rozhodol presťahovať aj svoju 88-ročnú mamičku. A tak sa po chvíľke oddychu v Chorvátsku lopotí teraz so sťahovaním. Aj náš telefonický rozhovor vznikol medzi balením vecí v Žiline.
Čo práve robíte?
- Brakujem mamkin byt, pretože ju sťahujem do Košíc. Rozhodol som sa, že ju chcem mať bližšie. Ona je síce stále vitálna a temperamentná, no Košice - Žilina je predsa len veľká vzdialenosť a ja si chcem svoju maminku užiť.
Teší sa mamka na Košice?
- Najprv sa netešila. Ale to len z princípu. No potom zistila, že v Žiline jej už všetci pomreli a v Košiciach má kopec rodiny, takže ožila. Má tu množstvo neterí, pretože pochádza z 11 detí a niekoľko jej sestier sa povydávalo na východ. Deti sa potom usadili v Košiciach. To sú moje sesternice, ktoré mi líčia, ako ma prebaľovali a či si na to pamätám. Takže prvé dni to bude jedna návšteva za druhou - taliansky rodinný šum. A ja sa teším na časté návštevy u mamky, ktorých mala doteraz málo. Budem sa tak hrať - prídem k nej aj trikrát denne, aby bola v návštevnom šoku.
Nebojíte sa, že sa jej vaše časté návštevy "prejedia"?
- Mamka má 10-krát viac energie ako ja, takže mi bude vyvárať. Bude mať pravidelný režim, ten ona potrebuje.
Na aké jedlo z maminej kuchyne sa najviac tešíte?
- Na kapustu na storaký spôsob. A nikto nevie tak urobiť mäso ako ona.
Muži veľmi neradi sťahujú, vy ste sa na to teraz dali...
- Ale pridávam sa k nim. Je tu totiž jeden obrovský problém - mama bola celý život "manekýnka", takže teraz plním jej veci do veľkých igelitových 120-litrových vriec. A už ich mám 30! Najhoršie je, že každú vec, ktorú chcem vyhodiť, musím odôvodniť. Takže nad každou zvádzame boj. Ja si hľadám chyby, alebo si niečo vymyslím, mama to prezrie, zistí, že klamem a už je bitka. No niečo sa mi už podarilo aj tajne vyhodiť.
Nie je vám ľúto, že odsťahovaním mamy do Košíc prestrihnete pupočnú šnúru so svojím rodiskom?
- Práveže už mám taký smiešny pocit, pretože všetky miesta, ktoré mi niečo pripomínali, sú zmenené. Tam, kde sme prežili najkrajšie časy, bola tam veľká barina, tadiaľ teraz vedie výpadovka. Moje miesta už zmizli. Takže skôr sa to mesto mení pre mňa na neznáme miesto.
Stihli ste si pred sťahovaním podovolenkovať?
- Áno, bol som v Chorvátsku, takže som vyrekreovaný. Bolo vynikajúco, lebo sme si to spojili s poznávacou cestou. Začali sme tým, že sme šli na Budapešť, ktorú sme pochodili, na druhý deň sme boli na Plitvických jazerách, potom sme šli na ďalší celodenný výlet loďou.
Máte rád poznávacie výlety?
- Ja mám rád všetko. Keď sa "vycapím" na slnko, som schuti "vycapený". A keď si kúpim lístok, veľmi rád sa idem pozrieť na nové miesta.
Máte špeciálne hobby spojené s letom?
- Bol som vášnivý celoročný turista s tým, že v lete som mal špeciálne túry. Ale zistil som, že viem aj krásne lenivieť. Teraz je na to také dobré obdobie, lebo deti už skončili školy a sú vo svete, manželka chodí do práce a ja mám prázdniny. A keď som sám, viem úžasne lenivieť. Ľahnem si aj v strede izby a nič nerobím. V minulom živote som bol možno prasiatko.
Nie je vám bez detí teraz doma smutno?
- Sú to také zmiešané pocity, lebo skončila jedna celoživotná etapa. Deti boli totiž normálnou súčasťou nášho života a zrazu sme si uvedomili, že sme tú kapitolu skončili. Ja to volám, že na nás prichádza sychravina v duši, taký október. Manželka to znáša ešte ťažšie ako ja. Ale zas sme denne v kontakte cez internet. Rozprávame sa, vidíme, sprevádzajú nás kamerkou po svojom bytíku. Keď syna bolí zub, ukáže ho mamke. A to je pre ňu to najhlavnejšie - že je v obraze. Posledný šok zažila, keď jej oznámil, že sa mu zdurila uzlina a ona odrazu v šoku vykríkla, že tá uzlina nadskakuje. Potom vysvitlo, že to je ohryzok. Takže aj takéto sa stáva. No internet je ideálny, lebo zrazu na hodinu-dve je zas detí plný dom.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Túžim úspešne dokončiť túto sťahovačku. Keď sa mi to podarí, budem najšťastnejší. Lebo ešte to ani poriadne nezačalo a už mám toho dosť. (Smiech.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
