bývala Maria v ubytovni na Považskej. Aby mala súkromie, platila za celú bunku, čo najmä pri učení nebolo zlé. Páčilo sa jej i to, že nie je pod rodičovskou kontrolou. Veľmi skoro jej však začalo byť z voľnosti smutno, a tak každé tri mesiace cestovala domov. "Naozaj len pomaly som si privykala. Domov, do Atén, sa teším. Veď sa vraciam ako hotový človek - doktorka. Zatiaľ si na ten pocit ešte neviem zvyknúť. Som šťastná, no keď som preberala diplom, ja som neplakala. Zato mama a teta púšťali more sĺz. No a aká bude rada stará mama, to si viem živo predstaviť...," dodala na rozlúčku Maria, ktorá deň po našom stretnutí odcestovala do Grécka.

S naším diplomom mieri do Nemecka

Posledný z oslovených čerstvých lekárov Kamal Omer El-Hag pochádza zo Saudskej Arábie. Jeho otec je Sudánec, mama Nemka. Vietor ho na Slovensko privial aj vďaka tomu, že jeho brat pred troma rokmi vyštudoval medicínu v Martine. Kamal strávil v Košiciach sedem rokov a diplom z košickej LF UPJŠ dostal v odbore všeobecná medicína. Aj on pôvodne uvažoval, že sa stane inžinierom.

"Prostredie v Bratislave, kde som spočiatku býval, sa mi nepáčilo, vážne som sa chcel vrátiť domov. Otec nesúhlasil. Tvrdil, že predčasne sa z bojiska nemá utekať. A poradil mi lekárinu," vrátil sa v spomienkach na začiatky pobytu u nás sympatický Kamal. I on najprv absolvoval jazykový kurz v Modre-Harmónii, po ňom sa dostal do Košíc. Celé štúdium absolvoval anglicky. Okrem angličtiny vie ešte nemecky, arabsky a celkom slušne po slovensky. "Vaša reč je ťažká, ale celkom sa mi darilo chytať slová i vďaka ´praxi´. Okolo mňa bolo stále dosť kamarátov, s ktorými som mohol veľa po slovensky rozprávať. Dalo sa hovoriť aj anglicky, ale otvorene poviem, že z úcty ku krajine, kde som toľké roky žil a študoval, rozprávali sme sa hlavne po slovensky."

Kamal spomenul i to, že spočiatku mal aj on okrem jazykovej bariéry problémy i s jedlom. Veľmi skoro však nabehol na systém, že ak sa išiel najesť do reštaurácie, poprosil, aby mu na tanier šunku alebo niečo iné mäsité, vôbec nedávali. "Myslím, že som prispôsobivý človek, ktorý bol v Košiciach spokojný. Snažil som sa žiť podľa pravidiel krajiny, ktorá sa stala mojím dočasným domovom. A som vďačný, že sa za ten čas žiadne incidenty neodohrali. Ešte chvíľku pobudnem v Košiciach, potom idem do Nemecka, kde by som chcel pracovať v niektorej nemocnici. V Saudskej Arábii sa nemám šance uplatniť, nemám jej štátne občianstvo, takže som cudzinec. Dôvod? Už som spomenul, že otec je Sudánčan a mama Nemka."

Kamal dúfa, že v Nemecku sa mu podarí uchytiť sa, pretože tam je veľa nemocníc. Rád by raz robil gynekológa a pomáhal na svet bábätkám. Možno časom odrodí aj svojho syna či dcéru, keďže v Košiciach sa zoznámil so svojou nastávajúcou. Svadbu plánujú v októbri. "Nie je to Slovenka, ale dievčina z Kuvajtu, ktorá tu študuje. I keď to teda nie je Košičanka, na vaše mesto budeme mať obaja dôvod na spomínanie. Kvôli vysokoškolských diplomom, čo sme tu získali, aj partnerskému vzťahu, ktorý sa tu začal," uzavrel svoje rozprávanie Kamal Omer El-Hag.

Kedysi a dnes

Boli časy, keď na Slovensku študovalo veľa mladých zo zahraničia v rámci ekonomickej pomoci tzv. rozvojovým krajinám. Po roku 1989 začali na Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach prichádzať študenti - samoplatcovia, ktorí chceli získať diplom lekára za štúdium v inom ako v slovenskom jazyku. Tento trend trval dovtedy, kým nedošlo k teroristickému útoku na "dvojičky" v New Yorku a k vojne v Iraku. Po ňom sa výrazne znížili počty študentov aj v Košiciach. Postupne sa však naše mesto, aj LF UPJŠ, ako to hodnotí dekan fakulty prof. MUDr. Andrej Jenča, CSc., opäť dostávajú do pozornosti zahraničia.

"Momentálne má naša LF UPJŠ vyše sto študentov z takmer celého sveta. Sú medzi nimi takí, čo tu absolvujú celé šesťročné štúdium. Ale aj tí, čo sa rozhodnú len pre niekoľko semestrov. Jeden ročník stojí priemerne od 6500 do 8500 dolárov. Niektorí zaplatia priamo na našej fakulte, väčšinou sa však platba uhrádza cez spoločnosti, ktoré zahraničným študentom študium sprostredkovali." Podľa doterajších skúseností väčšina absolventov odchádza s diplomom domov. Niektorí tu však aj ostávajú, pretože si robia špecializáciu alebo chcú získať titul PhD. Prípadne u nás uzavreli manželské zväzky, čím získali občianstvo a následne pracovné povolenie aj súhlas na vykonávanie činnosti.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári