"Starí kozáci" sa vracajú aj kvôli trénerskej ikone

Futbal v Košiciach ožil. Dalo by sa povedať, že vstal z mŕtvych, lebo nie tak dávno to vyzeralo tak, že s výnimkou regionálnej súťaže nebude mať druhé najväčšie slovenské mesto vrcholový futbal. Po vzniku MFK Košice a súčasnom presídlení druholigových Ličartoviec do Košíc svitá na lepšie časy. Aké naozaj budú ukáže čas, no snaha prinavrátiť mestu najvyššiu súťaž je zreteľná. Nie náhodou sa do hniezda vrátili "starí kozáci" Ivan Kozák a Radoslav Kráľ.

Tieto mená sú spojené s nie tak dávnymi úspechmi 1. FC. V známom prostredí sú preto, aby dopomohli k návratu Košíc medzi futbalovú elitu. "Kto neskáče, ten je koňar, hop, hop, hop" tak pri skandovaní týchto slov sa tigri pred časom tešili v kabíne, hopsali s fanúšikmi po postupe do Ligy majstrov. Po ziskoch dvoch majstrovských titulov si spievali: "Aj tak sme stále frajeri..." Slávu vtedy okúsili dvaja harcovníci, ktorí v uplynulej sezóne obliekali dres Ružomberka. Dnes sú opäť v Košiciach, nechýbali ani pri minulotýždňovej druholigovej premiére so Zlatými Moravcami (1:1).

Spomienky

Po čase sa na to zlé zabúda, v pamäti sa uchová to dobré. Obaja toho ako tigri prežili viac ako dosť. "Bola to zlatá éra košického futbalu. Skvelá partia, zanietení ľudia," nostalgicky si povzdychol Radoslav Kráľ. "V 1. FC som bol od svojich devätnástich. Takmer osem rokov som strávil v Košiciach, tak sa stali mojim druhým domovom. Nezapriem, že som žilinský rodák, ale kus svojho srdca som nechal tu. Veď s 1. FC sme získali dva tituly, postúpili do Ligy majstrov. Bola že to sláva!"

Vie, v hlavnej súťaži nezískali tigri ani bod, ale aj tak. "Ťažko sa dá dnes dokopy taká družina ako vtedy. Do Košíc chodilo, pochopiteľne za podmienkami, to najlepšie, čo na Slovensku vyrástlo. Pamätám sa, že v jednom období bolo v tíme 15 reprezentantov. Hráči A-mužstva tvorili kostru v seniorskej reprezentácii ale aj v dvadsaťjednotke. Rád spomínam na stretnutia vo Všešportovom areáli. Na Trnavu tam raz prišlo 23 000 divákov, to boli časy

Radov vtedajší a opäť aj súčasný spoluhráč Ivan Kozák na tom nie je inak. Aj v jeho prípade bolo pôsobenie v Košiciach najkrajšie futbalové obdobie v kariére. "Nikde som nedosiahol viac. V 1. FC bol výber toho najlepšieho. Samý reprezentant, aj ja som bol vtedy súčasťou národného mužstva. Boli tu výborní hráči, ktorí vedeli navzájom vychádzať. Mali sme vytvorené veľmi dobré podmienky. Aj preto sme to dotiahli do Ligy majstrov. To nám nik nevezme. Raz, keď budem dedko, tak budem aj ja na tribúne vravievať: Keď sme my hrali futbal..., ale ešte sa k tým starým pánom pridať nehodlám, ešte chcem čosi zažiť ako hráč."

Z nebies až na samé dno

Košický futbal vyletel pred rokmi do výšav. Kde sú časy, keď futbalisti z metropoly východy budili v každom slovenskom meste rešpekt. Aj v pohári si mohli na čosi trúfať. Potom však prišiel pád. Takmer strmhlavý, až sa futbal v Košiciach ocitol v prachu. Dnes pomaly, ale isto vstáva z popola.

"Dobre, že je tu dnes znovu pozitívna nálada a ľudia sú po futbale hladní, čo bolo evidentené aj z prvého stretnutia so Zlatými Moravcami. Aj v živote je to tak, že raz ste hore, raz ste dole. Podstatné je, pozviechať sa. Vraví sa, že každý raz padne na hubu, ide len o to, či sa z toho dostane. A ja verím, že trend je tu nastolený správne, že o Košiciach sa bude opäť hovoriť s rešpektom," želá si Ivan Kozák.

Rado Kráľ sa zamýšľa nad tým, prečo musel 1. FC skončiť tak, ako skončil. "Ja som odtiaľ odchádzal za čias Taliana Borriera. Potom prišli Vargovci, následne vypadnutie do II. ligy, až sa klub celkom vytratil z futbalovej mapy. Boli tu veľké plány, smelé, možno až také, ktoré sa vlastne nedali ani dosiahnuť..."

Megalomanstvo sa podľa Rada Kráľa nevypláca, aj keď v každej chvíli si musíte veriť a byť ambiciózny. "Škoda, že sa tu nepostavil aspoň štadión, lebo ten mestu veľmi chýba. Futbal nemá svoj vlastný domovský stánok. Tak rád by som prišiel do kabíny, o ktorej by som vedel, že je naša, že tu nie sme na jeden tréning a zápas."

Legionárske chodníčky

Obaja vedia, aké to je byť cudzincom. Kráľ si na chlebík v zahraničí zarábal v Maďarsku, Kozák v Nemecku. Presvedčili sa, že legionár to má vonku ťažké, hoci na druhej strane zinkasuje toľko, čo by doma nedostal, aj keby sa roztrhol.

"Je tu viac pozitív môjho pôsobenia v Zalaegerszegu. Naučil som sa po maďarsky," zasmial sa Rado a pokračoval: "Aj tam bola dobrá partia. Preto sme boli majstri, dokonca sme v Lige majstrov vyhrali senzačne nad Manchestrom United. V meste postavili krásny štadión, na dva a pol ročné pôsobenie tam nedám dopustiť. Keď sme sa rozchádzali, mal som dobrý pocit. To podanie rúk bolo úprimné."

Rovnako dobre sa Ivan Kozák cítil v Nemecku. Najskôr v klube TeBe Berlín a potom v druholigovom Unione. Tam brúsil ostrohy legionára. "Spoznal som iný kraj, iný mrav, futbal aj životný štýl. Poviem, vám, ak by som tu nemal syna, tak v Berlíne ostávam žiť natrvalo, lebo možnosť by tu bola, ale bez Tomáša som bol päť rokov."

Dnes má 12 rokov a otec uznal za vhodné uprednostniť syna pred kariérou. "Tak to jednoducho cítim a podľa toho som sa zariadil. Pritom do Berlína ma volajú ešte aj teraz, no už vonku nepôjdem. Najväčším lákadlom sú, samozrejme, peniaze. Lebo na Slovensku sa dá zarobiť, ale nie zabezpečiť sa tak, ako v Nemecku. To azda nemusím rozvíjať ďalej. Sú to predsa dva celkom iné svety."

Ján Kozák ako ikona

MFK Košice vedie Ján Kozák. Po dlhšom čase sa vrátil k futbalu a zaiste má nemalý podiel na tom, že Radoslav Kráľ a Ivan Kozák sú v tíme. Pre oboch hráčov je tento tréner výraznou osobnosťou.

"Je to obrovský človek, ktorý si dokáže udržať prirodzený rešpekt. Je do futbalu zažraný, musím povedať, že mne ako tréner dal určite najviac. Aj preto, že on je pri kormidle, som dnes tu, lebo pán Kozák je zárukou toho, že to môže klapať, že to má zmysel, že sa tu tvorí niečo nové, perspektívne," otvorene vyznáva svoj postoj Ivan Kozák.

Rovnako priamy je aj jeho kamarát. "To, že je tu Ján Kozák je zárukou toho, že v Košiciach to myslia vážne, že sa chce niečo dosiahnuť, v našom prípade je to postup do najvyššej súťaže. Veď je to hanba, že Košice nemajú I. ligu. Kozák je tvrdý, prísny, ale stojí si za hráčmi. Samozrejme, nesmiete sklamať jeho dôveru."

Ružomberská sága

V minulej sezóne sa obaja stretli po čase opäť v jednom. Zahrali si Corgoň ligu v drese Ružomberka. Najskôr si ho obliekol Ivan Kozák a potom aj Radoslav Kráľ, no zo stredného Slovenska neodchádzali s rovnakým pocitom.

"Keď bol pri kormidle tréner Jarabinský a Hucko, tak to bolo v pohode, ale pod taktovkou nového českého kormidelníka to išlo dole vodou. Nie náhodou sme z 15 zápasov vyhrali len dva. To predsa o niečom svedčí. Sklamal ma človek, ktorý s Ostravou vyhral Českú ligu. Priznávam, mali sme aj konflikty, veď bez udania dôvodu ma odstavil, v posledných 12 kolách ma nepustil do bojov. Na Ružomberok mi neostali najlepšie spomienky," tvrdí Radoslav Kráľ.

Celkom iný postoj má Ivan Kozák. On tam bol spokojný. "Keď som podpisoval zmluvu, tak mi prezident klubu Ľubo Moravčík vravel, že ak odohrám 20 stretnutí, bude to fajn. Ja som hrával pravidelne od prvého do posledného kola. Aj toto pôsobenie mi dalo čosi. Rozišli sme sa v dobrom, nemôžem povedať nič zlé."

Cieľ je jasný: jedine postup

V Košiciach sa nehovorí o ničom inom ako o návrate medzi elitu. Rozhodnuté bude až na budúci rok, ale už dnes sú všetci v MFK presvedčení, že je tu potenciál na to aby Košice boli v najvyššej súťaži.

"V kolektíve je 20 hráčov, som presvedčený, že 20 chlapov, ktorí veria v jedno - v postup," nazdáva sa Rado Kráľ. "Dúfam, že všetci budeme spokojní a po 30. kole budeme mať úprimnú radosť, že prídu oslavy podobné zisku titulu, či postupu do Ligy majstrov. Neprotestoval by som, keby to bolo aj skôr, ako po rozlúčkovom jarnom stretnutí, no aj keby bolo posledné, nevadí, podstatný je spoločný cieľ."

Ivan Kozák sa s kamarátom plne stotožňuje. Nevie si ani len predstaviť, že by nepostúpili do najvyššej súťaže. "Ale na takéto čierne myšlienky ani nie je dôvod, lebo v kádri je kvalita, okolo tímu sú fundovaní ľudia a pred nami dosť stretnutí. Musíme si veriť, vtedy sa všetko podarí. My do toho nemôžeme ísť s tým, že čo ak to vyjde. Jednoducho to vyjsť musí. Tu sa niet o čom baviť. Aj preto angažovali nás, skúsenejších hráčov, aby sme vystužili už aj tak veľmi kvalitné mužstvo."

Tomáš TÓTH

Autor: Korzovanie košickými ulicami

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári