Bedeker starý 180 rokov časť štvrtá

HERCI HRALI PODĽA HESLA, AKÝ PENIAZ, TAKÝ TOVAR

Popis košického divadla, ktorým dnešný text historického sprievodcu našim mestom uvádzame, je prekvapivo nelichotivý. Tunajšie stále divadlo, ktoré v tom čase existovalo iba okolo tridsať rokov, evidentne upadalo. Aspoň tak sa to javilo pánom Szepesházymu a Thielemu, alebo tomu, kto pre nich spracovával podkladové informácie. Po slávnom období, keď túto scénu priviedla na svet okolitá šľachta, nastalo obdobie stagnácie. Niet sa čomu diviť. Vtedajšie Košice boli predsa len príliš malým mestom, aby uživili kvalitnú scénu, a bohatých šľachticov, prípadných mecenášov, tu nebolo snáď ani desať. A tak sa hrali rôzne dobové kasové trháky pre bežných občanov mesta, čím fajnovejšia spoločnosť opovrhovala. Ostatne spomenutá Hilverdingova diadelná spoločnosť, ktorá košické divadlo "zabiehala", by si dnes nemohla zahrať ani v cirkuse.

TAK, AKO MÁLO PADNE

v lete úžitok krásnych záhrad a ich okolia obyvateľovi Košíc, pripútanému v priebehu celého roka úradom či podnikaním k mestu, tak nevyhnutná je zaiste pre vzdelanca návšteva dobrého divadla v zime. Tvrdíme, že toto dobro by bolo primerané, keby charakter ducha a stupeň kultúry, ktorými disponuje veľká časť tunajšieho obecenstva, nielen udržiavalo, ale jeho slabšiu časť stále viac a viac povznášalo. Je preto prirodzené, že sa málo, alebo vôbec nehovorí o tom, že od roku 1781, keď tu Hilverdingská spoločnosť zinscenovala prvé predstavenie, pohybovala sa na okraji priemernosti a nestíhala držať krok zarovno s vyberaným vkusom obecenstva, takže zriedka vyhovela požiadavkám vychádzajúcim z vyššieho vzdelania.

Táto epocha málo potešiteľných predstavení trvala až do roku 1817, kedy prevzal riadenie divadla zámožný rytier pán gróf von Péči a uvážlivým výberom divadelného ansamblu i starostlivosťou o všetko ostatné bol za jeho dôstojného vedenia dosiahnutý s plnou dostatočnosťou predmet oprávneného očakávania a vybudovaný vzťah publika prihliadajúceho k možnostiam mesta. Za okolností, o ktorých tu nie je priestor diskutovať, priviedlo konečne toto riadenie po dvoch rokoch, v priebehu ktorých sa zdalo, že návštevnosťou blahobytného obecenstva, hlavne však šľachty, prostredníctvom akciových spoločností, alebo aj iným spôsobom zabezpečujúcim žiadúcu finančnú silu, stávajú sa oproti obvyklej letargii upadnuté dramatické múzy čulými.Všetko, čo sa dalo urobiť pre pôsobenie divadla, kvôli prežívajúcej napätej situácii tejto ustanovizne, sa už stalo.

Lokál /rozumej divadelná sála/ vlastnený mestom a nachádzajúci sa vo veľkej kaviarenskej budove, je pre potrebu mesta zbytočne veľký a priestranný. Okrem pevných sedadiel a noblesného parteru je vybavený troma slušne vystrojenými a vkusne vymaľovanými galériami zaberajúcimi celý jeho obvod, z ktorých dve sú pre abonované lóže a najvyššia pre posledné miesta. Javisko je vybavené primeranými dekoráciami a všetko, čo je tu nachystané príjemne prekvapiť cestovateľa, ukazuje, že táto ustanovizeň hodlá zabezpečiť obecenstvu miesto oddychu, z ktorého možno naviac čerpať vkus i poučenie.

Pokiaľ sa vzdelanejšej časti obecenstva nie vždy zapáči výber hier, interpretácia hercov a tak podobne, následným dopadom toho je malá, prinajmenšom kolísajúca návštevnosť divadla počas celej zimy, z čoho vyplýva malý príjem divadelného riaditeľa. Verejnosť navštevuje divadlo pomenej, nakoľko veľká časť tunajšej umeniamilovnej šľachty zotrváva v meste iba niekoľko mesiacov, prichádza iba na obdobie karnevalov a s prvým škovránkom sa opäť ponáhľa na svoje krásne vidiecke sídla. Počas pobytu v meste sa tiež rozptyľuje inými fašiangovými radosťami, kasínom, redutou a súkromnými bálmi, takže Melpomené a Thálii je venovaná iba polovičná pozornosť.

KEĎ JE TAKTO MNOŽSTVO LÓŽÍ

A veľká časť parteru osirelá, čím považuje divadelný riaditeľ za potrebné vyberať pre udržanie pokladne kusy pre "thiers état" /tretí stav, čiže meštianstvo/ a najvyššie galérie, na ktoré sa však herev neobracia s najlepším, ale s najlacnejším, ktože by potom prirodzene nenazval tunajší umelecký vkus príslovím "Aký peniaz, taký tovar". Nepomôže ani to, keď košické divadlo zatiahne nie vždy dobrého, no statočného herca do vecí, čo sa udejú vo svojej úbohosti iba náhodou, či ako divadelné nešťastie, stanúc sa tak korením akéhokoľvek nechutného divadelného odvaru. Keď herec musí dennodenne hrať hrať bez akýchkoľvek ohľadov, slúžiac iba udržaniu priemernosti zvyšku, necháva priateľov umenia neuspokojených a žiadostivých za krásnymi zážitkami.

Už sama okolnosť, že herec tu vidí počas zimy a pod ochranou svojho riaditeľa zaistenú svoju existenciu iba "tant bien, que mal" /doslova: tak dobre, že zle/, odtiahne ešte pred lastovičkami a musí si hľadať živobytie v Bardejovských kúpeľoch, alebo susedných malých mestách, kde ho nie vždy nachádza, prináša so sebou ten výsledok, že tunajšia divadelná spoločnosť zriedka zostavý dobrý "ensemble" /súbor/, keďže je to celok zozbieraný z rôznorodých častí. Takže až do čias, pokiaľ nezasiahne "Deus ex machina" /doslova "Boh zo stroja", čo býval dobový divadelný efekt na lane zhora spúšťaného divadelného Boha, prenesene zázrak/ s dobre naplneným mešcom peňazí, to asi takto zostane. Iba nádej na skúsene a obozretne vedenú akciovú spoločnosť pozostávajúcu zo šľachty a zámožného meštianstva, ktorá nebude prihliadať na žiadne súkromné záujmy a bude riadená s múdrou opatrnosťou, slabo presvitá cez súčasnú divadelnú temnotu a pomôže bezpečne ukotviť lodičku zmietajúcu sa v búrke.

Tunajšia dobročinná šľachta dáva zdôvodov šľachetnosti a ľudskosti spoločné divadelné predstavenie, ktoré je hojne navštevované už samou zriedkavosťou udalosti ako takej, výškou výdavkou na jeho lesk a tiež kvalitou zvolenej hry, takže pre dobro trpezlivého ľudu prináša tie najpotešiteľnejšie výsledky. Týmto veľkodušným činom si tunajšie dámy prvého rangu budujú spolu so svojimi manželmi trvácne, všeobecne vážené a kvôli pomoci verejnosti požehnané zásluhy.

REDUTY,

ktoré sa konajú priamo v budove kaviarne, avšak v osobitne na to zariadenej a účelne dekorovanej sále, boli pred pár rokmi hojne navštevované a vynikajúco skvelé, keďže šľachta, honorácia a vzdelané meštianstvo sa priam pretekali prispieť na ne a skrášliť spoločné miesto stretnutí, kde sa nenútene spolčila družnosť s radosťou z tanca a z pohostenia. Hlavnou podmienkou tu je, aby ich svojim prispením každý rešpektoval na úrovni všeobecne stanovených regúl dobrej spoločnosti, nenúteným spôsobom sa oddajúc svojim nárokom.

Ak sa však zjaví rozťahovačný holič, holdovateľ predsiení a hrdina nožníc z rytierskych polí zježených vlasov svojich zákazníkov, zanechajúc lavór a nasledujúc ducha doby sa priam derie do tejto spoločnosti, vidia tí najlepší v obave, že by tancovali v jednom rade so svojimi slúžkami a komornými, potrebu spojiť sa v núdzi do uzavretého kruhu nezávislého od vstupného, do ktorého je zamedzený vstup akémukoľvek nie celkom vhodnému indivíduu. Osobitne určení členovia spoločnosti mu nezakryte návštevu reduty znemožnia, vyhostiac ho tak z kasín a spoločenských plesov. V súčasnosti sú však reduty najlepšou časťou verejnosti málo navštevované, takže viditeľne upadajú.

Členovia kasína pozostávajúci výhradne z vysokej šľachty pozývajú na svoje plesy magistrátnych úradníkov, vyšších úradníkov, dôstojníkov tu sa nachádzajúcich vojenských jednotiek, honoráciu a skrátka všetkých, o ktorých si myslia, že je vhodné stýkať sa s nimi, a sktorými je tiež možné zmysluplne sa stotožniť. Počet samotnej strednej vrstvy je však pritom veľmi obmedzený, takže inak vhodne veľká sála je zriedkakedy dostatočne naplnená a býva nutnosťou rozdeliť ju.

Členovia spoločenských plesov, počtom silnejší, sa schádzajú v nerozdelenej sále. Tvorí ich už menovaná vzdelaná vrstva a kultivované vyššie meštianstvo, ktoré zo svojej strany taktiež pozýva šľachtu a tá sa podľa zvyklostí hojne dostavuje, takže vonkoncom nenarušuje spoločnú zábavu ostrým oddeľovaním sa vyplývajúcim z rozdielu stavov. Pozorovateľ takto môže vnímať s potešením a dobrým taktom v oboch spoločnostiach, kasíne i plesovej spoločnosti, prevládajúci charakter lepšieho sveta.

TANEČNÉ SPOLOČNOSTI

sú natoľko príjemné, že v tomto kraji obzvlášť všeobecne ctený a o vlasť vysoko zaslúžilý divízny generál, poľný pdmaršal barón Mariáši, usporiadava podľa pravidiel na narodeniny Jeho cisárskeho Veličenstva pre obyvateľov Košíc zďaleka najskvelejší a najpočetnejšie navštevovaný ples na vlastné náklady /Pozn. prekladateľa: v dobe vydania bedekra panoval cisár František I., ktorý mal narodeniny 12. februára/. Všetci pozvaní, a patria sem takmer všetky triedy vzdelanej verejnosti, sa na oslavu tohto krásneho dňa vyparádia do najvyberanejších odevov. Cenné šperky dám, parádne uniformy vojakov a najlepšie garderóby všetkých, čo majú nejaké postavenie či hodnosť, sa tu zdvorilo a blahosklonne predvádzajú. Každý hľadí s vďakou a pohnutím na vhodne ovenčený obraz milovaného monarchu pripomínajúc si s dvojnásobným dojatím všetky dobrodenia, ktorým sa tešila vlasť v uplynulom roku.

V tento deň je doplna obsadená tanečná sála skvele vysvietená, hudobný zbor posilnený a každý hlasne zvestuje veľkú slávu týchto dní predrahých pre celú krajinu. Sály reduty so svojimi priestrannými vedľajšími miestnosťami ponúkajú pre priateľov tanca a fašiangov veľmi slušné miesto. Okrem uvedených verejných redút usporiadava tunajšia šľachta počas, no i mimo fašiangov, skvelé súkromné plesy a večierky. Minulej zimy bol šľachtickou rodinou von Soosovcov usporiadaný súkromný maškarný ples v ich vlastnom dome, ktorý je na vyberanom a slušnom mieste. Ples bol skvelý, početne navštívený a vyznačoval sa znamenitým výberom a vkusom masiek, ako ostatne aj súkromné plesy jeho excelencie grófa Čákiho, grófa van Dernátha a mnohých ďalších.

Záhradná sála Hanfišky otvára krídla svojich brán, do ktorých láka komornícke "mačičky" slúžtičky a podobne s ich priateľmi, dôverníkmi a zbožňovateľmi, pričom predvádza etiketu zodpovedajucu sa ženám, ktoré tam možno sledovať a ktoré sa musia predviesť v komplet nemeckých šatách a účesoch, a nie v slovenských krojoch s dlhými vrkočami. Copaté a v spoločenskom poradí nižšie stojace krásky sa odoberú do hostinca "Čierny orol" a posledná vrstva služobných duší ženského pohlavia sa pripojí k remeselníckym mládencom všetkých cechov, ktorí si nájdu svoje miesto na bujnosť a svojský pôžitok v ostatných malých hostincoch, po pivniciach a iných skrytých kútoch.

Najspodnejšia trieda chystá už niekoľko dní vopred tanečnice pre očakávanú slávnostnú príležitosť. Vystrojí ich pestrofarebnými stužkami a fantasticky vyčačkaným krojom, a tieto sa potom v deň tancovačky spoločne odoberú ku staromajstrovi cechu, odtiahnúc potom z tohoto "rendez vous" /schôdzky/ v slávnostnom fakľovom sprievode s vyhrávajúcimi húfmi cigánov na vlastné miesto tanca, kde sa v tesnej atmosfére preplneného lokálu, tancujúc a pijúc po celú noc roja.

Palce, stopy, siahy a míle platili aj u nás, tak ako v USA dodnes

MIERY A VÁHY CISÁRSKO - KRÁĽOVSKEJ DOBY

Je priam neuveriteľné, že až do roku 1848 neboli v Uhorsku miery a váhy unifikované a platili tie, ktoré vznikli živelne ešte v stredoveku a miestne jednotky. To znamená, že každé významnejšie mesto, a nepochybne aj Košice, malo svoju stopu či siahu ako dĺžkovú, svoju libru ako váhovú a svoj kýbel ako objemovú jednotku. Unifikácia mier a váh trvala neuveriteľne dlho, aj ke´d sa začala už nástupom Habsburgovcov na uhorský trón v roku 1526. Najprv to boli iba vojenskí inžinieri, ktorí používali jednotne viedenské miery a váhy. Od 18. storočia to už presadzovali aj úradníci eráru /dnes by sme povedali štátnej správy/, no jeho vplyv bol dlho veľmi malý. V čase vzniku Szepesházyho a Thieleho sprievodcu po uhorských pozoruhodnostiach, sa však viedenská sústava mier používala, hlavne navonok, pomerne bežne. Ako vyzerala?

Dĺžkové miery boli zastúpené viedenským palcom /latinsky pollex, nemecky Zoll, maďarsky hüvelyk/ čo bolo 26,34 mm, nasledovala stopa /pes, Schuhe, láb/, čo bolo dvanásť palcov, čiže 316,08 mm, dve stopy boli jeden krok /passus, Schritt, lépés/ čiže 632,16 mm, šesť stôp bola siaha /orgia, Klasster, öl/ dlhá 1896,48 mm a dve siahy boli jeden prút /ferula, Rutte, vessző/ čiže 3792,96 mm. Kratšími jednotkami bola dvanástina palca, nazvaná línia /linea, Linie, vonal/ dlhá 2,634 mm a bodka /punctus, Punkt, pont/ dvanástina línie dlhá 0,22 mm. Míľa /millia, Meile, mérföld/ spomínaná v bedekri môže byť bud rakúska poštová míľa dlhá 24 000 viedenských stôp, či 4000 siah, čo je 7, 587 km, alebo uhorská míľa dlhá 8, 354 km. Pomerne často sa vtedy používala aj zastaralá dĺžková jednotka viedenský lakeť /brachium, Elle, könyök/ dlhý 737,52 mm.

Ako plošné jednotky sa používali štvorcová siaha 3,5966 štvorcového metra, viedenské jutro veľké 1600 štvorcových siah, čiže 0,5755 hektára a uhorské jutro veľké 1200 štvorcových siah, čiže 0,4316 hektára. Váhové miery boli zastúpené kventlíkom vážiacim 4,38 gramu, lót /semuncia, Lot, lat/ mal štyri kventlíky, čiže 17,52 gramu, funt /pondus, Pfund, font/ mal 32 lótov, čiže 560,64 gramu a cent /centum, Zentner, mázsa/ sto funtov, čiže 56, 064 kilogramu. Objemové miery boli zastúpené holbou /sextarius, Halb, félitce/ obsahujúcou 833 mililitrov, dve holby predstavovali pintu /pinta, Pinte, itce/, čiže 1,6664 litra, merica zvaná tiež okov mala 64 holieb, čiže 53,3325 litra, používala sa však aj merica /modius, Mass, mérő/ s objemom 74 holieb, čiže 61,6658 litra a dva okovy boli gbel /cubulus, Kübel, köböl/ s obsahom 106,6651 litra.

Tento archaický systém mier a váh bol u nás nakoniec definitívnme zrušený v prospech metrickej sústavy od 1. januára 1876. Stojí však za vyjadrenie podivu, ako húževnato sa takéto miery držia vo "vyspelých" demokraciách, ako sú napríklad USA, či Veľká Británia.

Preklad textu a reprodukcie: Jozef Duchoň

Nabudúce: Úrady a inštitúcie

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári